Zastavenie dopravy cez Hormúzsky prieliv rozhýbalo globálne trhy

Finančné trhy majú za sebou mimoriadne turbulentný týždeň, keď hlavným faktorom vývoja bola eskalácia konfliktu medzi USA s Izraelom na jednej strane a Iránom na druhej strane, ktorá prakticky zastavila tankerovú dopravu cez strategický Hormuzský prieliv. Prudký rast cien energií vyvolal obavy z nových inflačných tlakov a negatívneho dosahu na globálny hospodársky rast. Akciové trhy preto čelili výrazným výkyvom a postupne sa dostávali pod tlak, keď investori začali viac zohľadňovať riziko stagflačného prostredia kombinujúceho slabší rast a vyššiu infláciu. Dlhopisové trhy reagovali netradične rastom výnosov, keď prudké zdraženie ropy zvyšovalo inflačné očakávania a obmedzovalo priestor centrálnych bánk na uvoľňovanie menovej politiky. Energetické trhy sa stali epicentrom volatility, keď ceny ropy a plynu prudko rástli pre obavy z dlhodobého narušenia dodávok z regiónu Perzského zálivu. Zlato na začiatku týždňa profitovalo zo zvýšeného dopytu po bezpečných aktívach, no neskôr časť ziskov odovzdalo pod tlakom silného dolára a rastúcich amerických dlhopisových výnosov. Americký dolár, naopak, vystupoval ako hlavný bezpečný prístav a voči väčšine hlavných mien výrazne posilnil.

Akciové trhy

Vývoj na akciových trhoch počas uplynulého týždňa diktovala eskalácia konfliktu medzi USA s Izraelom na jednej strane a Iránom na druhej strane, ktorá vyvolala prudký rast cien energií po zastavení tankerovej dopravy cez Hormuzský prieliv. Napätie ďalej zvyšovali iránske útoky na energetickú infraštruktúru ťažiarov v Perzskom zálive. V úvode týždňa indexy najprv prudko klesali, keď investori reagovali na geopolitický šok a rast cien ropy. Časť strát sa však podarilo najskôr zmazať vďaka nákupom pri poklesoch a nádeji, že konflikt sa rýchlo skončí. Nervozita sa však stupňovala v druhej polovici týždňa, keď obchodníci začali započítavať, že konflikt nemusí mať rýchly priebeh, čo bude znamenať, že ani Hormuzský prieliv nemusí byť rýchlo odblokovaný. Indexy sa prudko prepadli a volatilita vystúpila na najvyššie úrovne za niekoľko mesiacov. Americké akcie tak uzavreli týždeň výrazne nižšie, pričom bluechipsový index Dow Jones zaznamenal najväčší týždenný pokles od apríla minulého roka, teda 3-percentný pokles, široký americký index S&P 500 klesol počas týždňa o 2 percentá a technologický index Nasdaq Composite klesol o 1,2 percenta. 

Európske akcie reagovali ešte citlivejšie, keďže región je výrazne závislý od dovozu energií. Paneurópsky index STOXX Europe 600 počas týždňa poklesol o 5,5 percenta, smeroval k najhlbšiemu týždennému poklesu od apríla minulého roka.

Dlhopisové trhy

Turbulencie na energetických trhoch sa výrazne premietli aj do vývoja dlhopisov. Na rozdiel od klasického scenára zvýšenej averzie voči riziku sa tentoraz neprejavil výrazný útek investorov do bezpečia, keď ceny štátnych dlhopisov klesali a ich výnosy rástli. Prudké zdraženie ropy totiž vyvolalo obavy z nových inflačných tlakov a scenára stagflácie, ktorý by obmedzil schopnosť centrálnych bánk uvoľňovať menovú politiku. Výnos na americkom 10-ročnom štátnom dlhopise sa tak počas týždňa vrátil nad psychologickú hranicu štyroch percent a pohyboval sa v blízkosti najvyšších úrovní od polovice februára. Ku koncu týždňa síce výnosy mierne klesli po zverejnení slabších dát z amerického trhu práce v podobe nonfarm payrolls reportu za február, ktoré zvýšili špekulácie o budúcom uvoľňovaní menovej politiky Fedu, no ich pokles zostal obmedzený vzhľadom na pokračujúci rast cien energií. Americký 10-ročný dlhopisový výnos končil týždeň okolo úrovne 4,14 percenta.  Podobným smerom sa vyvíjali aj nemecké 10-ročné dlhopisové výnosy, ktoré končili týždeň okolo úrovne 2,86 percenta. 

Komoditné trhy

Energetické trhy sa stali hlavným epicentrom volatility. Cena ropy prudko rástla v dôsledku iránskej krízy po zastavení tankerovej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza približne pätina globálneho exportu ropy. Európsky benchmark Brent sa postupne vyšplhal až nad 90 dolárov, čo je najvyššia úroveň od jari 2024, zatiaľ čo americká ropa WTI prekročila hranicu 90 dolárov za barel, čo je tiež najvyššia úroveň od apríla 2024. Trh reagoval nielen na logistické problémy pri exporte ropy z regiónu, ale aj na iránske útoky na energetickú infraštruktúru v Saudskej Arábii, kde zasiahol saudsko-arabskú rafinériu, a v Katare, kde zasiahol najväčšiu facilitu na skvapalnený zemný plyn LNG na svete. Preto prudký rast zaznamenali aj ceny zemného plynu, keď európsky benchmark TTF vystúpil miestami nad 60 eur, na najvyššie úrovne od začiatku roka 2023, 

Zlato počas týždňa zaznamenalo výrazné výkyvy. Na jeho začiatku profitovalo zo zvýšeného dopytu po bezpečných aktívach a jeho cena sa priblížila k úrovni 5 400 dolárov za uncu. Neskôr však časť ziskov odovzdalo a dosiahlo hodnotu 5 171 dolárov za uncu, keď kombinácia silného dolára a rastúcich dlhopisových výnosov znižovala jeho atraktivitu. Okrem toho časť obchodníkov vyberala zisky na kove z nutnosti dokladania kolaterálu na stratových akciových pozíciách. Ku koncu týždňa jeho cenu podporili slabšie dáta z amerického trhu práce v podobe nonfarm payrolls reportu za február, no napriek tomu smerovalo k prvému týždennému poklesu za približne päť týždňov, keď odovzdalo cca dve percentá.

Devízové trhy

Na devízových trhoch dominoval americký dolár, ktorý profitoval zo zvýšenej geopolitickej neistoty a z prudkého rastu cien energií. Investori ho vnímali ako hlavný bezpečný prístav, čo sa pretavilo do výrazného posilnenia voči väčšine hlavných mien. Dolárový index sa vyšplhal na najvyššie úrovne za viac než tri mesiace, pričom pod tlakom sa ocitli najmä meny ekonomík závislých od dovozu energií vrátane eura a japonského jenu.