Správy z trhov
16.03.2026
Perspektívy vojny v Iráne diktovali vývoj na trhoch

Dianie na trhoch diktoval v minulom týždni vývoj vojny v Iráne a meniace sa perspektívy a očakávania konca konfliktu či odblokovania Hormuzského prielivu, kľúčovej dopravnej tepny, ktorou prúdilo približne 30 percent ropy prepravovanej na tankeroch na svetové trhy a asi 20 percent LNG plynu. V úvode týždňa, hoci cena ropy Brent v pondelok vyskočila nakrátko k méte 120 dolárov, panoval na trhoch relatívny optimizmus, keď americký prezident Donald Trump deklaroval, že vojna by mohla byť relatívne skoro ukončená, a konštruktivizmus vzbudzovali aj rokovania členských krajín Medzinárodnej energetickej agentúry o uvoľnení núdzových zásob ropy. Ropa reagovala na to poklesom k hranici 80 dolárov a akciové trhy sa odrážali pri klesajúcich výnosoch dlhopisov, oslabení dolára a odraze zlata. Sentiment sa však od stredy opäť zhoršoval, keď obchodníci postupne vytriezveli z Trumpových sľubov o konci vojny a ropa začala rásť, pričom obchodníkov nepresvedčilo ani uvoľnenie rekordného objemu 400 miliónov barelov ropy členskými krajinami Medzinárodnej energetickej agentúry. Tento krok len zmierni ponukový šok, stále však nedokáže vykompenzovať výpadky tokov cez Hormuzský prieliv podobne ako ropovody Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Preto sa na konci týždňa ceny ropy vrátili na trojciferné úrovne. Vysoké ceny ropy, plynu či nedostatok hnojív a síry v dôsledku blokády prielivu vyvolávajú obavy zo spomalenia globálneho ekonomického rastu a vyšších inflačných tlakov. To sa pretavilo do stresu na Wall Street, ktorá je pod tlakom podobne ako ostatné akciové trhy vo svete pri raste dlhopisových výnosov, keď je zrejmé, že centrálne banky nebudú mať priestor na uvoľňovanie menovej politiky a derivátové trhy dokonca začínajú počítať s možnosťou zvyšovania sadzieb. Obchodníkom začína byť jasné, že Hormuzský prieliv nebude skoro priepustný a aj americký minister pre energetiku Chris Wright deklaroval, že americké vojenské námorníctvo nie je pripravené poskytnúť eskorty tankerom cez tento úsek. Na trhu sa okrem toho objavovali správy, že Irán sa snaží úžinu zamínovať, čo znamená, že bude trvať dlho aj po ukončení konfliktu, kým sa ju podarí vyčistiť. A určitý čas potrvá aj oprava poškodenej ropnej infraštruktúry v Perzskom zálive vrátane iránskej. Ako studená sprcha navyše pôsobili vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že porážka Iránu má pre neho väčšiu prioritu ako vyššie ceny ropy, pričom dodal, že USA zarobia veľa peňazí na vysokých cenách. V takomto prostredí sa dolár ponoril voči euru pod 115 centov a obchoduje sa na najnižších úrovniach od júla 2021, čo znamenalo tlaky na pokles cien zlata, ktoré sa len s námahou drží nad 5 000 dolármi.

Správy z trhov
12.03.2026
Graf týždňa: Ani uvoľnenie strategických ropných rezerv nevykompenzuje zablokovaný Hormuzský prieliv

Izraelsko-americké bombardovanie Iránu spôsobilo, že Hormuzský prieliv, cez ktorý smeruje z Perzského zálivu na svetový trh denne približne 20 miliónov barelov ropy a ropných produktov, teda tretina všetkej ropy prepravovanej tankermi, je takmer nepriechodný v dôsledku hrozby iránskeho ostreľovania či rušenia navigácie. Vedie to k prudkému rastu cien ropy, keď sa zmes Brent miestami obchodovala okolo úrovní 120 dolárov, čo sú najvyššie úrovne od ostatného energetického ponukového šoku v júni 2022, spôsobeného najmä dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu. Irán tak odpovedá na agresiu, keď chce zvýšiť náklady vojny pre útočiace strany a dúfa, že to bude pôsobiť ako detergent pokračovania vojenských operácií. Americkí spotrebitelia a zároveň voliči citlivo reagujú na rast cien palív, čo následne vplýva aj na politické preferencie. Pred americkými „midterm elections“, teda doplňujúcimi voľbami do Kongresu, kde sa volí celá Snemovňa a tretina Senátu, pričom v oboch majú Trumpovi republikáni väčšinu, to môže ovplyvniť rozhodovanie Bieleho domu. Navyše vyššie ceny energií sú protivetrom pre svetový ekonomický rast pri vyšších inflačných tlakoch. Aj preto sa členské krajiny Medzinárodnej energetickej agentúry, kam patria najmä veľké vyspelé krajiny G7, rozhodli uvoľniť rekordný objem strategických ropných rezerv vo výške 400 miliónov barelov, teda zhruba tretinu z celkového objemu. Bude to však stačiť na zacelenie diery, ktorú vytvorila efektívna nepriechodnosť Hormuzského prielivu?