Zaujalo nás

(De)globalizácia a dotácie

O globalizácii sa často diskutuje cez optiku ciel a obchodných vojen, ale najnovšie údaje OECD poukazujú na to, že globálna konkurencia sa čoraz viac odohráva medzi spoločnosťami podporovanými štátmi. V roku 2024 dosiahli dotácie, ktoré dostali veľké priemyselné firmy sledované OECD, 108 miliárd dolárov (1,3 percenta z tržieb), čo je najvyššia relatívna úroveň od globálnej finančnej krízy. V roku 2009 tento pomer prudko vzrástol najmä pre núdzovú podporu západných automobiliek a kolaps tržieb počas krízy. Dnes je nárast skôr štrukturálny, keďže vlády opäť priamo podporujú strategické odvetvia, ako sú polovodiče, solárna energia a oceľ. Hodnota 1,3 percenta z tržieb sa môže zdať málo, ale pre spoločnosť fungujúcu s päťpercentnou maržou by to predstavovalo viac ako štvrtinu prevádzkového zisku, čo stačí na úplné pretvorenie ekonomiky odvetvia. Tento jav je najvýraznejší v Číne, pretože čínske firmy dostali tri- až osemkrát väčšiu verejnú podporu ako konkurenti v rozvinutých ekonomikách. Navyše približne 60 percent relatívnych nárastov trhového podielu, ktoré dosiahli čínske firmy, možno spojiť s intenzitou dotácií v porovnaní so zhruba 22 percentami vo všetkých ostatných firmách, ktoré získali trhový podiel. Zdá sa, že tieto dotácie zvyšujú trhový podiel bez výrazného zlepšenia produktivity alebo ziskovosti. Ich účelom nie je nevyhnutne dnes vytvoriť najziskovejšie spoločnosti, ale umožniť firmám viac investovať, udržiavať nadmernú kapacitu, tolerovať nižšie ceny a akceptovať návratnosť kapitálu, ktorú by súkromní konkurenti nedokázali udržať tak dlho. Typické je to napríklad v solárnej energii. Teraz to už nie je len čínsky príbeh, keďže USA, Európa, Japonsko a Južná Kórea obnovili priemyselnú politiku. Súčasná obchodná vojna sa v skutočnosti stáva bilančnou vojnou medzi vládami. Preto je pre investorov tento dôsledok dôležitý, pretože niektoré odvetvia už nemôžeme analyzovať iba pomocou tradičných konceptov, ako sú marže, návratnosť investícií a finančná disciplína. Ak konkurent dokáže tolerovať desať rokov slabých výnosov, pretože jeho vláda považuje odvetvie za strategicky dôležité, jeho vlastná ekonomika sa stáva oveľa krehkejšou. V tomto prostredí je pochopenie toho, kto financuje odvetvie, za aké náklady a z akého strategického dôvodu, takmer rovnako dôležité ako pochopenie samotnej spoločnosti.

Najdôležitejšie z makrodát

• Hlavným makrozverejnením v Európe bol včera rýchly odhad rastu spotrebiteľských cien za august, ktorý neprekvapujúco ukázal zvýšenie cenových tlakov. Inflácia na medziročnej úrovni rástla 3,3-percentnou dynamikou po 2,9-percentnom tempe v júli, pričom na medzimesačnej báze rástli ceny 0,2-percentnou dynamikou po stagnácii v júli. O odraz sa  v rozhodujúcej miere pričinili ceny energií, ktoré zrýchlili tempo rastu na 14,3 percenta na medziročnej báze z 10,9 percenta v júli, pre odraz cien ropy a rekordné rafinačné marže, čo súvisí s krízou okolo Hormuzského prielivu. Ceny potravín rástli pomaly len o 1,2 percenta medziročne a spomalila sa aj inflácia v službách na 3,0 percenta z 3,3 percenta v júli na medziročnej báze. Jadrová inflácia však mierne klesla na 2,4 percenta z júlových 2,5 percenta na medziročnej báze.     Celkovo nevidieť veľké prelievanie energetického šoku už šesť mesiacov trvajúcej vojny na Blízkom východe do širšej ekonomiky.
• Včera boli zverejnené finalizácie prieskumov PMI výroby naprieč Európou za august, ktoré napriek malým revíziám potvrdili signály odrazu aktivity, kde index na úrovni eurozóny ako celku dosiahol 52,7 bodu.
• Na úrovni eurozóny bola zverejnená aj miera nezamestnanosti za júl, ktorá ostala stabilná na úrovni 6,4 percenta.
• V USA bol zverejnený prieskum ISM výrobného sektora za august, ktorý ukázal mierne spomalenie tempa expanzie, keď klesol na 54,6 bodu z júlových 55,6 bodu. Celkovo však ide o stále výbornú náladu, ktorá je konzistentná s ekonomickým rastom okolo troch percent. Pod výbornú atmosféru vo výrobnom sektore sa podpisuje najmä investičný boom okolo umelej inteligencie. Jedinou škvrnou reportu sú stále vysoké inflačné tlaky. Z USA včera dorazila aj finalizácia augustového prieskumu PMI výroby, ktorý bol revidovaný smerom nahor na 53,9 bodu z rýchleho odhadu 53,2 bodu, čo podčiarkuje expanziu spracovateľského sektora.
• Z USA dorazil včera aj júlový JOLTS report z trhu práce, ktorý ukázal na takmer 7,3 milióna voľných neobsadených miest, čo je podobné číslo ako v júni. Report zároveň ukázal, že miera prepúšťaní z práce, ako aj dobrovoľných odchodov za lepšími miestami je nízka. Celkovo sa ukazuje, že trh práce je stále solídny.

Dôležité správy z ekonomiky

• Čína bola jediným členom skupiny G20, ktorý nesúhlasil na samite skupiny v Asheville v Severnej Karolíne so spoločným vyhlásením, že „netrhovo orientované ekonomiky, ktoré tlačia nekonečný prúd lacného exportu, nie sú udržateľné,“ čo v utorok uviedol minister financií Scott Bessent. Ostatní členovia skupiny G20 podniknú kroky v nasledujúcich „dňoch, týždňoch alebo mesiacoch“, aby „dosiahli riešenie tejto neudržateľnej rovnováhy,“ doplnil Bessent. Čína namieta proti odseku, v ktorom sa 19 členov dohodlo, „že krajiny by mali podniknúť kroky na odstránenie netrhových politík a praktík, ktoré zhoršujú nerovnováhu“. 19 členov skupiny deklaruje, že najmä krajiny s nadmernými a pretrvávajúcimi externými prebytkami by mali odstrániť deformácie, ktoré obmedzujú domácu spotrebu a vedú k nadmernému spoliehaniu sa na export pre rast, na čo sa spolieha práve Čína.

Kľúčové očakávané udalosti

• Z Európy nebudú dnes zverejnené žiadne podstatnejšie makrodáta.
• Z USA dorazí ADP report tvorby pracovných miest v súkromnom sektore za august a večer bude zverejnená Béžová kniha Fedu o stave ekonomickej aktivity.
• Po zatvorené trhu budú zverejnené kvartálne hospodárske výsledky polovodičového giganta Broadcom.