Dôležité správy z ekonomiky

• Hlavným makrozverejnením štvrtka bol septembrový inflačný report zo Spojených štátov, ktorý ukázal, že tempo rastu spotrebiteľských cien ostalo oproti augustu nezmenené na úrovni 3,7 percenta (vs. konsenzus 3,6 percenta) na medziročnej báze, no jadrová inflácia ďalej spomalila tempo rastu podľa očakávaní na 4,1 percenta na medziročnej báze, čo predstavuje dvojročné minimá. Stále však ide o pomerne vysoké čísla, a to najmä preto, že silný trh práce podporuje spotrebu domácností. To by mohlo znamenať, že Fed bude stále na vážkach, či dodatočne zvýšiť úrokové sadzby. Na inflačné čísla reagovali výnosy amerických dlhopisov rastom a aj derivátový trh mierne zvýšil pravdepodobnosť ďalšieho zvýšenia sadzieb Fedom v nasledujúcich mesiacoch.
• Okrem toho zo Spojených štátov boli zverejnené pravidelné týždenné dáta z trhu práce, ktoré naďalej ukazujú jeho robustnosť. Nové žiadosti o podporu v nezamestnanosti sa držia tesne nad 200-tisíc a pokračujúce žiadosti za ostatný reportovaný týždeň sú mierne nad 1,7 milióna.
• Včera mal opäť vystúpenie predstaviteľ Fedu. Susan Collinsová z bostonského Fedu deklarovala to, čo už naznačovali jej kolegovia – ostatný odraz dlhopisových výnosov posilňuje pohľad, že Fed je na vrchole, respektíve blízko vrcholu zvyšovania sadzieb. Dodala, že Fed bude musieť byť trpezlivý, kým bude inflácia skrotená.
• Včera bola zverejnená séria dát z ekonomiky Spojeného kráľovstva, ktoré ukazujú na pokračovanie jej solídneho rastu, keď HDP za august na medziročnej báze dosiahol 0,5-percentné tempo rastu, čo je zrýchlenie oproti 0,3-percentnému tempu v júli. Obchodná bilancia zvýšila svoj deficit na 3,42 miliardy libier a priemyselná produkcia rastie už štvrtý mesiac po sebe, hoci len slabým 1,3-percentným medziročným tempom.
• Včera bola zverejnená zápisnica zo septembrového zasadnutia ECB, ktorá ukázala na veľké názorové rozdiely ohľadne toho, či zvýšiť úrokové sadzby, k čomu sa napokon priklonila väčšina bankárov, aby ukázali odhodlanie v boji proti inflácii, aj keď dôkazy neboli presvedčivé. Časť guvernérov vyjadrila obavy, že prvá prestávka vo zvyšovaní úrokov po viac ako roku by mohla byť interpretovaná ako oslabenie odhodlania ECB, najmä v čase, keď celková a jadrová inflácia boli stále vyššie ako päť percent. A to by mohlo viesť k špekuláciám, že cyklus sprísňovania menovej politiky sa chýli ku koncu, čo by zase zvýšilo riziko oživenia inflácie. Iní členovia uprednostňovali zase ponechanie sadzieb na nezmenenej úrovni s tým, že ekonomika sa výrazne oslabila a očakáva sa, že inflácia sa do konca prognózovaného obdobia vráti na úroveň okolo dvoch percent. Vo všeobecnosti teda zápisnica ukázala, že ECB sa obáva slabosti ekonomického rastu v nasledujúcom období a zároveň naznačujú, že inflačné riziká sú orientované smerom nahor (najmä pre ostatný odraz cien energií). Celkovo zápisnica s veľkou pravdepodobnosťou ukázala, že septembrové zvýšenie sadzieb bolo posledným v tomto cykle sprísňovania menovej politiky ECB.

Kľúčové očakávané udalosti

• Už v skorých ranných hodinách bol zverejnený septembrový inflačný report z Číny, ktorý ukázal 0,0-percentný medziročný rast cien. Inflácia sa drží okolo nuly už šiesty mesiac po sebe a signalizuje slabé oživovanie ekonomiky a spotreby domácností. Slabosť výrobného sektora dokumentuje 2,5-percentný pokles výrobných cien v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, hoci deflácia na úrovni výrobného sektora sa už od leta spomaľuje.
• Ráno boli zverejnené aj septembrové dáta čínskeho zahraničného obchodu, ktorý dosiahol 77,7 miliardy dolárov prebytku pri 6,2-percentnom medziročnom poklese exportov aj importov, čo je indikátor slabosti domáceho dopytu, ako aj globálneho ekonomického rastu.
• Z USA dorazí rýchly odhad spotrebiteľskej dôvery podľa Michiganskej univerzity za október.
• Vystúpenie bude mať prezidentka ECB Christine Lagardeová, ako aj Patrick Harker z Fedu.
• Naplno sa rozbieha firemná výsledková sezóna za predchádzajúci kvartál, keď čísla budú reportovať veľké bankové domy ako JP Morgan, Wells Fargo, Citigroup či správca aktív BlackRock.

Zaujalo nás

Umelá inteligencia bude žrútom energií

Podľa najnovšej štúdie vedcov zo Slobodnej univerzity v Amsterdame by mohlo odvetvie umelej inteligencie (AI) do roku 2027 spotrebovávať toľko energie ako krajina vo veľkosti Holandska, čo je zhruba pol percenta celkovej svetovej spotreby elektriny.