Spravodajstvo 03.06.2026

Graf týždňa: Vplyv umelej inteligencie na ekonomiku a finančné trhy

Rozmach a rozvoj umelej inteligencie je v posledných rokoch hlavným poháňačom extrémneho rastu amerických akciových trhov a dôvodom stabilnej a robustnej americkej ekonomiky. Big Tech spoločnosti – najväčšie technologické firmy na svete – potrebujú navyšovať kapitálové investície (capexy) rádovo v desiatkach miliárd dolárov s cieľom budovať celú silnú infraštruktúru umelej inteligencie. Tento trend začal byť zjavný v rokoch 2024 a 2025, no v rokoch 2026, 2027 a 2028 tieto kapitálové výdavky Big Tech firiem na umelú inteligenciu dosiahnu obrovské rozmery.

Aktuálne USA disponujú približne 4 300 dátovými centrami umelej inteligencie a budovanie ďalších 3 000 bolo oznámených, respektíve sa už stavia.

Tzv. hyperscaleri, medzi ktorých patria spoločnosti Microsoft, Alphabet, Amazon, Meta a Oracle, sú veľké technologické firmy, ktoré prevádzkujú obrovské cloudové a dátové infraštruktúry v globálnom meradle. Ich dátové centrá obsahujú státisíce až milióny serverov a sú navrhnuté tak, aby sa dali veľmi rýchlo rozširovať („scale out“). Práve tieto spoločnosti potrebujú vo veľkom investovať do novej výpočtovej techniky, aby mohli prevádzkovať veľké jazykové modely umelej inteligencie.

Hyperscaleri na rozdiel od veľkých poskytovateľov IT:
- prevádzkujú desiatky až stovky dátových centier po celom svete,
- poskytujú cloudové služby na požiadanie,
- dokážu obsluhovať milióny zákazníkov súčasne,
- investujú miliardy eur ročne do infraštruktúry a umelej inteligencie,
- navrhujú vlastný hardvér, siete a často aj vlastné procesory.

Rozmach umelej inteligencie výrazne zvýšil dopyt po výpočtovom výkone. Hyperscaleri preto nakupujú obrovské množstvá GPU (grafických programovacích jednotiek) od spoločností ako NVIDIA alebo AMD. Silný záujem o budovanie infraštruktúry umelej inteligencie automaticky rezultuje aj do obrovského dopytu po polovodičoch, klasických čipoch, tzv. CPU (centrálne procesorové jednotky), kde hlavnými dodávateľmi čipov tohto druhu sú taiwanský Semiconductor (TSCM) a americké spoločnosti Nvidia, Micron, Broadcom, AMD a Intel.

Vplyv tohto vývoja na finančné trhy jasne vidíme v tom, že pod gro ziskov indexu S&P 500 sa podpísal technologický sektor, ktorý vysvetľuje rádovo 85 percent jeho nárastu od začiatku roka 2026. Pod viac ako 50 percent rastu indexu sa pritom podpísali výrobcovia čipov Nvidia, Micron, Broadcom, AMD a Intel. Aj preto čisto polovodičový index Philly Semiconductor narástol od začiatku roka približne o 85 percent. Vytvoril sa veľmi silný technologický momentum faktor, ktorý bol kombináciou revízie ziskovosti smerom nahor a predchádzajúceho relatívneho poklesu valuácií v úvode roka.

Z hľadiska stavu finančných trhov je zrejmé, že 10 najväčších technologických spoločností tvorí takmer 40 percent indexu S&P 500, čo je extrémna koncentrácia a môže to znamenať isté riziko pri korekcii trhov. Problémom výhľadovo môže byť fakt, že rast trhu sa stal príliš koncentrovaný len v spomínaných technológiách, nasledovaných firmami z energosektora.

Zároveň najväčšie Big Tech firmy si musia požičať obrovské miliardové sumy na financovanie kapitálových investícií a môžu/budú tak súperiť s americkou vládou na trhu, ktorá musí refinancovať veľké deficity svojho rozpočtu. Toto všetko pravdepodobne bude rezultovať do nárastu americkej výnosovej krivky v celej dĺžke. Financovanie hyperscalerov a iných spoločností zameraných na vývoj a rozmach umelej inteligencie na trhu sa primárne realizuje cez tzv. Venture Capital (VC), teda private equity riešeniami, ktoré tohto roku tvorili 87 percent z oblasti private equity emisií, nasledované vydávaním dlhopisov cez tzv. investment grade bondy (IG), ktoré tvorili 49 percent z celkových emisií IG na trhu. Len malé percento kapitálu sa refinancovalo cez tzv. HY cenné papiere (high yield dlhopisy podľa odhadu v sume 20 mld. USD a mali 38-percentný podiel z HY bondového sektora). Celkovo doteraz pre potreby umelej inteligencie bolo v tomto roku emitovaných zhruba 380 mld. USD, nový odhad pre koniec tohto roka však je, že sumárne si tieto spoločnosti požičajú na trhoch 725 – 750 mld. USD (navýšenie z 515 mld. USD), v roku 2027 si požičajú zhruba 850 – 890 mld. USD (navýšenie z 596 mld. USD) a v roku 2028 približne 920 – 1 000 mld. USD (1 bilión dolárov).

Na záver môžeme ohľadne vplyvu umelej inteligencie na ekonomiku, svet a finančné trhy konštatovať, že:
- umelá inteligencia je všadeprítomná v akciových aj dlhopisových portfóliách,
- diverzifikačné pravidlo č. 1 hovorí investorom, aby neboli exponovaní len do jedného odvetvia/sektora,
- nový pomer 60 : 40 sú cenné papiere spojené s rozmachom a nárastom umelej inteligencie (60 percent) verzus cenné papiere mimo sektorov umelej inteligencie (40 percent) namiesto tradičného pomeru 60 percent akcie a 40 percent dlhopisy,
- platí fakt, že projekcie rastu firemných ziskov z indexu S&P 500 sú posúvané nahor najmä vďaka čipovým firmám.

Graf 1: Odhady kapitálových investícií BIG TECH firiem na umelú inteligenciu sa zvyšujú (investície do rozvoja umelej inteligencie a dátových centier) – Capex investície piatich najväčších hyperscalerov

Graf 2: Projekcie rastu firemných ziskov z indexu S&P 500 sú smerované nahor najmä vďaka čipovým firmám (technológie potrebné na umelú inteligenciu)

Graf 3: Počet dátových centier v USA

Graf 4: Hlavné motory rastu americkej ekonomiky v roku 2026: výdavky na umelú inteligenciu, reštartovanie a ďalší rast troch priemyselných sektorov (polovodiče – čipy, zbrojársky priemysel a farma-priemysel), prínos pre amerického občana v podobe nižších daní, lepšej infraštruktúry a okamžité výdavky do spotreby

Graf 5: Vplyv a dosah umelej inteligencie na finančné trhy: desať najväčších spoločností v indexe S&P 500 tvorí takmer 40 % indexu – masívna koncentrácia voči zvyšku trhu