Spravodajstvo 03.04.2023 Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY

Trhy zo seba striasli bankový stres

Hlavné svetové akciové trhy si v minulom týždni pripísali značné zisky, keď za seba hodili nervozitu okolo ostatných problémov bankového sektora. Medzi trhovými hráčmi prevažuje názor, že aj vďaka krokom tvorcov politík s cieľom stabilizovať situáciu a pripravenosti pomôcť v prípade ďalších výziev, ktorým by mohol bankový priemysel čeliť, by nemala hroziť systémová finančná kríza. Tento faktor zlepšil sentiment na trhu a pomohol k odrazu bezpečne vnímaných dlhopisových výnosov, hoci len limitovane, keď makrodáta ukazujú zvoľňovanie inflačných tlakov, čo by malo znamenať, že centrálne banky nebudú musieť ďalej výrazne zvyšovať základné úrokové sadzby. Úľava po bankových turbulenciách prispela k odrazu cien ropy spolu so zlepšením viacerých predstihových ukazovateľov, a to najmä z Číny. Zlato sa konsolidovalo pod dvetisícdolárovou métou, keď jeho ďalšiemu rastu bránil odraz úročenia amerických dlhopisov a jeho poklesu slabší dolár, vädnúca inflácia a predpoklad, že vrchol sprísňovania menovej politiky je za rohom. Euro sa spevnilo voči doláru, keď mu pomohlo zníženie averzie voči riziku a rekordné úrovne jadrovej inflácie v eurozóne v marci.

Akciové trhy

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantického oceána sa v závere marca robustne odrážali, keď ostatná nervozita okolo bankového sektora postupne ustupovala a prevážili názory, že systémová kríza bánk nehrozí. A to aj vďaka rôznym opatreniam, ktoré podnikli a sú pripravení podniknúť centrálne banky či vlády, ak by banky čelili ďalším ťažkostiam. Plusom pre sentiment boli aj očakávania, že centrálne banky budú vzhľadom na ostatný stres okolo bánk len pozvoľne zvyšovať úrokové sadzby. Okrem iného aj preto, že marcové inflačné čísla potvrdili ďalšie značné spomalenie dynamiky rastu spotrebiteľských cien v Spojených štátoch a v eurozóne. Široký americký index S&P 500 si preto v minulom týždni pripísal 3,5-percentný rast, paneurópsky index STOXX 600 zaknihoval až 4,0-percentný zisk, pričom rozvíjajúce sa trhy merané MSCI Emerging Markets Indexom rástli o 1,9 percenta.

Dlhopisové trhy

Výnosy bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov sa začali  v minulom týždni svižne odrážať a rizikové prirážky korporátnych bondov sa komprimovali. 10-ročný americký výnos rástol o 10 bázických bodov a priblížil sa k 3,5-percentnej méte pri takmer 20-bodovom raste nemeckej „desiatky“ na 2,3 percenta, keď začína odznievať ponurá nálada, ktorá pramenila z ostatných udalostí v bankovom sektore okolo Silicon Valley Bank či Credit Suisse. Derivátový dlhopisový trh preto zvýšil pravdepodobnosť, že Fed a ECB doručia na májových zasadnutiach ďalšie zvýšenie sadzieb. Na druhej strane, odraz dlhopisových výnosov bol limitovaný a nevrátili sa na úrovne zo začiatku marca, keď prichádzajúce inflačné dáta signalizujú spomaľovanie rastu spotrebiteľských cien. To by mohlo znamenať, že vrchol sprísňovania menovej politiky by mohol nastať už pred letom. Okrem toho centrálne banky budú prirodzene opatrné pri ďalšom uťahovaní menovopolitických podmienok, keď budú brať do úvahy aj finančnú stabilitu. Riziko toho, že niečo v „ekonomike vybuchne“ po ostatnom, z historického hľadiska prudkom sprísnení menovej politiky je totiž stále zvýšené.

Komoditné trhy

Ropa sa v minulom týždni masívne odrazila z najnižších úrovní od decembra 2021 a benchmark Brent atakoval 80-dolárovú métu s vyše sedempercentným ziskom pri vyše deväťpercentnom raste amerického benchmarku WTI, ktorý sa posunul nad 75 dolárov. Obchodníci striasli zo seba stres z problémov viacerých bánk v Spojených štátoch a v Európe. Prispelo k tomu aj obmedzenie dodávok ropy z Kurdistanu na svetové trhy či signály zlepšovania aktivity, a to najmä v čínskej ekonomike (čo avizovali marcové prieskumy PMI). Zlato sa konsolidovalo pod 2 000-dolárovou métou, keď mu v ďalšom odraze bránil pokles averzie voči riziku a rast úročenia amerických dlhopisov. Na druhej strane vädnúca inflácia a predpoklad, že vrchol sprísňovania menovej politiky je na horizonte spolu s oslabením dolára, nedovolili žltému kovu výraznejšie klesnúť.

Devízové trhy

Viac konštruktívna nálada na trhoch sa pretavovala do oslabovania dolára voči košu hlavných svetových mien na čele s eurom, kde sa vzájomný výmenný kurz posunul až k méte 108,5 dolárového centa. Euru okrem toho pomohla aj skutočnosť, že jadrová inflácia v eurozóne pokračovala v marci v raste na nové historické maximá (hoci celková „headline“ inflácia spomaľovala tempo rastu), čo bude dostávať ECB pod tlak, aby ďalej sprísňovala menovú politiku viac ako Fed, kde inflácia aj po očistení o ceny energií a potravín už ustupuje.


Zdieľať na sociálnych sieťach:

Nasledujúce články