Wall Street opäť prepisuje rekordy pri páde cien ropy
Viera v happyend obchodnej vojny, kde by Biely dom mohol čoskoro podpísať sériu obchodných dohôd s partnermi v kombinácii s deeskaláciou napätia na Blízkom východe medzi Iránom a Izraelom, sa pretavila do veľkého kroku nahor na Wall Street, ktorý vyústil do prvého prepísania historických maxím od februára. Index S&P 500 tak vymazal všetky straty, ktoré spôsobil chaos okolo amerických ciel, a z aprílových miním sa odrazil o takmer 30 percent, keď bol podporovaný predpokladmi zlepšenia rastu americkej ekonomiky a revízie odhadu firemných ziskov nahor. Konštruktívna nálada sa preniesla aj do rastu európskych akcií. Prímerie medzi Izraelom a Iránom sa pretavilo do vymazania prakticky celej geopolitickej rizikovej prémie ropy, ktorá preto v minulom týždni klesla o 14 percent, ako aj do oslabenia zlata ako bezpečného prístavu. Zatiaľ čo americké dlhopisové výnosy klesali, keďže trhy predpokladajú, že Fed bude mať vzhľadom na dezinflačný vývoj priestor skoro uvoľňovať menovú politiku, nemecké sa odrážali, keďže veľký fiškálny impulz môže zvyšovať cenové tlaky. Divergencia dlhopisových výnosov následne znamenala oslabenie dolára voči euru na najslabšie úrovne od jesene 2021.
Akciové trhy
Po dvojtýždňovej stagnácii urobila Wall Street v uplynulom obchodnom týždni veľký krok nahor s prekonaním historických maxím vlajkového indexu S&P 500, ktorý si polepšil o 3,4 percenta, pričom na nové rekordné úrovne sa posunul aj technologický index Nasdaq Composite, ktorý získal až 4,3 percenta. Odraz bol založený na predpoklade očakávaní, že neistota okolo americkej obchodnej politiky postupne odznie s tým, ako by mal Biely dom podpísať sériu obchodných dohôd s významnými obchodnými partnermi, pričom pokrok v tomto smere nastal aj s Čínou. Obchodníci sa pritom nedali rozhodiť ani vyhláseniami amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončení rokovaní o obchodnej dohode s Kanadou v reakcii na uvalenie digitálnej dane na americké technologické firmy (po víkende by pritom mali rokovania pokračovať, keďže Kanada zmenila názor na novú daň). Plusom (nielen) pre americké akcie bola aj deeskalácia napätia na Blízkom východe, kde bolo dosiahnuté prímerie medzi Iránom a Izraelom (a trhy ignorujú jeho občasné porušenia z oboch strán, keď je zrejmé, že toky energií z Perzského zálivu na svetové trhy nebudú ohrozené). A napokon americká ekonomika vykazuje relatívne dobrú odolnosť, kde sa tvrdé reálne dáta držia na relatívne silných úrovniach a pri viac racionálnejšej americkej hospodárskej politike najmä okolo ciel sa začínajú odrážať aj predstihové dáta. To by mohlo značiť reakceleráciu lokálneho hospodárstva, čo by mohlo mať pozitívny dosah aj na firemné zisky a ich rýchlejší rast (kde vidno prvé revízie nahor na tento a budúci rok, a to nad úrovne bezprostredne pred tzv. dňom oslobodenia) v porovnaní so situáciou na jar, keď panoval chaos. Trhom nateraz neprekážajú pomerne bohaté valuácie Wall Street, a to aj vzhľadom na vyššie úrokové sadzby a nízku akciovú rizikovú prémiu (equity risk premium), ani silná koncentrácia trhu v niekoľkých veľkých tituloch najmä okolo umelej inteligencie. Jednoducho sekulárne priaznivé faktory ako rozvoj umelej inteligencie, robotiky a ďalších technologických inovácií majú navrch nad rizikovými faktormi, ako sú politicky chybné kroky hospodárskej politiky a správy verejného dlhu.
Európske akciové trhy sa takisto posúvali nahor pri klesaní geopolitického napätia okolo Blízkeho východu, keď viac-menej kopírovali vývoj na druhej strane Atlantiku pri viere podpísania obchodnej dohody medzi Bielym domom a Bruselom, kde by mali byť clá podstatne nižšie ako tie, ktoré oznámil americký prezident Donald Trump počas dňa oslobodenia.
Dlhopisové trhy
V minulom týždni bolo vidieť divergenciu vo vývoji dlhých koncov výnosových kriviek medzi Spojenými štátmi a Nemeckom. Desaťročný americký výnos klesol rádovo o 10 bázických bodov pod 4,3 percenta a, naopak, nemecká „desina“ sa posunula o takmer 10 bázických bodov nahor na 2,6 percenta. Americké výnosy pritom klesali aj na krátkom konci výnosovej krivky pri dvojročnej splatnosti o 15 bázických bodov k méte 3,75 percenta, pričom nemecké, hoci mali tendenciu rásť, ostali napokon na týždennej báze nezmenené okolo 1,85 percenta.
Trh predpokladá, že Fed by mohol mať už koncom leta priestor na obnovu „cutov“ vzhľadom na to, že inflačné tlaky postupne odznievajú a nateraz sa zdá, že ani colná politika Bieleho domu, v rozpore s predpokladmi, zásadne neprispieva k vyšším cenovým tlakom. Derivátový trh predpokladá prvý „cut“ Fedu už na septembrovom zasadnutí a do konca roka už kalkuluje s dva a pol „cutmi“, kým pred týždňom to boli len dve zníženia sadzieb po 25 bázických bodov. Sčasti sa pod pokles amerických dlhopisových výnosov podpisuje aj skutočnosť, že Biely dom bude hľadať ako nástupcu šéfa Fedu Jeromea Powella osobu, ktorá bude naklonená viac uvoľnenej menovej politike s cieľom podpory ekonomického rastu. Na trhu sa pritom objavujú správy, že americký prezident Donald Trump by mohol novú hlavu Fedu vymenovať vo veľkom predstihu pred koncom mandátu Powella v máji na budúci rok. A tak by mohol pôsobiť ako tieňový šéf Fedu a komentovať či kritizovať relatívne utiahnutú obozretnú menovú politiku aktuálneho vedenia centrálnej banky. To by samo osebe mohlo vytvárať tlaky na pokles úročenia amerických dlhopisov a oslabovať dolár.
Na druhej strane Atlantiku pritom dlhopisové výnosy rástli, keď klesla geopolitická nervozita okolo Blízkeho východu, pričom fiškálny impulz v Nemecku či EÚ s rastom výdavkov na infraštruktúru či zbrojenie by nemal dávať veľký priestor na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky.
Komoditné trhy
Ropa zaknihovala v uplynulom obchodnom týždni najväčšie týždenné straty za ostatné tri roky, keď klesla približne o 14 percent. Išlo o reakciu na dosiahnuté prímerie v konflikte medzi Iránom a Izraelom podľa návrhu Spojených štátov, ktorý bol sprostredkovaný Katarom. To komoditu vrátilo na úrovne okolo 65 dolárov v prípade benchmarku WTI a 67 dolárov v prípade benchmarku Brent, čo predstavovalo hladiny bezprostredne pred prvými signálmi možného útoku Izraela na Irán v prvej polovici júna.
Inak povedané, trh odstránil z cien prakticky celú ropnú rizikovú geopolitickú prémiu, ktorá postupne rástla až na približne 12 dolárov a miestami bezprostredne po zapojení sa amerického letectva do útoku na iránske jadrové zariadenia až na 15 dolárov podľa toho, ako bolo eskalované napätie okolo iránsko-izraelskej krízy.
Ceny ropy počas 12 dní trvajúceho iránsko-izraelského konfliktu išli nahor v niekoľkých fázach, no po dohodnutí prímeria rýchlo zostupovali, keď v priebehu necelých dvoch obchodných dní ropa vymazala všetky zisky súvisiace s vojnou.
Napriek tomu, že prímerie bolo niekoľkokrát porušené z oboch strán, trh už nebol nervózny a ceny ropy mali tendenciu ďalej klesať. Ani počas najhorúcejšej fázy konfliktu totiž neprišlo k narušeniu dodávok ropy (ani LNG plynu) z regiónu Perzského zálivu na svetové trhy cez Hormuzský prieliv, s čím obchodníci v základnom scenári aj počítali (hoci museli do cien započítať zvýšenú neistotu). Navyše ani tok energií z iránskych terminálov nebol nijako obmedzený, keď iránska energetická infraštruktúra nebola cieľom izraelského bombardovania. Irán zároveň nemal kapacity a/alebo odvahu zablokovať Hormuzský prieliv, pretože by si pohneval zvyšné krajiny regiónu a mohol by čeliť ďalšej ničivej vlne leteckých útokov. Navyše Spojené štáty komunikovali s Čínou, ktorá je kľúčovým odberateľom iránskej ropy, aby Teheránu dohovorila.
Vývoj na ropnom trhu by tak mali opäť ovplyvňovať najmä fundamenty. Začiatkom budúceho mesiaca by mal kartel OPEC+ oznámiť ďalšie dynamické navýšenie dennej ťažby o 411-tisíc barelov, čo by znamenalo, že od začiatku roka navýšia produkciu o takmer 1,8 milióna barelov denne, čo predstavuje asi 1,5 percenta globálneho dopytu. To by mohlo vytvárať tlaky na ďalší pokles cien čierneho zlata, ktorý však bude zrejme brzdený signálom sezónneho rastu dopytu a skutočnosťou, že zásoby vo viacerých kľúčových regiónoch sveta sú relatívne nízke. Proti ráznemu poklesu stoja aj očakávania „happyendu“ obchodnej vojny, kde trhy anticipujú, že Spojené štáty podpíšu sériu obchodných dohôd s kľúčovými dovoznými partnermi na čele s Čínou a EÚ, kde by colné sadzby mali byť nižšie v porovnaní s úrovňami vyhlásenými počas tzv. dňa oslobodenia, čo by malo zlepšovať perspektívy rastu svetovej ekonomiky aj rastu dopytu po rope.
Ústup geopolitického napätia na Blízkom východe po tom, ako Teherán ako odvetu za americké bombardovania jadrových zariadení urobil skôr len symbolický útok na americké vojenské základne v Katare (ktoré navyše cez diplomatické kanály dopredu avizoval) a ako bolo následne dosiahnuté prímerie medzi Teheránom a Tel Avivom, znamenal pokles cien zlata ako bezpečného prístavu. Prispela k tomu aj všeobecne konštruktívna nálada na finančných trhoch pri prepisovaní historických maxím na Wall Street, keď investori veria v to, že obchodná neistota postupne vyšumí a Spojené štáty podpíšu sériu obchodných dohôd s viacerými kľúčovými partnermi vrátane Číny (kde už bola podpísaná rámcová dohoda) či EÚ. Žltý kov v uplynulom týždni klesol o takmer tri percentá pod 3300-dolárovú métu, pričom väčším stratám bránilo oslabovanie dolára pri poklese amerických dlhopisových výnosov.
Devízové trhy
Americký dolár pokračoval v oslabovaní voči košu hlavných svetových mien, keď spadol na najnižšie úrovne od jari 2022, pričom voči euru sa oslabil až nad 117 centov, čo predstavuje najslabšie úrovne od septembra 2021.
Za poklesom dolára bol klesajúci úrokový diferenciál, keď sa celá americká výnosová krivka posúvala nadol pri tom, ako derivátový trh precenil možný počet „cutov“ Fedu do konca roka z približne dvoch na dva a pol.
To súviselo so skutočnosťou, že nateraz nevidno jasné prejavy zvýšených inflačných tlakov v dôsledku ciel v americkej ekonomike, pričom trhy zároveň očakávajú, že colné napätie odznie a v nových zmluvách o nastavení obchodných vzťahov medzi USA a zvyškom sveta budú colné sadzby na nižších úrovniach, ako boli avizované počas tzv. dňa oslobodenia.
Okrem toho mínusom pre dolár boli aj čoraz častejšie sa šíriace správy, že Biely dom by mohol ešte pred blížiacim sa koncom funkčného obdobia šéfa Fedu Jeromea Powella v máji 2026 vymenovať jeho nástupcu, ktorý by mohol mať „holubičie postoje“ a takpovediac vychádzať v ústrety americkej administratíve, a tak preferovať viac uvoľnenú menovú politiku.
Oproti tomu nemecké dlhopisové výnosy v ostatných dňoch rástli, jednak pre ústup geopolitickej nervozity, jednak pre predpoklady vyšších infraštruktúrnych výdavkov a väčšej fiškálnej expanzie v Nemecku, a v širšom kontexte aj v celej eurozóne/EÚ, ako aj pre rast výdavkov na zbrojenie, čo by mohlo prispievať k vyšším inflačným tlakom, čo by dávalo euru podporu.