NAJDÔLEŽITEJŠIE UDALOSTI FINANČNÝCH TRHOV 7/2026

Wall Street ako celok v júli len stagnovala tesne pod historickými maximami, no pri veľkej sektorovej rotácii. Pod tlak sa dostávali technologické tituly späté s umelou inteligenciou, ktoré boli v prvej polovici roka motorom rely, keď sa do popredia dostávali otázniky nad návratnosťou investícií do jej rozvoja. Naopak, odrážali sa energetické firmy pre rast cien ropy pri obnove bojov na Blízkom východe, finančné sektory, kde banky doručujú skvelé výsledky hospodárenia pri raste strmosti dlhopisových výnosových kriviek a silnom dopyte po úveroch, či defenzívne zdravotníctvo. Vyššie ceny ropy pri obnove geopolitickej neistoty okolo Blízkeho východu a vyššie dlhopisové výnosy brzdili európske akciové trhy. 

Výnosové krivky na oboch brehoch Atlantického oceánu sa posúvali nahor, keď obnova bojov medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorá sa pretavila do vyšších cien ropy, a ukrajinské poškodzovanie ruských rafinérií, ktoré prispieva k nedostatku rafinačnej kapacity vo svete, znamená veľký energetický šok, ktorý sa môže pretaviť do vyšších inflačných tlakov a sprísňovania menovej politiky. Výnosy tlačí nahor aj potreba prefinancovania veľkých rozpočtových deficitov mnohých vyspelých krajín pre prezbrojovanie, reindustrializáciu či obnovu infraštruktúry a veľké emisie dlhu technologických firiem, ktoré potrebujú kapitál na umelú inteligenciu.

Zlato ostalo pod tlakom prevažne v pásme 4 000 až 4 100 dolárov, kde ho držal rast nominálnych aj reálnych amerických dlhopisových výnosov a pomerne silný dolár pri vyšších cenách ropy, čo vytváralo predpoklady prísnejšej menovej politiky hlavných svetových centrálnych bánk.

Ropa sa v júli prudko odrazila o vyše 20 percent a globálny benchmark Brent sa dostal miestami nad 100 dolárov na dvojmesačné maximá. Spor medzi Iránom a Spojenými štátmi o režim fungovania lodného tranzitu cez Hormuzský prieliv vyústil do obnovy bojov medzi týmito krajinami na Blízkom východe, čo znamenalo  opätovnú blokádu prielivu. Odraz cien ropy podporovala aj blokáda prielivu Báb el-Mandeb, ktorý je vstupnou bránou do Červeného mora, čo zabezpečovali na Irán napojení húsijskí rebeli z Jemenu. K odrazu cien palív prispievali aj rekordné rafinačné marže, k čomu výrazne prispeli ukrajinské dronové útoky na ruské rafinérie.

Dolár sa konsolidoval voči euru na 12-mesačných maximách v okolí 114 centov, keď trh počas väčšiny júla kalkuloval, že po ECB bude sprísňovať menovú politiku aj Fed vzhľadom na zvýšené inflačné tlaky. Doláru pomáhala aj obnova zvýšeného geopolitického napätia na Blízkom východe a skutočnosť, že vyššie ceny energií budú väčším protivetrom pre Európu či emerging svet v porovnaní s USA, ktoré sa môžu spoľahnúť na rozmach umelej inteligencie. V samotnom závere mesiaca však dolár mierne stratil silu, keď nový šéf Fedu Kevin Warsh nemal na júlovom zasadnutí banky ostrý jastrabí slovník.

Akciové trhy

Technologické akcie spojené s umelou inteligenciou sa dostali v júli pod predajný tlak pre otázniky ohľadne monetizácie kapitálových výdavkov na ňu

Wall Street pokračovala v júli nie príliš vzdialená od historických maxím len v prešľapovaní na mieste, no na trhu dochádzalo k preskupovaniu síl a k rotácii medzi sektormi. Pod tlak sa dostávali technologické tituly späté s umelou inteligenciou, na čele s polovodičmi, ktoré boli v prvom polroku motorom rely. Trh sa pri nich začal hlasnejšie pýtať, ako rýchlo sa im vrátia veľké investície do rozvoja umelej inteligencie. Naopak, odrážali sa najmä energetické firmy pre vyššie ceny ropy v dôsledku obnovy bojov medzi USA a Iránom na Blízkom východe, ale aj finančný sektor, kde banky doručujú skvelé výsledky hospodárenia pri raste strmosti dlhopisových výnosových kriviek a silnom dopyte po úveroch, či defenzívne zdravotníctvo.

Na trhu sa rozšíril diskomfort investorov z toho, že hyperškáleri vo veľkom investujú do dátových centier, polovodičov, energetiky, cloudovej infraštruktúry a výpočtového výkonu, na čo spotrebujú väčšinu svojej voľnej hotovosti, pričom niektorí z nich zvažujú aj emisiu akciového kapitálu (alebo tak ako Alphabet a Oracle už urobili) a vo veľkom sa zadlžujú cez emisie dlhopisov (za prvý polrok dosiahla emisia dlhu Amazonu, Alphabetu, Microsoftu, Mety, Oraclu, Nvidie a SpaceX agregátne 240 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok celého roka 2025), obmedzujú spätné odkupy akcií aj dividendy. Okrem toho sa do popredia dostával dlh Big Tech firiem vrátane toho podsúvahového (kde je ho držaná väčšina) či cirkulárne financovanie, keď dodávatelia ako Nvidia poskytnú zdroje svojim zákazníkom na nákup vlastných čipov. Aj preto rizikové prirážky ich dlhopisov rástli rovnako ako swapy úverového zlyhania CDS na nové historické maximá.

Gigantické výdavky hlavných hyperškálerov, ktorých odhady sú stále zvyšované, tento rok dokonca už na približne 760 miliárd USD (a v budúcom roku by mohli prekročiť bilión dolárov), sú realizované dnes a prípadné nejasné príjmy sa dostavia až v budúcnosti, pričom trh až donedávna započítaval dokonalý scenár rýchleho implementovania umelej inteligencie v ekonomike s trvale rastúcimi príjmami Big Tech firiem a vysokými maržami, keď im sotva niekto bude konkurovať.

Realita však nemusí byť taká optimistická (hoci nemožno povedať, že by bola negatívna). Existujú prvé náznaky, že mnoho podnikov začína racionalizovať výdavky na umelú inteligenciu (keď zatiaľ nevidia jej veľkú pridanú hodnotu a návratnosť investícií do nej, ktorá sa zrejme dostaví, no môže to trvať niekoľko rokov, navyše existujú problémy s jej meraním). Okrem toho sa na trhu čoraz viac presadzujú lacné, no stále kvalitné čínske veľké jazykové modely, ktorých zaostávanie za americkými sa zmenšuje. Dnes sú vnímané ako dostatočne dobré na väčšinu úloh a ponúkajú tak atraktívnu protihodnotu za peniaze. Rast podielu lacnej čínskej umelej inteligencie na trhu znamená, že priemerná cena za token klesá, čo môže znamenať, že návratnosť investícií do umelej inteligencie môže byť podstatne pomalšia.

Ak bude mať čínska umelá inteligencia silnejšie postavenie na trhu, vznikajú otázniky, či investície hyperškálerov nebudú obmedzované a aký veľký bude dopyt po výpočtovom výkone. Aj preto napríklad index Magnificent 7 od začiatku roka zaostával za indexom S&P 500 a valuácie tejto „veľkolepej sedmičky“ klesli na najnižšie úrovne od predstavenia chatuGPT v novembri 2022, pričom na báze forward P/E sa začali obchodovať miestami s diskontom voči širokému trhu. 

Existencia  obáv z nadmerných investícií hyperškálerov vyvoláva negatívny kaskádový efekt u ich dodávateľov infraštruktúry, čo sú najmä čipové firmy. Aj preto Philladelphia Semiconductor index SOX klesol z nedávnych maxím o vyše 20 percent, čím sa technicky dostal do medvedieho trhu, pričom aj čipový gigant Nvidia sa pohybuje okolo 20 percent pod májovými vrcholmi. Ešte väčšie straty zaknihoval juhokórejský akciový index KOSPI, silne koncentrovaný okolo dvoch polovodičových firiem Samsung Electronics a SK Hynix, ktorý sa zrútil z júnových historických maxím miestami o vyše 40 percent, za čím stoja najmä retailoví obchodníci, ktorí vo veľkom využívali obchodovanie na páku, čo sa im pri globálnej korekcii polovodičového sektora vypomstilo, a mnohé pozície boli zatvárané a likvidované pri neschopnosti doložiť kolaterál, čo prehlbovalo samotný pokles.

Nebudeme však prekvapení, keď sa napokon presadí ako veľakrát v minulosti Jevonsov paradox, čo znamená, že lacnejšia a dostupnejšia umelá inteligencia bude znamenať väčší dopyt po nej a na konci dňa jej rýchlejšiu implementáciu v ekonomike a podnikoch s cieľom viac zautomatizovať workflow a využívať viac agentov. To môže mať za následok rast dopytu po výpočtovom výkone. Z tohto hľadiska by mohli kapitálové výdavky hyperškálerov naďalej svižne rásť, čo by malo byť pozitívne aj pre dodávateľov infraštruktúry pre umelú inteligenciu, a to nielen polovodičových firiem, ale aj pre dodávateľov energií či výrobcov turbín. 

Výzva to však bude pre developerov ako OpenAI či Anthropic, pričom nemusia mať takú trhovú hodnotu, ako sa očakávalo. A výzva to ostane aj pre mnohých softvérových developerov.

Mínusom pre akciové trhy bol aj odraz dlhopisových výnosov pri predpokladoch vyššej inflácie v dôsledku odrazu cien ropy. To zabrzdilo najmä európske akciové trhy od pokračovania prepisovania historických maxím.

Akciové trhy - prehľad výkonnosti za júl

Dlhopisové trhy

Dlhopisové výnosy na oboch brehoch Atlantiku rástli pre odraz cien ropy a obavy z vyššej inflácie

Prudký odraz cien ropy a ďalších komodít vrátane plynu pre obnovu bojov medzi Spojenými štátmi a Iránom na Blízkom východe znamenal rast obáv z vyšších inflačných tlakov v globálnej ekonomike. To sa pretavilo do rázneho posunu dlhopisových výnosových kriviek na oboch brehoch Atlantiku nahor, keď trhoví hráči zvýšili očakávania, že centrálne banky budú (ďalej) sprísňovať menovú politiku. 

Dvojročný americký dlhopisový výnos sa preto odrazil z úrovne 4,15 percenta a júl končil v okolí 4,3 percenta, čo sú najvyššie úrovne od februára 2025. A to napriek tomu, že v samotnom závere mesiaca Fed ponechal základné úrokové sadzby bez zmeny v pásme 3,5-3,75 percenta a sprievodný slovník jeho šéfa Kevina Warsha nebol až taký jastrabí v porovnaní s očakávaním trhových participantov. Warsh však rázne naznačil, že ak sa inflácia neupokojí, nebude váhať konať. Ak nepríde k vyriešeniu krízy na Blízkom východe a vyššie ceny ropy pretrvajú, Fed bude musieť do konca roka zrejme sprísniť menovú politiku, pričom derivátový trh započítava aspoň jedno zvýšenie o 25 bázických bodov. Navyše trh sa v lete začal trocha obávať, že Fed zaostáva za reálnym vývojom a inflácia by sa mu mohla vymknúť spod kontroly. Aj tento faktor spolu s drahšími energiami sa podpísal pod rast 10-ročného amerického vládneho výnosu na 4,7 percenta, čo sú najvyššie úrovne od začiatku roka 2025. Okrem toho sa na trhy čiastočne vrátila zvýšená nervozita nad expanzívnou fiškálnou politikou americkej administratívy, ktorá si príliš nevšíma rast dlhu k HDP a rastúcu dlhovú službu. Aj preto sa výnos 30-ročného amerického dlhu posunul nad 5,2 percenta, čo sú najvyššie úrovne od roku 2007. Faktorom, ktorý tlačil ceny štátneho dlhu USA nadol, bola aj súťaž o zdroje veľkými technologickými firmami, ktoré emitovali dlhopisy s cieľom financovania infraštruktúry okolo umelej inteligencie. Rekordná emisia dlhu technologických firiem (ktorá za prvý polrok prekročila minuloročnú úroveň), rýchle spaľovanie ich hotovosti spolu s rastúcimi obavami o návratnosť investícií sa pritom podpísali do rozširovania ich rizikových prirážok na rekordné úrovne. V prípade hyperškálerov narástli prirážky pri dlhopisoch so splatnosťou nad 10 rokov na úrovne dlhu v neinvestičnom pásme, teda okolo 160 bázických bodov z približne 130 bázických bodov na konci júna. Navyše rastú aj poistky voči ich zlyhaniu v podobe credit default swapov na rekordné  úrovne (hoci vo všeobecnosti stále nízke).

Nemecké dlhopisové výnosy sa takisto posúvali nahor pre rast cien ropy, palív a ďalších energií vrátane zemného plynu. Okrem toho ECB síce na júlovom zasadnutí ponechala nastavenie menovej politiky bez zmeny a depozitnú sadzbu na úrovni 2,25 percenta, no jej sprievodný slovník hovoril, že energetický ponukový šok sa ešte v cenách plne neprejavil. Navyše prezidentka banky Christine Lagardová deklarovala, že inflačné riziká sú vychýlené smerom nahor a konštatovala, že niektorí predstavitelia banky sa zamýšľali nad možnosťou zvýšenia sadzieb už v júli. To jasne naznačuje, že špeciálne, ak budú pokračovať boje na Blízkom východe a ceny ropy ostanú vyššie, banka doručí ešte jeden „hike“ o 25 bázických bodov, pričom derivátový trh kalkuloval na konci júla s asi 1,6 zvýšenia depozitnej sadzby do konca tohto roka. Preto na krátkom konci výnosovej krivky sa dvojročný nemecký výnos posunul o zhruba 30 bázických bodov na 2,8 percenta, čo sú najvyššie úrovne od júna 2024. Na dlhom konci výnosovej krivky sa 10-ročný výnos posunul z približne 2,85 percenta smerom k 3,2 percenta na najvyššiu hladinu od roku 2011, k čomu prispelo rýchle zadlžovanie Nemecka pre prezbrojovanie a obnovu zastaralej infraštruktúry.

Dlhopisové trhy - prehľad výkonnosti za júl

Komoditné  trhy 

Ropa Brent vyskočila miestami nad 100 dolárov pre obnovu bojov medzi USA a Iránom na Blízkom východe

Cena ropy sa v priebehu júla výrazne odrazila a globálny benchmark Brent sa miestami obchodoval nad 100 dolármi (z približne 70-dolárovej hladiny v úvode mesiaca) pre obnovu bojov medzi Spojenými štátmi a Iránom na Blízkom východe. Mnoho obchodníkov sa ocitlo v „ofsajde“, keď predpokladali, že memorandum o porozumení medzi týmito krajinami vytvorí priestor na dosiahnutie mierovej dohody. Jablkom sváru, ktoré viedlo k narušeniu prímeria v rámci podpísaného memoranda, bol spor o kontrolu nad Hormuzským prielivom, ktorý bol následne opäť zablokovaný, respektíve veľmi obmedzene priechodný. Mimoriadne nepríjemné bolo, že blokovaný začal byť aj prieliv Báb el-Mandeb, ktorým sa vstupuje do Červeného mora a cez ktorý Saudská Arábia exportovala rádovo šesť miliónov barelov ropy denne (keď obchádzala práve zablokovaný Hormuzský prieliv). Navyše Ukrajina útočila na terminál CPC v ruskom Novorossijsku, cez ktorý sa exportuje väčšina kazašskej ropy na globálny trh a ktorý bol krátko úplne odstavený. Vznikol tým väčší ponukový šok ako na jar, ktorý bol odhadovaný na rádovo miestami až 14 miliónov barelov denného výpadku na trhu. A to v čase, keď sa dostali strategické ropné zásoby USA na najnižšie úrovne od roku 1983, z čoho bol trh nervózny, lebo priestor pre USA, aby tlmili tento ponukový šok rozpúšťaním zásob, sa zmenšuje. Navyše celkové komerčné zásoby ropy krajín OECD klesli na 23-ročné minimá a strategické vládne zásoby OECD sú najnižšie od roku 1990. 

Pre spotrebiteľov a svetovú ekonomiku je mimoriadne nepríjemné, že crack spready, teda rafinačné marže narástli na rekordné úrovne, keď sú vyššie ako na jar na začiatku konfliktu na Blízkom východe a ako počas začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Bolo raritné vidieť, že na konci júla dosiahli rafinačné marže približne úroveň samotných cien ropy. Inak povedané, napríklad nafta na veľkoobchodnom trhu stála dvakrát toľko čo cena suroviny, z ktorej bola urobená. A to preto, že rádovo vyše 10 percent alebo viac ako osem miliónov barelov dennej globálnej rafinačnej kapacity je odstavenej, pod čo sa v rozhodujúcej miere podpisujú ukrajinské útoky na ruské rafinérie. Ruská rafinačná kapacita klesla podľa odhadov o viac ako 50 percent, čo znamená výpadok vyše štyri milióny barelov dennej produkcie. Rusko bolo jedným z hlavných dodávateľov nafty na globálny trh. Aktuálne pre nedostatok palív na domácom trhu exporty zakázalo a, naopak, samo musí dovážať, najmä z Indie. Okrem toho mnohé rafinérie v Perzskom zálive nefungujú naplno a problémy majú aj ázijské rafinérie, ktoré boli vyladené na ropu z Perzského zálivu. Okrem toho jemenskí húsijskí rebeli poškodili jednu z najväčších saudskoarabských rafinérií Jazan. Dopyt po palivách tak predbieha ponuku, výsledkom čoho je, že napríklad nafta sa na veľkoobchodnom trhu v Rotterdame obchodovala na konci júla v ekvivalente nad 170 dolárov za barel, čo sú úrovne z prelomu apríla a mája. Trh s palivami je napätý, a to aj pre pomerne nízky stav zásob pre predošlú dlhú blokádu Hormuzského prielivu.

Zlato ostalo v júli pod tlakom prevažne v pásme 4 000 – 4 100 dolárov s krátkym ponorom pod túto hladinu. Žltý kov držal v defenzíve rast nominálnych aj reálnych amerických dlhopisových výnosov a pomerne silný dolár pri vyšších cenách ropy a ďalších komodít, čo vytváralo predpoklady prísnejšej menovej politiky hlavných svetových centrálnych bánk.

Komoditné trhy – prehľad výkonnosti za júl

Devízové  trhy

Dolár sa väčšinu júla držal na relatívne silných úrovniach, k čomu prispel nárast geopolitického napätia na Blízkom východe

Dolár sa konsolidoval voči euru na 12-mesačných maximách v okolí 114 centov s pomerne malými výkyvmi, keď trh počas väčšiny júla kalkuloval, že po ECB bude sprísňovať menovú politiku aj Fed vzhľadom na zvýšené inflačné tlaky a väčšiu jastrabosť nového šéfa Fedu Kevina Warsha v porovnaní s jeho predchodcom Jeromom Powellom. Doláru pomáhala aj obnova zvýšeného geopolitického napätia na Blízkom východe a skutočnosť, že vyššie ceny energií budú väčším protivetrom pre Európu či emerging svet ako ich čistých importérov v porovnaní s USA, ktoré sa môžu spoľahnúť na rozmach umelej inteligencie. Až na sklonku mesiaca, keď Fed ponechal nastavenie menovej politiky bez zmeny (čo sa očakávalo), no jeho šéf Kevin Warsh nenapínal príliš jastrabie svaly a prvý odhad rastu HDP eurozóny za druhý kvartál pozitívne prekvapil na čele s Nemeckom, dolár stratil časť svojej sily. Kurz EUR/USD preto končil júl nad 115 centmi.

V priebehu júla pokračovalo oslabovanie jenu voči doláru na 40-ročné minimá, keď sa vzájomný výmenný kurz USD/JPY dostal takmer k 164 jenom. V závere mesiaca preto japonské ministerstvo financií spolu s americkým ministerstvom financií prvýkrát po troch desaťročiach spojili sily a intervenovali na devízovom trhu na podporu jenu. Išlo o najväčšiu intervenciu v histórii, ktorá mohla dosiahnuť podľa odhadov takmer 53 miliárd dolárov. Pre americké ministerstvo financií išlo o prvú devízovú intervenciu od roku 2011, ktorú tradične robí prostredníctvom newyorskej pobočky Fedu. USA neintervenovali v prospech jenu len tak nezištne. Japonské ministerstvo financií totiž s cieľom zastavenia oslabovania jenu predávalo americké štátne dlhopisy, ktorých výnosy sa posúvali na nepríjemne vysoké úrovne, čo Bielemu domu predražovalo pôžičky. Preto bol v záujme  americkej administratívy silnejší jen, ktorý podporovali nie priamo predajom dolárov, ale eur.

Devízové trhy – prehľad výkonnosti za júl