Wall Street rástla radostne ďalej, optimizmus trhov trvá napriek kríze v Perzskom zálive

Wall Street pokračovala v prepisovaní historických maxím, keď jej neprekážal ani postupný rast ceny ropy Brent z úrovne 105 smerom k 111 dolárov za barel, ani pokračovanie duplicitnej blokády Hormuzského prielivu. Obchodníci sa sústreďovali najmä na výborný priebeh firemnej výsledkovej sezóny za predchádzajúci kvartál, pričom stále verili, že prímerie medzi USA a Iránom sa vďaka diplomatickému úsiliu premení na trvalý mier. Vyššie ceny ropy a rast inflačných očakávaní do budúcna sa pretavili do silného odrazu dlhopisových výnosov na oboch brehoch Atlantiku, čo držalo zlato v silnej výpredajovej defenzíve. Odďaľovanie druhého kola rokovaní medzi USA a Iránom pre odlišné postoje ohľadne kľúčových otázok na čele s iránskym jadrovým programom však držalo dolár na pomerne silných úrovniach tesne nad hladinou 116 centov za euro.

Akciové trhy

Americké akciové trhy pokračovali v minulom týždni v posune na nové historické maximá širokým indexom S&P 500, ako aj technologickým indexom Nasdaq Composite, tradičným indexom Dow Jones a čipovým indexom Philladelphia Semiconductor Index. Pričom aj index „Magnificent 7“, teda veľkolepej sedmičky Big Tech firiem, rovnako zaknihoval historické maximá. Euforická nákupná nálada vládla najmä vďaka výbornej výsledkovej sezóne za 1. štvrťrok. Investori na amerických burzách sa sústreďovali predovšetkým na konštruktívnu firemnú výsledkovú sezónu za predchádzajúci kvartál, kde spoločnosti zverejňovali lepšie hospodárske čísla na úrovni ziskov aj tržieb v porovnaní s očakávaniami. Platí to predovšetkým v prípade technologického sektora, kde firmy podnikajúce v sfére umelej inteligencie prekračujú trhom očakávané  čísla a ponúkajú aj solídne výhľady. Rozmach a rozvoj umelej inteligencie je v súčasnosti hlavným ťahúňom americkej ekonomiky aj Wall Street. Trhovým hráčom v takejto situácii neprekážala ani stále nedoriešená situácia okolo Hormuzského prielivu, ktorý je naďalej blokovaný.
Vyhliadky na uzatvorenie trvalého mieru medzi USA a Iránom sú v nedohľadne. Šéf Bieleho domu Donald Trump pohrozil, že dvojitá blokáda potrvá dlhšie, a teda aj Irán bude mat stále znemožnené vyvážať ropu. Na konci týždňa však všetky indexy skončili v červenom teritóriu pod svojimi maximami,  keď sa S&P 500 ponoril po hladinu 7 500 bodov, technologický index Nasdaq Composite klesol pod 26 300 bodov a Dow Jones uzatvoril týždeň pod hranicou 50 000 bodov. Dôvodom tohto vývoja bol fakt, že po výraznej rely z ostatných týždňov nastal najmä pri technologických akciách výber ziskov, ktorému dal impulz odraz inflačných tlakov (nielen) v USA spolu s rastúcimi dlhopisovými výnosmi. Trh sa definitívne vzdáva očakávania viac uvoľnenej menovej politiky, keď začína kalkulovať, že ceny ropy ostatnú vyššie dlhší čas, pri stále nevyriešenej otázke odblokovania Hormuzského prielivu. Všeobecne očakávame, že globálni trhoví hráči sa budú pozerať viac do budúcnosti, kde predpokladajú pokračovanie solídneho rastu firemných ziskov a sú pripravení prehliadať krátkodobé problémy, ktoré spôsobuje komoditný energetický ponukový šok. Európske akciové trhy mali tendenciu skôr stagnovať a zaostávať za Wall Street pri absencii veľkých technologických firiem, ako aj pre vyššie ceny ropy, ktoré Európe ako čistému dovozcovi spôsobujú značné ekonomické spomalenie.

Dlhopisové trhy

Vyššie ceny ropy, kde sa globálny benchmark Brent posunul naspäť na trojciferné úrovne, sa pretavili do silného odrazu dlhopisových výnosov naprieč regiónmi pre očakávania vyšších inflačných tlakov v ekonomikách zasiahnutých energetickým ponukovým šokom spojeným s vojnou na Blízkom východe. Zverejňované „hard dáta“ o inflácii z eurozóny, z USA aj zo Spojeného kráľovstva za apríl zvyšujú inflačné očakávania do budúcnosti a taktiež očakávania na zmenu v monetárnej politike viacerých centrálnych bánk. Trhy aktuálne predikujú, že ECB aj Bank of England by mohli na najbližších dvoch zasadnutiach (v júni a/alebo v júli) zdvihnúť svoje kľúčové sadzby o 0,25 percenta nahor. V tejto trhovej atmosfére sa dlhé konce výnosovej krivky obchodovali takto: americký 10-ročný výnos sa dostal nad úroveň 4,60 percenta, čo predstavuje 15-mesačné maximum, nemecký 10-ročný výnos prekonal 3,15 percenta, čo predstavuje 15-ročné maximum. Desaťročný britský gilt sa kótoval na konci týždňa v blízkosti 5,15-percentnej méty, čo je jeho historickým maximom. Na pokles cien britských dlhopisov negatívne vplýva aj domáca vnútropolitická atmosféra, kde časť Dolnej snemovne a niektorí ministri požiadali predsedu vlády Keira Starmera o abdikáciu. Výpredaje pokračovali aj na krátkom konci výnosových kriviek, kde počas týždňa  výnosy z 2-ročných dlhopisov v USA, Nemecku a v Spojenom kráľovstve narástli o 10 – 15 bázických bodov.

Komoditné trhy

Pokračovanie blokády Hormuzského prielivu iránskymi revolučnými gardami aj americkým námorníctvom prehlbovalo ropný komoditný šok, čo tlačilo ceny ropy na vyššie úrovne. Benchmarková ropa Brent posilnila zhruba o 6 percent, keď sa z úrovne 105 dolárov vyšplhala tesne pod hladinu 112 dolárov. Obchodníci zostávajú nervózni z neschopnosti dosiahnuť aspoň čiastočnú dohodu medzi Teheránom a Washingtonom ohľadne odblokovania prielivu. Americký prezident Donald Trump prilial olej do ohňa odkazom pre iránsku stranu, že „hodiny im už tikajú“ a že im už neostáva veľa času na dosiahnutie dohody o skutočnom mieri. Problematickou otázkou stále zostáva neochota Iránu vzdať sa svojho nukleárneho programu.

Výrazne vyššie dlhopisové výnosy pre odraz cien ropy, nárast inflačných očakávaní a pri jastrabom slovníku centrálnych bankárov na oboch stranách „veľkej mláky“ popri silnejúcom dolári držali zlato počas minulého týždňa v celkovej defenzívnej pozícii. Jeho výpredaj pretrvával počas celého týždňa, a tak sa zlato zosunulo z úrovne 4 730 dolárov na 4 530 dolárov a stratilo tak zhruba 4 percentá zo svojej ceny.

Devízové trhy

Dolár v minulom týždni posilňoval voči spoločnej európskej mene, keď sa z úrovne 117,5 centa dostal tesne nad hranicu 116 centov za euro. Nárast trhového úročenia dolárových aktív, ktoré vidíme na amerických dlhopisoch, prispelo k jeho nákupom na trhu. Nateraz však stále platí, že jeho ďalší pohyb bude závisieť od vývoja krízy v Hormuzskom prielive, komentárov a rozhodnutí čelných predstaviteľov ECB a Fedu. Japonský jen počas týždňa oslaboval a dostal sa už takmer na hranicu 159 jenov za dolár, teda len kúsok od intervenčnej méty Bank of Japan, ktorá je stanovená po poslednej intervencii na úrovni 160 jenov. Predpokladáme, že pri oslabení jenu bude na tejto úrovni spustená ďalšia intervencia v prospech jenu, čím bude centrálna banka bojovať proti inflačným tlakom, plynúcim z oslabujúcej meny a narastajúcej ceny ropy.