Spravodajstvo

Správy z trhov

05.03.2026

NAJDÔLEŽITEJŠIE UDALOSTI FINANČNÝCH TRHOV 2/2026

Americké akciové trhy v priebehu februára len prešľapovali na mieste, keď im v ďalšom raste bránila nervozita z gigantických kapitálových výdajov Big Tech firiem na datacentrá, ako aj obavy, že rozmach umelej inteligencie naruší biznis modely rôznych odvetví na čele so softvérovými firmami. Európske akciové trhy však prepisovali historické maximá pri zlepšovaní perspektív ekonomického rastu starého kontinentu a firemných ziskov. Z robustného globálneho hospodárskeho rastu profitovali aj emerging markets.

Správy z trhov

04.03.2026

Graf týždňa: Hormuzský prieliv je úzke hrdlo svetovej ropy a ďalších komodít

V posledných dňoch sa napätie okolo Hormuzského prielivu prudko zvýšilo po tom, čo USA a Izrael spustili vojenský útok na Irán, paradoxne po období nepriamych rokovaní o jadrovom programe sprostredkovaných Ománom, ktoré síce naznačovali posun, no nedospeli k dohode. Irán následne vykonal odvetu, keď útočil na americké ciele v regióne, ale prekvapujúco aj na energetickú infraštruktúru okolitých krajín, spojencov USA. Riziko sa preto okamžite prenieslo aj na námornú dopravu v Perzskom zálive, kde časť lodí mení trasy, kotví alebo prechody odkladá a poisťovne sprísňujú a zdražujú tzv. „war-risk“ poistenie (prirážka za riziko vojnových udalostí) či dokonca zastavujú poistenie cez Hormuzský prieliv.

Správy z trhov

02.03.2026

Na Wall Street dominovala nervozita z capexov Big Tech firiem a disrupcie umelou inteligenciou

Wall Street naďalej doplácala na vysokú expozíciu voči Big Tech firmám podnikajúcim v oblasti umelej inteligencie, keď trhoví hráči prestali odmeňovať, na rozdiel od minulosti, firmy s rýchlym rastom kapitálových výdajov na infraštruktúru okolo umelej inteligencie, ktoré im vo veľkom spaľujú hotovosť a budú viesť k nižšej návratnosti kapitálu pre akcionárov cez spätné odkupy vlastných akcií, ktoré sú už niekoľko kvartálov v klesajúcom mode.

Správy z trhov

25.02.2026

Graf týždňa: Koniec záporných rizikových prirážok Nemecka

Nemecké vládne dlhopisy boli dlhodobo považované za etalón bezpečného prístavu v Európe a takmer za bezrizikové aktívum. Najmä počas neistých kovidových rokov boli ich výnosy dokonca záporné, k čomu prispela aj uvoľnená menová politika ECB. Inak povedané, veritelia platili za to, že môžu Berlínu požičať. Úročenie dlhu spolkovej republiky sa až donedávna vždy pohybovalo pod swapovými sadzbami, čo je hlavný bezrizikový benchmark eurozóny. Situácia sa však za ostatný približne rok otočila. Nemecká vláda musela prvýkrát platiť prémiu k swapovým sadzbám pri požičiavaní na finančných trhoch. To je jasný dôkaz, že trh začína vnímať vyššie kreditné riziko Nemecka. Čo sa pod to podpísalo?