Wall Street s ďalším rekordom

Wall Street pokračovala v prepisovaní historických maxím, keď jej neprekážal ani rast cien ropy na štvorročné maximá pri pokračovaní dvojitej blokády Hormuzského prielivu. Obchodníci sa sústreďovali najmä na solídny priebeh firemnej výsledkovej sezóny za predchádzajúci kvartál, pričom stále verili, že prímerie medzi USA a Iránom sa vďaka diplomatickému úsiliu premení na trvalý mier. Vyššie ceny ropy však znamenali odraz dlhopisových výnosov, k čomu čiastočne prispel aj jastrabí postoj Fedu, ECB či Bank of England, ktoré nateraz nemenili nastavenie menovej politiky, čo držalo zlato v defenzíve. Odďaľovanie druhého kola rokovaní medzi USA a Iránom pre rozdielne postoje ohľadne kľúčových otázok na čele s iránskym jadrovým programom však držalo dolár na pomerne silných úrovniach. 

Akciové trhy

Americké akciové trhy pokračovali v minulom týždni v posune na nové historické maximá širokým indexom S&P 500, ako aj technologickým indexom Nasdaq Composite a čipovým indexom Philladelphia Semiconductor Index. Investori na amerických burzách sa sústreďovali predovšetkým na konštruktívnu firemnú výsledkovú sezónu za predchádzajúci kvartál, kde spoločnosti publikujú lepšie hospodárske čísla na úrovni ziskov aj tržieb v porovnaní s očakávaniami. Platí to predovšetkým v prípade technologického sektora a firiem podnikajúcich okolo umelej inteligencie, čo značí, že jej rozmach je v plnom prúde a aktuálne je hlavným ťahúňom americkej ekonomiky. Trhovým hráčom v takejto situácii neprekážala ani stále nervózna situácia okolo Hormuzského prielivu, ktorý je naďalej blokovaný iránskymi revolučnými gardami a americkým vojenským námorníctvom spolu s vyhláseniami šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa o tom, že blokáda by mohla trvať dlhšie, čím sa snažil poškodiť iránsku ekonomiku (americká blokáda znamená, že ani iránska ropa už nemôže byť exportovaná na medzinárodné trhy). Nepriame diplomatické kontakty medzi Washingtonom a Teheránom a výmeny rôznych návrhov na ukončenie konfliktu či aspoň odblokovanie prielivu totiž stále prebiehajú, čo dáva obchodníkom nádej, že nepríde k opätovnej eskalácii konfliktu a prímerie sa premení na trvalý mier. Okrem toho sa investori pozerajú viac do vzdialenej budúcnosti, kde predpokladajú pokračovanie solídneho rastu firemných ziskov a sú ochotní prehliadať krátkodobé protivetry, ktoré spôsobuje energetický komoditný ponukový šok na americkú či globálnu ekonomiku. Európske akciové trhy mali tendenciu skôr stagnovať a zaostávať za Wall Street pri absencii veľkých technologických firiem, ako aj pre vyššie ceny ropy, ktoré starému kontinentu ako čistému dovozcovi spôsobujú značné ekonomické spomalenie.

Dlhopisové trhy

Odraz cien ropy v reakcii na pokračovanie dvojitej blokády Hormuzského prielivu zo strany Iránu aj Spojených štátov sa pretavili do posunu dlhopisových výnosových kriviek nahor. Prispeli k tomu aj zasadnutia kľúčových centrálnych bánk, Fedu, ECB a Bank of England, ktoré síce nastavenie menovej politiky nezmenili, no prezentovali sa jastrabím slovníkom, keď do popredia vyzdvihovali inflačné riziká späté s vojnou na Blízkom východe. Na ďalších zasadnutiach, najmä ak Hormuzský prieliv bude naďalej blokovaný, by mohli, najmä ECB a Bank of England, pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb s cieľom ukotviť inflačné očakávania, s čím už počíta derivátový trh. Na krátkom konci preto dvojročný americký výnos narástol za uplynulý týždeň z úrovne tesne pod 3,8 percenta k prahu 3,9 percenta, dvojročný nemecký výnos sa odrazil z 2,55 percenta nad 2,65 percenta a dvojročný britský výnos sa posunul zo 4,35 percenta nad 4,4 percenta. Dlhé konce sa takisto posúvali nahor – americký 10-ročný benchmark rástol o necelých 10 bázických bodov k úrovni 4,4 percenta, 10-ročný nemecký výnos sa udomácňoval nad 3,0 percenta, pričom sa miestami obchodoval nad 3,1 percenta a 10-ročný britský gilt sa kótoval na konci týždňa v blízkosti 5,0-percentnej méty.

Komoditné trhy

Pokračovanie blokády Hormuzského prielivu iránskymi revolučnými gardami, ako aj americkým námorníctvom prehlbovalo ropný komoditný šok, čo tlačilo ceny ropy na rekordné úrovne od vypuknutia vojny v Iráne. Obchodníkov znervózňovala neschopnosť dosiahnuť aspoň čiastočnú dohodu medzi Teheránom a Washingtonom ohľadne odblokovania prielivu, pričom olej do ohňa prilieval americký prezident Donald Trump, keď deklaroval, že americká blokáda môže pokračovať dlhšie. To vystrelilo futures kontrakt ropy Brent s dodávkou v júni miestami až nad 126 dolárov, čo predstavovalo štvorročné maximá. Od začiatku mája sa však obchoduje ako kontrakt s najbližším dátumom dodania júlový kontrakt, ktorý v piatok končil na úrovni 108 dolárov, keď klesol zo 114-dolárovej úrovne po tom, ako sa objavili správy, že Irán poslal cez pakistanských sprostredkovateľov upravený návrh mierovej dohody Bielemu domu. Diplomatické úsilie na ukončenie konfliktu pokračuje, preto náladu na trhu nezhoršili ani poznámky amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že nie je spokojný s novou iránskou ponukou.

Vyššie dlhopisové výnosy pre odraz cien ropy, kumulatívne približne o 20 percent za ostatné dva týždne spolu s jastrabími zasadnutiami Fedu, ECB aj Bank of England, tlačili nadol ceny zlata, ktoré za uplynulý týždeň stratilo približne dve percentá a obchodovalo sa miestami pod 4 600 dolármi.

Devízové trhy

Dolár sa v minulom týždni držal na relatívne silných úrovniach voči euru v okolí 117 centov a miestami aj pod touto úrovňou, keď trh bol nervózny z vyšších cien ropy Brent, ktorá sa chvíľu obchodovala nad 120 dolármi pre pokračovanie blokády Hormuzského prielivu, keď nie je jasné, kedy sa skončí. V minulom týždni výrazne posilnil japonský jen, keď japonská centrálna banka intervenovala v prospech oslabujúcej sa domácej meny, ktorá sa dostala nad hladinu 160 USD/JPY, čo je červená línia Bank of Japan. Slabý jen a vyššie ceny ropy zvyšujú inflačné tlaky v Japonsku, čomu chcela banka zabrániť.