Keď akcie rastú napriek nedoriešenej kríze v Perzskom zálive a dlhopisy padajú ako kameň

Wall Street pokračovala v prepisovaní historických maxím spolu s japonským akciovým trhom. Ropa sa počas týždňa držala v pásme 102 – 111 dolárov. Ani pokračovanie duplicitnej blokády Hormuzského prielivu a nedoriešená vojenská kríza medzi USA a Iránom neznamenali pre trhových hráčov dôvod na obavy. Sústreďovali sa najmä na výborný priebeh firemnej výsledkovej sezóny za predchádzajúci kvartál, pričom stále verili, že prímerie medzi USA a Iránom sa vďaka diplomatickému úsiliu premení na trvalý mier. Aktuálne sa protistrany dohadujú, že uzatvoria 60-dňové prímerie, počas ktorého budú mať dostatok času na dôkladnú prípravu finálnej mierovej dohody, a že počas tohto obdobia sa spriechodní Hormuzský prieliv pre plavbu lodí. Rast inflačných očakávaní do budúcna a rast špekulácií, že centrálne banky budú nútené zdvíhať svoje kľúčové sadzby, sa pretavili do veľmi silného pohybu dlhopisových výnosov (smerom nahor) na oboch brehoch Atlantiku. Zlato sa obchodovalo pokojne v pomerne úzkom pásme 4 450 – 4 680 dolárov. Dolár sa obchodoval v blízkosti silných úrovní pri hranici 116 centov.

Akciové trhy

Americké akciové trhy pokračovali v minulom týždni v posune na nové historické maximá širokým indexom S&P 500, ako aj technologickým indexom Nasdaq Composite, tradičným bluechipsovým indexom Dow Jones, čipovým indexom Philadelphia Semiconductor Index a japonským indexom Nikkei 225. 

Euforická nákupná nálada vládla najmä vďaka skvelej výsledkovej sezóne za 1. štvrťrok. Investori na amerických burzách sa sústreďovali predovšetkým na konštruktívnu firemnú výsledkovú sezónu za predchádzajúci kvartál, kde spoločnosti zverejňovali lepšie hospodárske čísla na úrovni ziskov aj tržieb v porovnaní s očakávaniami. Platí to predovšetkým v prípade technologického sektora, kde firmy podnikajúce vo sfére umelej inteligencie prekračujú trhom očakávané čísla a ponúkajú aj solídne vyhliadky. Rozmach a rozvoj umelej inteligencie je v súčasnosti hlavným ťahúňom americkej ekonomiky aj Wall Street. Dôležité je však prihliadať na fakt, že pod väčšinu tohtoročných ziskov indexu S&P 500 sa podpísal technologický sektor, ktorý vysvetľuje rádovo 85 percent nárastu. Za viac ako 50 percentami rastu indexu stoja americkí výrobcovia čipov Nvidia, Micron, Broadcom, AMD a Intel. Aj preto polovodičový index Philly Semiconductor narástol od začiatku roka o približne 60 percent. Rely je postavená najmä na zlepšovaní odhadov rastu ziskov firiem budujúcich infraštruktúru umelej inteligencie, keď rastú projekcie kapitálových výdavkov a investícií hyperscalerov. Trhovým hráčom v takejto situácii  minulý týždeň neprekážala ani stále nedoriešená situácia okolo Hormuzského prielivu, ktorý bol naďalej blokovaný. Vyhliadky na uzatvorenie trvalého mieru medzi USA a Iránom sa mierne zlepšujú, keďže prichádzajú hlasy zo zákulisia, že obe strany si chcú dohodnúť 60-dňové prímerie, počas ktorého si presne zadefinujú podmienky trvalého mieru. Počas 60-dňového obdobia by sa mal otvoriť aj Hormuzský prieliv na plavbu obchodných lodí uviaznutých v Perzskom zálive. Na konci týždňa však indexy skončili mierne pod svojimi maximami, keď sa S&P 500 ponoril po hladinu 7 500 bodov, technologický Nasdaq Composite klesol pod 26 400 bodov, Dow Jones však uzatvoril týždeň na historickom maxime a na úrovni tesne pod 50 600 bodmi. Lídrom v tohtoročnej ziskovosti je index Nikkei, ktorý od začiatku roka vzrástol o 28,76 percenta, nasledovaný indexom Nasdaq Composite s tohtoročným ziskom 14,36 percenta. Index S&P 500 podrástol od začiatku januára 2026 o 10,15 percenta a Dow Jones zaznamenal nárast o 6,18 percenta. Všeobecne predpokladáme, že globálni trhoví hráči budú pozerať viac do budúcnosti, kde predpokladajú pokračovanie solídneho rastu firemných ziskov a sú pripravení prehliadať krátkodobé problémy, ktoré spôsobuje komoditný energetický ponukový šok. Hlavné európske indexy sa počas minulého týždňa posunuli tiež nahor. 

Dlhopisové trhy

Ceny ropy Brent v pásme 102 – 111 dolárov, rastúce inflačné očakávania v ekonomikách zasiahnutých energetickým ponukovým šokom spojeným s vojnou v Perzskom zálive, zverejňované a zhoršujúce sa predstihové indikátory (indexy nákupných manažérov) a špekulácie trhu, že centrálne banky ECB, FED aj Bank of England budú musieť ešte v tomto roku zdvíhať sadzby, viedli k oslabovaniu cien dlhopisov, teda ich výnosy rástli na niekoľkomesačné a ročné maximá. Americký 10-ročný dlhopis sa kótoval najvyššie počas týždňa na hladine 4,67 percenta, čo znamenalo maximum od apríla 2025. Výnos nemeckého 10-ročného dlhopisu sa dostal na úroveň 3,18 percenta, čo znamenalo jeho maximálnu hodnotu za posledných 15 rokov. Zverejňované „soft dáta“ ako PMI indexy a spotrebiteľská dôvera, sentiment a nálady spotrebiteľov naznačujú možnosť prepadu nemeckej ekonomiky do kontrakcie či recesie, rovnako ekonomika eurozóny bude čeliť týmto rizikám, keď navyše zverejnené „hard dáta“ o ich rastúcej inflácii (eurozóna) a o rastúcich výrobných cenách (Nemecko) len potvrdili nastúpený trend. Koncom týždňa výnosy dlhopisov korigovali smerom nadol zo svojich maximálnych úrovní. Dôvodom boli informácie z konca týždňa, že mier sa dohodne už čoskoro, a vyberanie ziskov z úrokových pozícií.

Komoditné trhy

V minulom týždni pokračovanie blokády Hormuzského prielivu iránskymi revolučnými gardami, ako aj americkým námorníctvom prehlbovalo energetický komoditný šok, umocňovalo nervozitu trhov, čo tlačilo ceny ropy na vyššie úrovne. Tá sa počas týždňa obchodovala od 102 do 111 dolárov. Hoci komplexná mierová dohoda je stále v procese, trhy aktuálne vnímajú deeskaláciu ako neodvratnú. To bude vytvárať priestor pre novú vlnu nákupov nielen na americkom akciovom trhu, ale aj na trhoch v eurozóne s následným poklesom cien ropy. 

Informácie z víkendu boli, že možné prímerie na Blízkom východe je už na dohľad. Investori okamžite potlačili do úzadia inflačné obavy. Nateraz sa javí, že všetko zmenil víkendový progres v rokovaniach medzi USA a Iránom. Očakávaná dohoda o predĺžení prímeria prináša dva kľúčové faktory: znovuotvorenie Hormuzského prielivu a povolenie pre neobmedzený vývoz ropy z Iránu. Výsledkom bol dnes ráno pokles ceny ropy Brent pod hranicu 100 dolárov (k úrovni 97,50 dolára, otvorenie trhu o 6 percent nižšie), čo priamo zmierňuje globálne inflačné tlaky. Zlato sa počas týždňa hýbalo v pokojných vodách od  4 450 do 4 580 dolárov. 

Devízové trhy

Dolár sa v minulom týždni držal veľmi stabilne voči euru a obchodovanie sa dialo v rozpätí 1,1580 – 1,1650. Nárast trhového úročenia dolárových aktív, ktoré sme videli na amerických dlhopisoch, prispelo k jeho nákupom na trhu, no dolár zásadne hranicu 1,1580 zatiaľ neprekonal. Stále platí, že jeho ďalší pohyb bude závisieť od vývoja krízy v Hormuzskom prielive, komentárov a rozhodnutí čelných predstaviteľov ECB a Fedu. Japonský jen počas týždňa oslaboval a dostal sa už takmer na hranicu 159,30 jenu za dolár, teda len 70 bodov od poslednej intervenčnej úrovne (160 jenov za dolár). Očakávame, že pri oslabení domácej meny bude na tejto úrovni spustená ďalšia intervencia v prospech jenu, čím centrálna banka bojuje proti inflačným tlakom, plynúcim z oslabujúcej sa meny a z narastajúcich cien fosílnych palív a ich derivátov.