Týždenný sumár: Letná konsolidácia a rotácia kapitálu v rámci sektorov
Wall Street počas štvrtého júnového týždňa prechádzala fázou konsolidácie po dvojmesačnej neúnavnej rely, pričom do popredia sa dostala sektorová rotácia a rastúca opatrnosť voči technologickým titulom. Investori postupne presúvali kapitál z informačných technológií a polovodičov do defenzívnejších segmentov ako zdravotníctvo, utility či industriálny sektor, keď začali spochybňovať udržateľnosť vysokých valuácií a kapitálových výdavkov na umelú inteligenciu u hyperškálerov, kde sa do popredia dostávajú lacné čínske veľké jazykové modely. Výpredaj v technologickom segmente bol podporený aj prudkou korekciou ázijských trhov na čele s juhokórejským indexom KOSPI s veľkou váhou polovodičových titulov. Korekcia kórejského indexu bola primárne spôsobená varovaním miestneho regulátora ohľadom nadmerného používania páky zo strany retailových investorov. Sentiment pritom zhoršovala aj skutočnosť, že spoločnosť SpaceX emitovala krátko po IPO nový dlh v hodnote 20 miliárd dolárov. Ropa Brent zaznamenala výraznú volatilitu, keď pokračovala v páde strmhlav nadol v dôsledku normalizácie prepravy cez Hormuzský prieliv až po krátkodobé odrazy pri eskalácii geopolitického napätia. Komoditný komplex ako celok však čelil výpredaju, keď zlato, striebro aj meď prudko oslabovali spolu s posilňujúcim dolárom a klesajúcimi úrokovými sadzbami.
Akciové trhy
Wall Street vstúpila do týždňa pod tlakom, keď na čele vyberania ziskov stál technologický sektor spätý s umelou inteligenciou. Indexy ťahal nadol práve polovodičový sektor a pokles potvrdil prudký výpredaj v Ázii, keď investori redukovali svoje expozície voči indexu Hang Seng v Hongkongu a juhokórejskému indexu KOSPI. Parabolický rast indexu KOSPI pretrvával od apríla, keď sa stal centrom pozornosti zahraničných investorov, ale aj euforickej mánie kórejských retailových investorov. Studená sprcha nastala v utorok, kedy zaznamenal jednorazový kolaps sprevádzaný zásahom regulátora. Šok 10-percentného poklesu počas jedného dňa sa prelial do USA, spustil širšiu realizáciu ziskov, ktorá bola koncentrovaná prevažne v technologických a cyklických tituloch, zatiaľ čo defenzívne zdravotníctvo a nehnuteľnosti začali byť atraktívnym útočiskom. Uprostred týždňa sa fáza čistého vyberania ziskov presunula do fázy konsolidácie a pokračujúcej rotácie. Hlavné akciové indexy zaznamenali len nevýrazné pohyby, zatiaľ čo pod povrchom prebiehal výrazný presun kapitálu naprieč sektormi. Investori redukovali svoje expozície voči technológiám a energetike (kolabujúca cena ropy), zatiaľ čo navyšovali svoje pozície v sektoroch utilít, zdravotníctva, realít alebo priemyslu. V druhej polovici týždňa sa začali objavovať pochybnosti týkajúce sa udržateľnosti investičného cyklu umelej inteligencie s otáznikmi nad monetizáciou kapitálových výdavkov hyperškálerov, keď sa do popredia dostávajú lacné, no stále relatívne kvalitné čínske modely umelej inteligencie. Znamenalo to, že klesali akcie odberateľom infraštruktúry umelej inteligencie, ale aj ich dodávateľom,, teda firmám vyrábajúcim čipy či pamäte. Negatívne nálady a obavy vyvrcholili správou odkladu verejného úpisu akcií spoločnosti OpenAI až na rok 2027 pre obavy, že by nemusela dosiahnuť akcionárom želateľnú valuáciu, keď sa ukazuje, že podnikový sektor racionalizuje výdavky na umelú inteligenciu a na bežné úlohy využíva vo väčšej miere čínske modely pred drahými „frontier“ americkými modelmi od OpenAI či Anthropicu. Investorská nálada sa ku koncu týždňa upokojovala, lenže bez výraznej zmeny trendu v sektorovej rotácii a diverzifikácii rizík od technologických titulov. Kapitál stále plynul do titulov reprezentujúcich „starú“ ekonomiku s výnimkou energetiky, ktorá trpela klesajúcimi cenami ropy. Tento vývoj možno interpretovať ako zdravú normalizáciu po extrémne jednostrannom a koncentrovanom raste spoločností v oblasti umelej inteligencie. Investorské správanie teda možno chápať ako prechod z fázy homogénneho „momentum-driven“ rastu k selektívnemu výberu aktív s dôrazom na expozície voči externým šokom. Široký index S&P 500 klesol o necelé dve percentá, technologický Nasdaq Composite stratil takmer päť percent a bluechipsový index Dow Jones počas týždňa získal viac ako pol percenta.
Dlhopisové trhy
Dlhopisové trhy reagovali na sériu protichodných faktorov, medzi ktorými bol vývoj ceny energií, inflačných dát a očakávaní monetárnej politiky Fedu. V úvode týždňa jemne rástol výnos 10-ročného amerického štátneho dlhopisu v reakcii na eskaláciu geopolitického napätia na Blízkom východe, ktorého zdrojom boli najmä izraelské výpady v Libanone, keď kopíroval rast ropy Brent nad 80 dolárov za barel. Nemecká „desina“ na eskaláciu nereagovala, keď pokračovala v trende smerom nadol. Nárast úrokov v Amerike však nemal dlhé trvanie, keď v nasledujúcich dňoch došlo k prudkému obratu a svoje náprotivky na oboch brehoch Atlantiku v nasledujúcich dňoch pokračovali vzhľadom na zmiernenie inflačných očakávaní rozhodným smerom nadol, keď kopírovali ceny ropy. Klesajúci trend úrokov podporil aj širší pokles komoditného sektora a rastúci dolár. Tento scenár čoraz viac naznačuje pokles cenových tlakov, napriek zverejneným inflačným dátam PCE zo Spojených štátov za máj. Zaujímavá bola divergencia medzi dlhopisovým a akciovým trhom. Kým akciový trh realizoval zisky v oblasti technologického sektora a kapitál rotoval naprieč sektormi, dlhopisový trh začal reflektovať zvýšený prílev kapitálu do amerických aktív. Dlhopisový trh počas týždňa balansoval silu americkej ekonomiky a doznievajúce inflačné tlaky komodít. Americký desaťročný dlhopis ukončil obchodovanie s úrokom 4,37 percenta, čo znamená medzitýždenný pokles o takmer 10 bázických bodov, zatiaľ čo nemecká „desina“ sa v piatok uzatvorila s úrokom 2,85 percenta, keď sa posunula nadol na týždennej báze o 13 bázických bodov.
Komoditné trhy
Komoditné trhy celý týždeň hrali dominantnú rolu s charakteristickou vysokou volatilitou posledných mesiacov. Ropa Brent týždeň otvárala s cenovkou presahujúcou 80 dolárov za barel, keď trhy reflektovali zvýšenú neistotu okolo situácie v Hormuzskom prielive. Naratív zvýšenej neistoty sa však pomerne rýchlo vyparil, keď už uprostred týždňa začali prichádzať správy o postupnej normalizácii prepravy tankerov a zvyšujúcej sa úrovni prepravovaných barelov ropy cez prieliv. To vyvolalo prudkú korekciu, keď cena ropy Brent klesla až na 72 dolárov za barel. Ku koncu týždňa síce dochádzalo ku krátkodobým odrazom v reakcii na iránsky útok na nákladnú loď v prielive, ktorá nedodržiavala iránsky tranzitný koridor, a následnú americkú odpoveď s ostreľovaním iránskych cieľov, no celkový vývoj ceny pokračoval v klesajúcom trende. Ropa Brent týždeň ukončila komfortne pod úrovňou 72 dolárov za barel, čo znamená, že za týždeň klesla o viac ako 10 percent a dostala sa na úrovne spred vypuknutia vojny v Iráne.
Zlato počas týždňa reagovalo na kombináciu viacerých faktorov, ktorými boli pohyb úrokových sadzieb, sila amerického dolára, ako aj pretrvávajúca geopolitická neistota. Počas týždňa sa zlato dostalo pod výrazný predajný tlak spolu so širším komoditným komplexom na čele s meďou a striebrom. Fundamentálny trend nižších inflačných tlakov, dostatočnej ponuky ropy a pretrvávajúcej sily americkej ekonomiky držal zlato pod predajným tlakom, vďaka čomu kleslo na týždennej báze o 1,5 percenta a obchodovanie uzatvorilo na 4 096 dolároch za uncu, pričom miestami sa obchodovalo dokonca pod métou 4 000 dolárov.
Devízové trhy
Kurz eura voči doláru reflektoval pohyb dlhopisového trhu, klesajúcich cien ropy a geopolitického napätia. Obchodovanie nemalo jasný trend, dolár však menovému páru mierne dominoval. Eurozóna súčasne čelila slabším makroekonomickým dátam a pretrvávajúcej stagnácii oproti pretrvávajúcej sile americkej ekonomiky. Pokles energií hral rolu obzvlášť v druhej polovici týždňa, keď euro marginálne ťažilo z klesajúcich cien energií vzhľadom na svoju energetickú závislosť. To umožnilo menovému páru uzatvoriť obchodovanie na 113,84 centa.