Graf týždňa: Verejný úpis akcií SpaceX
V piatok 12. júna sa konal primárny úpis akcií (IPO) SpaceX, keď prvýkrát došlo k obchodovaniu akcií spoločnosti na verejnom trhu. Šlo o najväčšie IPO v histórii, keď predbehlo dovtedy rekordné saudskoarabské Aramco. Akcie spoločnosti sa začali obchodovať s cenovkou 135 dolárov za akciu a počas prvého dňa obchodovania vzrástli na 161 dolárov, čo predstavovalo rast o 20 percent.
Graf 1: Porovnanie veľkosti najväčších primárnych úpisov (IPO) firiem v histórii

Majoritný akcionár firmy, známy americký biznismen Elon Musk, urobil prvý veľký obchod odpredajom podielu v spoločnosti PayPal, za ktorý dostal 200 miliónov dolárov. Tie sa rozhodol investovať primárne do dvoch spoločností. Prvou bola spoločnosť Tesla, ktorá má v súčasnosti trhovú kapitalizáciu presahujúcu jeden a pol bilióna dolárov. Druhou bola spoločnosť SpaceX, ktorá počas druhého týždňa obchodovania dosiahla trhovú kapitalizáciu presahujúcu dva a pol bilióna dolárov, čo sa približne vyrovná Amazonu či Microsoftu. Spoločnosť však nie je zisková, výnosy spoločnosti v roku 2025 spolu predstavovali 18,67 bilióna dolárov, spoločnosť stratila takmer päť miliárd dolárov pri ocenení 1,7 bilióna dolárov pri úpise akcií, čo z nej robilo siedmu najväčšiu spoločnosť na svete na základe trhovej kapitalizácie. I keď Elon Musk je vnímaný ako kontroverzná osobnosť, charakterizovať ho ako vizionára a jedného z najlepších marketingových mágov súčasnosti so schopnosťou ohýbať k sebe kapitálové trhy je spravodlivé.
Ak by sa v diskusii spomenula spoločnosť SpaceX, väčšina ľudí si predstaví raketu Falcon 9, poprípade unikátnu technológiu spoločnosti, ktorá umožňuje rakete pristáť. Spomínaný vesmírny program je iba jedným zo segmentov spoločnosti, ktorý je súčasťou spoločnosti SpaceX.
SpaceX podniká v troch segmentoch:
- Vesmír – Space Enabled Solutions
- Konektivita – Starlink Broadband a Starlink Mobile
- AI – AI infraštruktúra, predplatné pre spotrebiteľov, digitálna reklama, podnikové aplikácie
Graf 2: Predpokladaný celkový adresovateľný trh spoločnosťou SpaceX

Biznis aktivity segmentu Vesmír zahŕňajú prevažne transport nákladu do vesmíru, no v rámci podnikateľských zameraní segmentu možno v S-1, teda prospekte spoločnosti, tiež nájsť ťaženie asteroidov a kolonizáciu Marsu. Ak by sme nechceli brať do úvahy futuristické myšlienky typu „keby bolo keby“, segment je prevažne dodávateľom služieb pre vládu USA. Segment Konektivita je satelitno-internetová spoločnosť poskytujúca internetové pripojenie a segment AI zahŕňa platformu X (Twitter), ktorá ponúka reklamu na platforme, zároveň zahŕňa AI model Grok a v súčasnosti prenajíma datacentrá konkurencii svojho Grok modelu. Okrem iného je sektor AI takisto držiteľom licencie vo viacerých štátoch USA1 na prevod peňazí, ktorého cieľom je implementácia platieb v rámci platformy X (Twitter).
1. segment Konektivita
Starlink je jediným ziskovým segmentom spoločnosti, ktorý sa zaoberá satelitno-internetovým pripojením. Spoločnosť operuje 9 600 nízkoorbitných satelitov2.
Výrobná cena jedného Starlink satelitu sa odhaduje na pol milióna dolárov3. Hmotnosť satelitu je približne 250 kg. Cena za transport jedného kg na orbitnú dráhu je približne 7 000 dolárov , čím sa dostávame na hodnotu zhruba 1 750 000 dolárov4. Keďže má spoločnosť spolu 9 600 satelitov, celkové náklady sú 16 800 000 000 dolárov. S-1 dokument SpaceX deklaruje upravenú EBITDU dvoch miliárd dolárov za prvý kvartál 2026. Hypotetická EBITDA v roku 2026 by teda mohla dosahovať osem miliárd dolárov.
Graf 3: Upravená EBITDA segmentu Konektivita

Upravená EBITDA5
Životnosť Starlink satelitu sa však pohybuje medzi piatimi až siedmimi rokmi oproti tradičným GEO satelitom, ktoré majú životnosť pätnásť rokov a viac. Kapitálové výdavky na satelity predstavujú 16 800 000 000 s ročnými odpismi medzi 3 360 000 000 až 2 400 000 000. Historické M&A transakcie vesmírnych a satelitných spoločností sa môžu pohybovať v rozmedzí 15- až 20-násobku ročnej EBITDA6. Keďže ide o Elona Muska, povedzme, že 25-násobok je opodstatnený. Biznis Starlinku by teda mohol byť v hrubom odhade nacenený v rozmedzí 250 až 300 miliárd dolárov.
2. segment Vesmír
Segment Vesmír nie je ziskový, z tohto dôvodu ho nemožno oceniť priamočiaro. Môžeme však napríklad zobrať do úvahy trhovú cenu 1 kg transportovaného do vesmíru a množstvo, ktoré by spoločnosť vedela do vesmíru transportovať. Takto by sme vedeli porovnať náklady konkurentov a predpokladať úspory, ktoré by vedela v rámci zvýšenia efektivity transportu dosiahnuť. Možnosť použitia tej istej rakety na transport do vesmíru je zaujímavá technológia, ktorá by v tomto ohľade vedela marginálne znížiť náklady.
Graf 4: Výnosy a zisk/strata z prevádzky segmentu Vesmír

Poprípade by sme mohli použiť spôsob, ktorý použil na svojom blogu7 prof. Aswath Damodaran z New York University, keď použil metódu Sum-of-all-parts. Výsledkom tejto metódy bolo rozpätie 21 až 80 miliárd dolárov segmentu Vesmír, ktoré je výrazne nižšie oproti sci-fi synergiám spomínaných Elonom Muskom. V tomto prípade možno považovať hodnotu 50 miliárd za reálnu.
3. segment AI
V roku 2022 Elon Musk kúpil spoločnosť Twitter za 50 miliárd dolárov. Cieľom akvizície bolo použiť sociálnu sieť na trénovanie AI modelu nazvaného Grok.
V rámci AI segmentu takisto došlo k vybudovaniu 3 datacentier, ktoré mali slúžiť na trénovanie AI modelu Grok:
- Collossus 1 – Mephis, Tennessee, USA – vybudované v 2024
- Colossus 2 – Memphis, Tennessee/Southaven, Mississippi, USA – vybudované v 2025
- MACROHARDRR/Memphis III – Southaven, Mississippi, USA – v súčasnosti vo výstavbe (očakávané ukončenie výstavby v 2026)
K segmentu AI sa SpaceX dostalo prostredníctvom akvizície firmy xAI začiatkom tohto roka po tom, čo sa dostala do problémov, keď jej v roku 20258 došla hotovosť. Elon Musk teda zopakoval scenár, ktorý mu je veľmi známy z roku 2016, keď zlúčil spoločnosť SolarCity a Tesla, v rámci ktorého došlo k súdnym sporom. Spoločnosť xAI9 bola kúpená spoločnosťou SpaceX za 250 miliárd dolárov10. Celková hodnota konglomerátu bola Elonom Muskom stanovená na 1,25 bilióna dolárov . Problémom xAI však ostáva každoročná strata z prevádzky, ktorá presahuje deväť miliárd dolárov.
Graf 5: Zisk/strata z prevádzky a upravená EBITDA jednotlivých segmentov

xAI z tohto dôvodu (tesne pred vydaním S-1 dokumentu spoločnosti SpaceX ) došlo k uzavretiu leasingovej dohody11 medzi xAI a konkurentom Anthropic (vlastníkom AI modelu Claude). Spoločnosť Anthropic na základe dohody bude využívať datacentrá xAI na trénovanie svojho AI modelu Claude, za čo bude platiť mesačne 1,25 miliardy dolárov do roku 2029. Týždeň pred verejným úpisom akcií SpaceX došlo k ďalšej dohode, keď Google bude rovnakým spôsobom platiť xAI 11 miliárd dolárov ročne za možnosť využívania ich datacentier pre trénovanie Google Gemini modelu12. Dohoda o leasingu datacentra však môže byť kedykoľvek zrušená s 90-dňovým oboznámením.
Problémom AI modelu Grok segmentu xAI je nízky trhový podiel, ktorý nevykazuje rast a jeho výkonnosť nemožno porovnávať s vlajkovými loďami umelej inteligencie ako napríklad ChatGPT a Claude. Problémy so svojím modelom Copilot má aj spoločnosť Microsoft, keď sa vyjadrila, že bude prechádzať na vlastné modely. Problémy sa vyskytli pri implementácii OpenAI modelov13. Rovnako došlo k internými sporom, ktoré sa týkali nástrojov Claude Code a Cursor.
Graf 6: Podiel na trhu jednotlivých AI modelov14

Graf 7: Zmena podielu na trhu jednotlivých AI modelov15

Elon Musk v posledných mesiacoch výrazne prehodnotil segment AI, snaží sa z neho spraviť viac „EBITDA-priateľský“ segment. V rámci reštrukturalizácie segmentu tiež dochádza k obmedzovaniu funkcií modelu Grok, od ktorých sa očakáva zvýšenie úspor a zlepšenie finančnej situácie. Vzhľadom na zmeny v AI segmente možno očakávať zvýšenie výnosov vďaka leasingu datacentier, ktoré ročne vygenerujú necelých 24 miliárd dolárov.
V rámci segmentu AI je potrebné zodpovedať, akú hodnotu majú datacentrá. Cena datacentra sa skladá z výstavby, zaobstarania serverových grafických kariet, elektrifikácie, chladenia, požiadaviek na redundantnosť, čo môže znamenať celkové náklady od 8 miliárd až viac ako 20 miliárd dolárov. Datacentrum s plnou utilizáciou a výkonnosťou 1 GW môže vyprodukovať výnosy 2,4 miliardy dolárov. Pri predaji sa môže datacentrum oceniť na 20-násobok EBITDA, čo by znamenalo cenu zhruba 50 miliárd. Keďže sú datacentrá v súčasnosti veľmi dopytované, cena datacentra sa môže pohybovať v rozmedzí 50 až 80 miliárd dolárov.
xAI má dve úspešne dokončené datacentrá a jedno rozostavané. Ak by sme chceli ohodnotiť celú spoločnosť, datacentrá dokážu ročne vygenerovať zhruba 24 miliárd dolárov, optimalizácia modelu Grok dokáže zvýšiť výnosnosť xAI, čo by mohlo znamenať ďalšie 2 až 4 miliardy. Tri datacentrá by v ideálnom prípade mohli mať hodnotu 150 až 200 miliárd. SpaceX tiež kúpilo X (v minulosti nazývané Twitter), za ktoré Elon Musk zaplatil 50 miliárd dolárov. Sociálna sieť by sa v súčasnosti mohla obchodovať v rozmedzí 20 až 50 miliárd dolárov. Model Grok by vzhľadom na penetráciu trhu a výkonnosť modelu v porovnaní s ostatnými modelmi výrazne zaostával. Zároveň v posledných mesiacoch dochádzalo k odchodu inžinierov zodpovedných za model Grok16.
IPO a dôležité dátumy roka 2026
IPO spoločnosti SpaceX nastalo 12. júna, keď bolo na trh uvedených 555 miliónov akcií. V nasledujúcich týždňoch bude pravdepodobne dochádzať k postupnému predaju akcií investorov, ktorí boli vlastníkmi pred vstupom na burzu. Prvým dôležitým dátumom bude 12. august, teda 60 dní po IPO, keď budú mať možnosť predať svoje akcie investori zaradení do prvej a druhej tranže, v rámci ktorej budú mať akcionári možnosť predať 10 – 12 percent akcií spoločnosti SpaceX. Ďalším dátumom bude 12. september, keď bude umožnené predať svoje akcie investorom tretej tranže. Ich podiel predstavuje 20 percent celkového množstva akcií spoločnosti. Posledným dátumom bude 12. október, keď sa uvoľní posledná tranža a môže dôjsť k predaju viac ako 25 percent všetkých akcií spoločnosti.
V neposlednom rade prídu na rad banky, ktoré uviedli spoločnosť SpaceX na burzu. Investičné banky budú mať možnosť predať 83,33 milióna akcií na voľnom trhu, teda 15 percent akcií spoločnosti SpaceX.
Graf 8: Počet akcií ponúknutých pri verejnom úpise a podiel akcií pripadajúcich konzorciu bánk – Bloomberg Terminal

V neposlednom rade je potrebné spomenúť fakt, že „brokerská“ spoločnosť Fidelity zmenila svoje vnútorné pravidlá týkajúce sa spôsobilosti a participácie investorov na verejnom úpise akcií tesne pred verejným úpisom akcií spoločnosti SpaceX17. Keď ešte pred mesiacom samostatný investor potreboval na svojom investičnom účte minimálnu sumu 500 000 dolárov pre participáciu na verejnom úpise akcií, v súčasnosti investor potrebuje iba 2 000 dolárov. Ak investor požiadal o participáciu na verejnej ponuke, bol zároveň informovaný o penalizáciách v prípade odpredaja akcií skôr ako v 15. deň obchodovania akcií spoločnosti. Spoločnosť SpaceX zároveň v rámci svojej ponuky rezervovala pre malých investorov až 30 percent svojej ponuky akcií.
Ďalšou raritou v prípade IPO SpaceX je zmena pravidiel na začlenenie spoločnosti do indexu. Zaradenie spoločnosti do indexu bolo vždy vnímané veľmi konzervatívne, keďže viac ako polovica všetkého kapitálu v súčasnosti je na finančných trhoch investovaná pomocou ETF fondov, ktoré kopírujú indexy. Takíto investori neskúmajú výnosy alebo ziskovosť jednotlivých spoločností indexu, ale iba pasívne kupujú všetky jeho spoločnosti. Zmeny v konštrukcii indexov vykonali Nasdaq, FTSE Russell a rovnako aj MSCI. Liberalizovali rýchlosť začlenenia spoločnosti do indexu, nutnosť ziskovosti a rovnako aj požadovaný podiel verejne obchodovaných akcií v pomere k celkovému množstvu akcií. Keďže spoločnosť SpaceX má verejne obchodovaných iba 4,3 percenta všetkých akcií a Nasdaq požadoval minimálne 10 percent verejne obchodovaných akcií pred zmenou pravidiel, SpaceX by sa do indexu nedostal. Pred zmenou pravidiel mohli byť do indexu začlenené iba spoločnosti, ktoré boli obchodované aspoň 60 až 90 dní, v realite k začleneniu došlo až po roku. Súčasné pravidlá umožňujú začlenenie do indexu po 5 až 20 dňoch obchodovania.
Nakoniec možno spomenúť práva investorov. Investori kupujú akcie triedy A, zatiaľ čo Elon Musk je držiteľom akcií B. Akcie A dávajú investorom jeden hlas, zatiaľ čo Akcie B majú desať volebných hlasov. Akcie triedy C nemajú volené práva a slúžia pre budúce akvizície spoločnosti SpaceX.
Volebné práva investorov na základe triedy akcie:

Zdroje:
2. https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1181412/000162828026036936/spaceexplorationtechnologi.htm
3. https://www.bbpmag.com/how-much-is-a-starlink-satellite/
4. https://satbase.com/articles/spacex-falcon-9-price-increase-2026
5. https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1181412/000162828026036936/spaceexplorationtechnologi.htm
6. https://redmountpartners.com/satcomforces/
7. https://aswathdamodaran.substack.com/p/revisiting-the-spacex-valuation-a
9. https://techcrunch.com/2026/02/02/elon-musk-spacex-acquires-xai-data-centers-space-merger/
10. https://www.mergersight.com/post/spacex-s-250bn-acquisition-of-xai
14. 15. https://firstpagesage.com/reports/top-generative-ai-chatbots/
16. https://www.fastcompany.com/91531084/inside-the-xai-exodus