Spravodajstvo 28.08.2026

Graf týždňa: Boj o finančné a energetické zdroje sa začína

V druhej dekáde 21. storočia sa ukazuje, že svet vstupuje do fázy explodujúcej investičnej aktivity, ktorá bude zvyšovať dopyt po zdrojoch finančných aj komoditných.

Čoraz zreteľnejšie vidíme masívnu výstavbu infraštruktúry v rámci rýchlo sa rozvíjajúceho Valeriepierosovho kruhu v juhovýchodnej Ázii s polomerom len 3 300 km, v ktorom žije viac ako polovica svetovej populácie. Aj keď región vykazuje od začiatku 90. rokov trvalý prebytok úspor, ktorý sa dnes odhaduje na 0,7 až 1,0 bilióna dolárov ročne, najnovšie odhady hovoria o ročnej potrebe okolo 1,4 bilióna dolárov ročne na budovanie prístavov, letísk, plynovodov či elektrických sietí. Je teda zrejmé, že bude potrebovať aj externé zdroje s cieľom lepšie sa prepojiť, aby mohol udržať tempo hospodárskeho rastu.

Súčasne vidieť veľký rozmach budovania infraštruktúry okolo umelej inteligencie, kde by celková potreba kapitálu na datacentrá, čipy a energetiku mohla od budúceho roka presahovať jeden bilión dolárov a v najbližších piatich rokoch presiahnuť spolu minimálne šesť biliónov dolárov. Big Tech firmy to nevedia ufinancovať z vlastných zdrojov, a preto sa už obracajú na trhy formou emisie akcií či dlhopisov. Napríklad Elon Musk pristúpil k najväčšiemu primárnemu úpisu v histórii, keď poslal na trh päť percent firmy SpaceX. Alphabet alebo Oracle pritom už vydali nové akcie a tento krok zvažujú ďalšie veľké spoločnosti podnikajúce v biznise umelej inteligencie. Okrem toho technologické firmy len za prvý polrok 2026 emitovali dlhopisy približne za 250 miliárd dolárov, čo je dvojnásobne viac ako za celý rok 2025.

Súkromný investičný dopyt po kapitále je teda mimoriadne vysoký, a to v čase, keď vlády vyspelých krajín majú vysoké rozpočtové deficity a rastúce zadlženie, čo pri skončení éry nulových úrokových sadzieb znamená rast dlhovej služby a zvyšuje ich potrebu refinancovania.

Na trhoch teda prebieha veľký dopyt o voľné zdroje, ktoré sa stávajú vzácnejšími, a teda drahšími. Inak povedané, éra veľkého prebytku úspor, keď dlhé konce dlhopisových výnosových kriviek príliš nereagovali na sprísňovanie menovej politiky, ako to vysvetľoval bývalý šéf Fedu Ben Bernake, je dávno minulosťou. Dnes vidíme presný opak, keď 30-ročný americký výnos prekročil päťpercentnú métu a kótuje sa na najvyšších úrovniach od roku 2007 a nemecký 10-ročný výnos je nad trojpercentnou métou na 15-ročných maximách.

Veľká súťaž pritom začína prebiehať aj po komoditách na čele s energiami, kde energetické firmy neboli v nedávnej ére ich dostupnosti a nízkych cien motivované investovať do nových nálezísk ropy a plynu, čo už vedie k geopolitickým sporom. Investície do upstreamu by však mali v nasledujúcich rokoch rásť a dosahovať vyše 700 miliárd dolárov ročne po tom, čo sa pred koronakrízou pohybovali okolo 400-miliardových úrovní. Hlavnou surovinou 21. storočia sa však stane elektrina potrebná v priemysle, ako aj na výpočtový výkon, kde bude potrebné takisto veľa zainvestovať, keďže dopyt bude mať rastovú trajektóriu.

Kľúčovým ekonomickým bojiskom nasledujúcich desaťročí nebude nedostatok nápadov, ale schopnosť financovať masívnu výstavbu infraštruktúry, dátových centier a energetických zdrojov potrebných na rast Ázie a umelú inteligenciu. Kto na tomto poli uspeje, stane sa geopolitickým víťazom!

Naopak štáty, ktoré naďalej spotrebúvajú domáce úspory prevažne na udržiavanie existujúcich sociálnych systémov, vstupujú na nebezpečné územie. Ak ich schopnosť zabezpečiť dlhodobé a lacné financovanie nebude smerovať k hlavným motorom budúcej tvorby bohatstva, teda k energetike a k rozvoju budúcich inteligentných systémov, hrozí im najprv finančná stagnácia a následne politický úpadok a geopolitická irelevantnosť.

V takomto svete budú reálne úrokové sadzby rásť a kapitál bude neúprosne prúdiť do nových centier rastu. Obávame sa, že Európa to nebude.

Graf č. 1: Valeriepierisov kruh v juhovýchodnej Ázii