Wall Street na sedemmesačných minimách pri cene ropy Brent na 115 dolároch
V úvode minulého týždňa sa sentiment na finančných trhoch zlepšil po vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o konštruktívnych rokovaniach s predstaviteľmi Iránu o ukončení konfliktu na Blízkom východe a odložení útokov na iránske elektrárne. Hoci ho najskôr nezhoršilo ani to, že Irán priame rokovania poprel, keď trhom bolo zrejmé, že nejaké kontakty medzi oboma stranami prebiehajú, najmä prostredníctvom pakistanskej armády, čo dávalo určitú nádej na diplomatické ukončenie vojny, nálada na trhu sa v závere týždňa zhoršovala. To dostávalo rizikové aktíva pod predajný tlak s rastom cien ropy, posilnením dolára a odrazom dlhopisových výnosov, čo držalo zlato na znížených úrovniach. Obchodníci si uvedomili, že medzi oboma stranami sú veľké rozdiely ohľadne podmienok ukončenia konfliktu, keď Irán úvodný návrh USA zamietol a deklaroval, že nemá ochotu rokovať pod nátlakom. Navyše nikto presne nevie, či a ako americký prezident Donald Trump zmení postoj, čo je zdrojom dodatočného chaosu na trhoch s jeho mnohými kontroverznými vyjadreniami a slovnými otočkami. Navyše hoci spravodajské servery deklarovali, že rokovania budú pokračovať, objavovali sa aj správy o tom, že Spojené štáty pripravujú pozemný výsadok v Iráne, keď do regiónu posielajú ďalšie vojenské sily a techniku. Otázniky ohľadne smerovania konfliktu pred víkendom preto znamenali „risk off“ pohyb, aj keď Trump opätovne odložil útoky na iránske elektrárne až do 6. apríla.
Akciové trhy
Vývoj na svetových akciových trhoch bol celý týždeň diktovaný zmenami ceny ropy a očakávaní ohľadne smerovania konfliktu na Blízkom východe. Úvod týždňa priniesol silnú „relief rally“ pri páde ceny ropy Brent pod 100 dolárov v reakcii na slová amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že rokuje s iránskou protistranou o ukončení konfliktu a že rokovania prebiehajú konštruktívne, pričom sa rozhodol aj posunúť deadline pre útoky na iránsku energetickú infraštruktúru o 5 dní oproti pôvodnému termínu, ak Teherán neodblokuje Hormuzský prieliv. Napriek tomu, že iránska strana oficiálne rokovania poprela, na trhoch sa objavovali správy, že nejaké kontakty a nepriame rokovania cez sprostredkovateľov v podobe Pakistanu, Egypta a Turecka medzi oboma stranami predsa existujú, čo vzbudzovalo určitú nádej na skoré ukončenie konfliktu. Konštruktívne pôsobila aj ochota Iránu pustiť cez Hormuzský prieliv nie nepriateľské plavidlá, hoci za určitý poplatok či mýto, a dáta ukázali, že nejaké tankery cez prieliv aj prešli. Atmosféra na trhoch sa však v priebehu týždňa zhoršovala a ceny ropy sa odrážali naspäť na trojciferné úrovne, keď skutkový stav bol taký, že cez Hormuzský prieliv neprejde takmer nič, medzi Washingtonom a Teheránom existujú nateraz veľké rozdiely v názoroch, za akých podmienok ukončiť vojnu, pričom USA robili prípravy na pozemnú operáciu. To značí, že koniec konfliktu nemusí byť za rohom, a čím dlhšie bude trvať, tým väčší energetický ponukový šok nastane, pričom ekonomické škody už boli napáchané, a otázna je len ich veľkosť. Preto Wall Street končila piaty týždeň po sebe v stratách, keď index S&P 500 klesol na sedemmesačné minimá a európske trhy len stagnovali.
Dlhopisové trhy
Vývoj na dlhopisových trhoch bol v minulom týždni takisto korelovaný s cenami ropy a očakávaniami ohľadne vývoja vojny okolo Iránu. V úvode týždňa sa výnosy ponorili, keď reagovali na pokles cien ropy v reakcii na správy o rokovaniach USA a Iránu o ukončení konfliktu. Konštruktívna atmosféra však postupne vyprchávala, keď bolo zrejmé, že rokovania cez sprostredkovateľov, najmä pakistanskú armádu, síce môžu znamenať určitý posun, no priepasť medzi oboma stranami je ešte veľká. To sa pretavovalo do obnovy rastu výnosov, a teda poklesu cien štátnych dlhopisov, keď rástli inflačné obavy pri návrate ceny ropy Brent nad trojciferné úrovne. Hoci veľké rokovania sa mali uskutočniť cez víkend v Islamabáde, na trhoch rástlo pred jeho príchodom napätie a nezmiernilo ho ani Trumpovo oznámenie o ďalšom odklade amerických útokov na iránske elektrárne až do 6. apríla, keď sotva niekto vie odhadnúť ich výsledok. To znamenalo, že 10-ročný americký výnos sa posúval k 4,5-percentnej méte, čo je najvyššia úroveň od leta 2025, pričom 10-ročný nemecký výnos sa udomácňoval nad 3,0 percenta, čo predstavuje 15-ročné maximá. Derivátové trhy jednoducho už nepredpokladajú, že Fed v tomto roku doručí nejaký „cut“, a v prípade ECB sa počíta až s tromi zvýšeniami sadzieb o 25 bázických bodov. Rast averzie voči riziku pritom spôsobuje rozširovanie rizikových prirážok podnikových dlhopisov.
Komoditné trhy
Ropa má za sebou ďalší volatilný týždeň, keď reagovala najmä na slovník amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho nepredvídateľnými slovnými otočkami, ako aj tvrdeniami, ktoré nevnímali obchodníci ako úplne pravdivé. V úvode týždňa ropa Brent spadla z úrovne takmer 115 dolárov až k hladine 96 dolárov, keď Trump naznačil konštruktívne rokovania s Iránom. Komodita sa príliš neodrazila, ani keď Teherán poprel akékoľvek priame rokovania. Spravodajské servery totiž hovorili, že nepriamy kontakt medzi oboma stranami bol nadviazaný, čo vyvolávalo nádej na deeskaláciu konfliktu a potenciálne jeho skoré ukončenie s otvorením Hormuzského prielivu. Tieto pozitívne očakávania však postupne vädli, keď ešte bude potrebné veľké diplomatické úsilie na uzavretie dohody pre rozdielne pohľady znepriatelených strán. Navyše je stále možné, že príde k ďalšej eskalácii konfliktu a k ďalšiemu ničeniu energetickej infraštruktúry krajín Perzského zálivu, keby sa Spojené štáty chceli vojensky zmocniť Hormuzského prielivu. Trhy sa preto vrátili k faktom a tie hovoria, že napriek diplomatickému úsiliu je Hormuzský prieliv veľmi obmedzene priepustný, keď sa cezeň púšťa najmä iránska ropa či pár tankerov, ktoré si „vykúpia“ bezpečný prejazd. Energetický komoditný šok sa stáva realitou a čím dlhšie bude Hormuzský prieliv nepriechodný, tým väčšiu magnitúdu bude mať. Už dnes je pritom zrejmé, že bude trvať niekoľko mesiacov po ukončení konfliktu, kým sa celý energetický komplex v regióne dostane do štandardných koľají. Preto ceny ropy Brent končili týždeň nad 112 dolármi a nad 100-dolárovú métu sa dostal aj americký benchmark WTI.
Zlato ostalo celý týždeň v defenzíve pod tlakom okolo úrovne 4 400 dolárov a miestami sa pohybovalo až pod 4 100 dolármi. Stojí za tým silný dolár a rastúce americké dlhopisové výnosy pre obavy z inflácie v dôsledku komoditného ponukového šoku spolu s predpokladmi trhov, že mnohé krajiny Perzského zálivu budú predávať svoje zlaté rezervy s cieľom financovať obnovu poškodenej energetickej infraštruktúry. Okrem toho trh kalkuluje, že v budúcnosti budú mnohé krajiny preferovať zo svojich prebytkov nákup ropy či hnojív namiesto zlata ako devízovej rezervy.
Devízové trhy
Americký dolár v úvode týždňa oslabil pri nádeji obchodníkov, že vojna okolo Iránu by sa mohla relatívne rýchlo ukončiť, keď americký prezident Donald Trump hovoril o tom, že rokuje s rešpektovaným iránskym lídrom o ukončení konfliktu. Navyše Irán súčasne deklaroval vôľu púšťať cez Hormuzský prieliv niektoré plavidlá, hoci za určitý poplatok. Optimizmus z trhu však v priebehu týždňa vyšumel. Diplomatické rokovania medzi Washingtonom a Teheránom cez pakistanských sprostredkovateľov sú zrejme len na začiatku a nikto presne nevie, ako dopadnú. Navyše Spojené štáty sa pripravujú aj na eskaláciu vojny s možným vyslaním jednotiek na iránske územie. A dodatočným faktorom neistoty je americký prezident Trump a jeho nejasné impulzné rozhodovanie. Preto kurz EUR/USD klesol z úrovne nad 116 dolárových centov v úvode týždňa až k úrovni 115 centov. Dolár jednoducho pôsobí ako relatívne bezpečné útočisko, keď americká ekonomika by mohla byť komoditným ponukovým šokom relatívne miernejšie zasiahnutá ako Európa.