Graf týždňa: Menová vojna alebo nová alternatíva

Renminbi pre dolár zatiaľ nepredstavuje hrozbu. Vytváranie alternatív v oblasti zúčtovania a vyrovnávania svetových transakcií sa však už začalo. 

1. Úvod: Funkcie platidla a rezervy

Dolár sa v súčasnosti teší dominantnému postaveniu v medzinárodnom obchode a rezervnej meny, ktorým sa ostatné meny zatiaľ nedokázali priblížiť. To vytváralo pre USA veľké výhody, keď zlacňovalo financovanie rozpočtových deficitov bez rázneho oslabovania sa kurzu a dávalo im páku na uvaľovanie sankcií, keďže všetky dolárové transakcie prechádzali cez americký finančný systém. Dolár jednoducho potreboval každý, najmä kto nakupoval ropu  v rámci petrodolárového systému (teda všetky krajiny). Tento efekt vytváral umelý dopyt a držal dolár na silnejších úrovniach, prebytky z predaja ropy sa vracali na americký finančný trh, čo umožňovalo Amerike žiť si viac nad pomery bez toho, aby sa obávali o svoju kredibilitu a schopnosť získavať kapitál pri zhoršovaní sa stavu verejných financií v ostatných rokoch. Keď centrálna banka akumuluje rezervy, hedžový fond hľadá bezrizikové aktívum v kríze alebo hľadá aktívum, ktoré môže kedykoľvek a komukoľvek predať, svet siahne po americkom štátnom dlhopise. Dôvod je dvojaký, prvým je likvidita a druhým je dôvera v Spojené Štáty. Práve dôvera v americký dolár vytvára podmienky, vďaka ktorým si Spojené Štáty udržali status rezervnej meny 80 rokov. Čínska komunistická strana si faktory, vďaka ktorým si dolár drží prvenstvo veľmi dobre uvedomuje a v poslednom desaťročí podnikla niekoľko krokov, ktorými sa snaží vytvoriť svetovú alternatívu, na ktorú by západ nemal dosah.

2. Míľniky, kedy sa čínske ambície stali viditeľné

Čínske snahy o internacionalizáciu renminbi nie sú novinkou, lenže štruktúra a sled krokov, ktoré Čína podnikla, vytvárajú rastúcu hrozbu, ktorá neostala vo Washingtone nepovšimnutá.

2007 – 2009: Veľká finančná kríza

Finančná kríza v rokoch 2007 až 2009 a jej následky boli pre Čínu prvým signálom, keď sa pravdepodobne zrodila myšlienka potrebnej alternatívy. Keď v roku 2009 guvernér čínskej centrálnej banky Zhou Xiaochuan spochybňoval dolárový hegemonizmus, išlo skôr o vyjadrenie nevôle než o čínsky strategický plán. Samotný fakt, že myšlienka bola po prvýkrát vyslovená nahlas, naznačovala začiatok plánovania.

2014 – 2016: Formalizácia infraštruktúry

Druhá vlna prišla v roku 2014, keď Čína začala aktívne budovať finančnú infraštruktúru. Prvý krokom bolo vytvorenie offshore clearingových centier mimo Číny. V tomto kroku išlo výlučne o čínske banky ako napríklad pobočku banky Bank of China vo Frankfurte, ktorá z mesta spravila prvé jüanové clearingové centrum v eurozóne. V roku 2015 Čína spustila medzinárodný platobný systém CIPS (Cross-Border Interbank Payment System), ktorý slúži na zúčtovanie a vyrovnávanie cezhraničných platieb v jüanoch. Rok 2016 bol pre Peking obzvlášť významný, keďže bolo renminbi zaradené do koša mien SDR (Sprecial Drawing Rights), čím mu boli udelené prestíž a formálny status.

2022: Bod kedy si svet začal uvedomovať, že dolár môže byť použitý ako zbraň a USA pritom nebudú váhať

Začiatok vojny na Ukrajine prebudil nielen Čínu ale celý svet. Ruská invázia na Ukrajine bola väčšinou sveta opovrhovaná, avšak zmrazenie rezerv centrálnej banky, zmrazenie úrokových výnosov v prospech Ukrajiny  (zatiaľ nevyplatené) alebo zmrazenie aktív občanov nachádza precedens len vo vojnových konfliktoch Prvej a Druhej svetovej vojny. Finanční manažéri a centrálni bankári začali od roku 2022 dolárové aktíva vnímať ako niečo, o čo môžu veľmi rýchlo prísť aj v prípade ak by s potencionálnym konfliktom nemali nič spoločné.

2025 – 2026: Od vyslovenia nevôle k implementovaniu alternatív

Štvrtá vlna nadviazala na vybudovanú infraštruktúru, v rámci ktorej začala Čína vytvárať mechanizmy a nástroje umožňujúce používať finančným inštitúciám čínsku alternatívu. Guvernér čínskej centrálnej banky (PBOC) Pan Gongsheng v júni 2026 na fóre Lujiazui v Šanghaji predstavil mechanizmus FIMA RMB Repo, nástroj pre centrálne banky a suverénne fondy, ktorý si zobral príklad z amerického náprotivku. V júli 2026 LCH (London Clearing House) formálne spustil zúčtovanie renminbi denominovaných čínskych štátnych dlhopisov, ktoré sú vyrovnané pomocou Euroclearu na bilaterálnej báze, a 3. augusta 2026 HKEX (Hong Kong Exchanges and Clearing) formálne spustil obchodovanie futures kontraktov na čínske štátne dlhopisy. V pondelok 10. augusta 2026 sa nemecká Deutsche Bank stala prvou „nečínskou“ európskou bankou na zúčtovanie transakcií v renminbi.

Graf č. 1: Podiel RMB ako globálnej meny na trhu obchodného financovania

Implementácia opatrení a vytváranie alternatív zo strany Pekingu začali naberať na vážnosti v roku 2025, keď došlo k inaugurácii prezidenta Donalda Trumpa v jeho druhom volebnom období. Dôvod čínskej implementácie a obzvlášť jej urýchlenie zostáva v rovine polemickej otázky. Faktom však zostáva, že finančná kríza v roku 2008, ruské sankcie, ktorých začiatok možno datovať do roku 2014, začiatok protipekinských opatrení Spojených štátov od roku 2017 a plné implementovanie sankcií proti Rusku od roku 2022 dali Číne dostatok času na prehodnotenie svojej zahraničnej politiky a vytvorenie alternatívnych kanálov. Druhé prezidentské obdobie Donalda Trumpa začalo okamžitým implementovaním ciel a sankcií, ktoré aj po ich zrušení Špecializovaným súdom pre clá a obchod a Najvyšším súdom Spojených štátov boli opätovne zavedené pomocou sekcie 301 alebo sekcie 232. Rýchla vojenská operácia Spojených štátov vo Venezuele mala Čínu odstrihnúť od zdrojov ropy a vojna na Blízkom východe mala poslúžiť identickému cieľu. Peking tak nevyčkáva na nasledujúce kroky zo strany Spojených štátov, ale snaží sa vytvoriť vlastnú infraštruktúru.

3. Dnešná pozícia Číny

Analýza zaoberajúca sa rastúcou významnosťou jüanu často stroskotá na jedinom bode – internacionalizácia meny. Vzrast významu meny pritom nie je jedinou prekážkou, ale zahŕňa rovno tri body so vzrastajúcou obťažnosťou a rastúcou prestížou.

Prvý bod: Obchod

V oblasti financovania a medzinárodného obchodu sa nachádza renminbi na druhej priečke po tom, čo vystriedalo euro. Podľa údajov organizácie SWIFT z novembra 2025 dosiahlo renminbi podiel 8,36 percenta. Nárast súvisí predovšetkým s rastom podielu jüanu na čínskom obchode, ktorý sa od roku 2018 zhruba zdvojnásobil z dôvodu rastúcej dominancie krajiny na svetovom komoditnom trhu.

Graf č. 2: Podiel globálnych rezerv podľa meny

Druhý bod: Úverová aktivita

Z dôvodu poklesu úrokových sadzieb na historické minimá sa renminbi stalo jednou z najdostupnejších mien na financovanie v Ázii. Pokles úrokových sadzieb naprieč celou výnosovou krivkou štátnych dlhopisov vplýva na pokles úrokov na všetkých splatnostiach, čím stimuluje úverovú aktivitu. Zvýšenú popularitu získavajú aj panda „bondy“ (dlhopisy denominované v jüane zahraničnými subjektmi) a dim sum dlhopisy (dlhopisy emitované v Hongkongu). Ako príklad môže slúžiť emisia panda „bondov“ v Slovinsku v marci 2026.

Tretí bod: Investície

V prípade investícií možno v Číne pozorovať zásadný nedostatok. Svet síce používa renminbi ako platidlo, odmieta však menu akumulovať. V prípade globálnych rezerv Peking výrazne zaostáva v medzinárodnom porovnaní za Spojenými štátmi. Na základe údajov z IMF COFER za štvrtý kvartál 2025 si americký dolár držal dominantné postavenie na úrovni 56,77 percenta. Kanadský dolár na úrovni 2,49 percenta a austrálsky dolár na úrovni 2,01 percenta rovnako prekonali podiel renminbi, ktoré získalo podiel iba 1,95 percenta.

Graf č. 3: Vývoj podielu RMB ako globálnej platobnej meny

4. Prečo je podiel investičných rezerv pre Čínu najzložitejší

Mena získava status rezervy, keď získa dôveru a vznikne inštitucionálna ochota ju držať. Kľúčovými faktormi sú likvidita, nástroje na hedžing a možnosť repatriácie kapitálu v prípade núdze. Americké štátne dlhopisy spomenuté predpoklady napĺňajú, Čína napriek výraznému posunu však zatiaľ nedokázala jednotlivé predpoklady naplniť.

Nedostatočná likvidita – čínsky dlhopisový trh je v porovnaní s americkým príliš plytký, čo neumožňuje veľkým hráčom nakupovať alebo predávať bez toho, aby výrazným spôsobom ovplyvnili cenu.

Hedžing – americké trhy umožňujú investorom využívať jednoduché deriváty ako futures, opcie alebo swapy a zároveň umožňujú obchodovanie komplexných štruktúrovaných produktov. Čína sa pokúša o urýchlené riešenie problému v Hongkongu pomocou futures kontraktov. V porovnaní so Spojenými štátmi však ide o výraznú medzeru finančného inžinierstva.

Riziko repatriácie – inštitucionálni investori na čínskom dlhopisovom trhu narážajú na problém kapitálových kontrol vytvárajúcich riziká, ktoré nemožno ignorovať.

Jüan v súčasnosti nemôže konkurovať hĺbke a rozmanitosti amerického dlhopisového trhu, keďže nespĺňa požiadavky inštitucionálnych investorov. Jediný faktor, ktorý nateraz môže investorov zaujať, je diverzifikácia voči americkému doláru a s tým spojená nízka korelácia čínskych dlhopisov vytvárajúca zaujímavú protiváhu akciovej zložke portfólia, ako upozorňuje spoločnosť Pimco. Tu však primárne ide o defenzívny argument.

Čínska iniciatíva naráža na problém koncipovania samotného systému. Ak Peking chce, aby sa svet stal jeho investorom, musí otvoriť svoj kapitálový účet, čím stratí kontrolu nad cenotvorbou, schopnosťou kontrolovať tok kapitálu, a zároveň by musel garantovať, že kapitálové kontroly opätovne nezavedie. Otvorenie kapitálového účtu je v priamom rozpore s názorovým a politickým presvedčením komunistickej strany.

5. Vojna na Blízkom východe ako potenciálny faktor geopolitickej zmeny

Najvýznamnejším faktorom, ktorý vplýva na implementovanie zmien v oblasti čínskych ekonomických ambícií, je v roku 2026 vojenský konflikt na Blízkom východe medzi Iránom a Spojenými štátmi. Eskalácia konfliktu vytvorila ideálne prostredie, z ktorého dokázal Peking benefitovať. Protiruské a protiiránske sankcie zabránili krajinám prijímať platby v dolári, čo donútilo odberateľov energií použiť iné alternatívy.  V prípade Indie tak išlo o platenie za ruskú ropu v jüanoch. 
Nárast platieb okamžite pocítil čínsky zúčtovací systém CIPS, ktorého denný priemer v marci 2026 vyskočil na rekordných 920 miliárd jüanov. I keď možno vnímať použitie systému ako úspešne zvládnutý test funkcionality, nemožno hovoriť o voľbe, ktorá by bola investormi preferovaná. Obzvlášť India vyjadrila nevôľu. Podiel transakcií jüanu na ropnom trhu zostáva naďalej jednociferný a jarné objemy transakcií sa už v máji stabilizovali na úrovni 674 miliárd jüanov denne.

Graf č. 4: Mesačný objem transakcií CIPS v Číne

Vojna zároveň poukázala na slabinu čínskeho systému CIPS a samotného jüanu, ktorou je neochota partnerov držať menu ako rezervu vzhľadom na problémy konvertibility. Čína reagovala riešením v podobe šanghajskej burzy zlata a offshore trezorov v Hongkongu, kde môžu zahraniční exportéri premeniť jüany na zlato, čo by okamžite neutralizovalo menové riziko a problém kapitálových kontrol.

Graf č. 5: Vývoj platieb v zahraničnom renminbi

6. Implikácia možného zlyhania Spojených štátov na Blízkom východe

Ak by Spojené štáty na Blízkom východe utrpeli strategickú porážku, pričom by nedokázali garantovať bezpečnú plavbu cez Hormuzský prieliv alebo by stratili dôveru kľúčových spojencov v regióne, samotný systém by začal zlyhávať. Mechanizmus na Blízkom východe je založený predovšetkým na bezpečnosti krajín regiónu. Ak by Washington nedokázal garantovať bezpečnosť krajín, dôvod nákupu amerických aktív a držanie dolárov by stratilo význam. Porážka by urýchlila takzvaný saudský pivot. Hoci Saudská Arábia v posledných rokoch uzatvorila s Čínou menový swap, zapojila sa do digitálneho projektu mBridge a Bank of China otvorila pobočku v Rijáde, doteraz odolávala rozsiahlejšiemu zúčtovaniu ropných obchodov v jüanoch pre obmedzené možnosti investovania. Vojenská porážka Spojených štátov by z ekonomickej prekážky spravila politický problém urýchlenej diverzifikácie investičných zdrojov. Zlyhanie najväčšej armády v kľúčovom regióne sveta by síce nevytvorilo okamžitú krízu, vytvorilo by však ultimátny argument pre Čínu, kedy by Peking mohol vyhlásiť svoje aktíva za bezpečný prístav. Vzhľadom na to, že čínske štátne dlhopisy zostali v posledných mesiacoch stabilné a nedochádzalo k ich poklesu ako v západne orientovaných krajinách, argumentácia Pekingu by mala určitú váhu.

7. Prečo si Spojené štáty môžu dominanciu udržať aj napriek možnej porážke

Ani strategická porážka Spojených štátov nutne nemusí znamenať, že dolár by stratil globálnu dominanciu. Dominancia nestojí na jednom bode, opiera sa o päť bodov súčasne.

Absencia relevantnej alternatívy: Jüan tvorí necelé dve percentá globálnych rezerv, eurozóna zápasí s vlastnou fragmentáciou a história dokazuje, že zlato nemôže fungovať ako platobný systém. Dolár tak môže padnúť iba v prípade, ak príde relevantná náhrada, ktorá v súčasnosti neexistuje.

Efekt prepojenosti systému sa nedá „legislatizovať“: Súčasný systém bol budovaný desaťročia, hĺbku a likviditu systému nemožno vytvoriť zo dňa na deň.
Kapitálové kontroly: Postoj Pekingu možno charakterizovať ako „want to have a cake and eat it too“ – inými slovami Čína si chce udržať kapitálové kontroly a rovnako budovať alternatívny systém, ktorému má svet dôverovať a má byť rešpektovaný. Finančný systém však tento postoj odmieta a nedôveruje mu.

Nepriaznivý ekonomický vývoj v Číne: Čínske štátne dlhopisy sú len zrkadlom spomaľujúcej čínskej ekonomiky, keď pomer čínskeho dlhu k HDP rastie rýchlejšie ako vo väčšine rozvinutých krajín a vládnuca strana zápasí s výrazným poklesom natality.

Historická odolnosť Spojených štátov: Washington na geopolitické straty nikdy nereaguje pasívne. Na neúspech na Blízkom východe by mohol reagovať presunom vojenských kapacít, budovaním nových vojenských aliancií v Indopacifickom regióne a upevňovaním technologickej prevahy. Koniec dominancie dolára bol vo svete opomínaný v 70. rokoch po finančnom kolapse v roku 2008, ale aj po sankciách v roku 2022. Paradoxom je, že každý zo spomenutých okamihov znamenal posilnenie pozície alebo pozíciu hegemóna vôbec neovplyvnil.

Graf č. 6: Čína – mesačné dáta exportu podľa destinácie

 

Záver: Fragmentácia pravdepodobne áno, novodobá revolúcia nie

Ak hovoríme o mene na platenie a mene ako rezerve, Čína rozhodne v posledných rokoch spravila veľký pokrok v prvej fáze. Peking dokáže jüan presadiť na miestach, kde má politickú a ekonomickú silu. Zlyháva však v oblasti, kde je rozhodnutie na investoroch a správcoch devízových rezerv. Najpravdepodobnejším scenárom preto nie je kolaps amerického dolára, ale jeho pomalá fragmentácia. Dolár si udrží post hlavnej rezervnej meny, keďže neexistuje alternatíva, ktorá by u správcov devízových rezerv a investorov vyvolávala dôveru a rešpekt. Dolár však pravdepodobne stratí absolútny monopol na zúčtovanie obchodov, obzvlášť v komoditách a v medzinárodnom obchode v krajinách, ktoré sa chcú vyhnúť americkým sankciám. Čína nevyhráva vojnu o paralelný systém, vytvára multipolárny svet, v ktorom dolár slabne, no nepadá.

Súčasná argumentácia však stojí na predpoklade, že status rezervnej meny je žiadaným privilégiom, o ktoré obe veľmoci bojujú. Čo ak sa Čína vôbec nesnaží dosiahnuť status hegemóna? Existuje vplyvná, ale neintuitívna teória, ktorá vníma globálnu rolu Spojených štátov skôr ako bremeno. Čína by pozíciu Spojených štátov vďaka svojej ekonomickej štruktúre vôbec nevedela a ani nechcela prevziať. Koniec éry amerického dolára môže byť dobrovoľným rozhodnutím Washingtonu a nie víťazstvom Pekingu. Tejto téze sa budeme venovať v nasledujúcom článku.

Zdroje:

1. IMF, „Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves (COFER), Q4 2025“. 27. 3. 2026. data.imf.org/cofer
2. SWIFT, „RMB Tracker, December 2025 (dáta za november 2025)“. SWIFT, 2026. swift.com
3. CIPS/China Data Portal, „Cross-Border Interbank Payment System — mesačné a ročné objemy 2015–2026“. 2026. chinadata.live/data/china-cips-payment-system-monthly
4. China Daily, „MNCs drive expansion of China's CIPS (ročný objem 2025: RMB180,2 bil.)“. 3. 3. 2026. chinadaily.com.cn
5. People's Bank of China/CEIC, „Bond Foreign Holdings (zahraničné držby čínskych dlhopisov)“. 2026. pbc.gov.cn
6. China Central Depository & Clearing (CCDC), „10-ročný výnos CGB (1,711 % k 7. 8. 2026)“. 2026. chinabond.com.cn
7. Institute of International Finance (IIF), „China renminbi-denominated government debt (% HDP)“. 2026. iif.com
8. OPEC, „Podiely globálnych dovozov ropy (Čína ~25 %)“. 2025/26. opec.org
9. PBoC/China Daily/Central Banking, „FIMA RMB Repo — Lujiazui Forum, prejav Pan Gongsheng“. 17. 6. 2026. china.org/centralbanking.com
10. Reuters, „Deutsche Bank first European renminbi clearing bank (Frankfurt)“. 10. 8. 2026. reuters.com
11. LSEG / LCH, „LCH akceptuje offshore RMB CGB ako kolaterál (press release)“. 2026. lseg.com
12. HKEX / HKMA, „5-ročné futures na čínske vládne dlhopisy“. 2026. hkex.com.hk
13. Republic of Slovenia, Ministry of Finance, „Panda bond emisia RMB4 mld., kupón 1,89 % (skutočná emisia)“. 30. 3. 2026. gov.si
14. S&P Global (Charles Chang et al.), „Saudi-China ties and renminbi-based oil trade“. 20. 8. 2024. spglobal.com/research-insights
15. Reuters / Business Standard, „India refiners start yuan payments for Russian oil (Novak potvrdenie)“. okt 2025. reuters.com/business-standard.com
16. Reuters Breakingviews, „China wants more than a Fort Knox from Hong Kong“. 7. 8. 2026. breakingviews.com
17. World Gold Council, „Gold Demand Trends Q1 2026 (net 244 ton nákupov centrálnych bánk)“. 29. 4. 2026. gold.org
18. IEA, „Oil Market Report (ruské energetické exportné príjmy)“. 2026. iea.org
19. Congressional Research Service, „China's Currency Policy / renminbi internationalisation (IF11880)“. congress.gov/crs_external_products/IF/PDF/IF11880
20. BLOMINVEST Bank, „The Middle East conflict and its implications for the Arab banking sector“. blog.blominvestbank.com
21. Atlantic Council GeoEconomics Center, „CIPS tracking a analýza (Inside Tehran's toll booth)“. 2. 4. 2026. atlanticcouncil.org
22. Financial Times, - 
Deutsche becomes first European clearing bank for renminbi
China courts global investors with bond market tweaks
Iran war opens ‘golden window’ for China’s renminbi
Slovenia plans to attract Chinese investment with ‘panda bonds’
The renminbi’s hardest mile is only now beginning