Volatilný, ale ziskový týždeň pre Wall Street

Minulý týždeň boli finančné trhy veľmi rozkolísané. Investori sa snažili reagovať na správy zo sveta diplomacie a obchodu, najmä medzi Spojenými štátmi a Čínou, kde opäť viac bublala obchodná nervozita, na solídny štart firemnej výsledkovej sezóny za tretí kvartál na čele s finančným sektorom, ako aj na obavy o zdravie regionálnych bánk pre problémy okolo nesplácaných úverov. Wall Street sa napokon priklonila na optimistickú stranu a končila v ziskoch, keď neverí, že Biely dom bude ďalej hrotiť obchodné vzťahy s Čínou a uvaľovať na dovozy z nej dodatočné clá, pretože by ho to ekonomicky poškodilo. Na druhej strane americké výnosy klesali, keď predsa len medzi obchodníkmi panovala zvýšená neistota aj pre pokračovanie zatvorenia vládnych inštitúcií, čo zvyšovalo očakávania doručenia ďalších „cutov“ Fedom. To pomohlo zlatu opätovne prepísať historické maximá, keď pokračuje „currency debasement trade“. Ropa klesla na najnižšie úrovne od začiatku mája, pri obavách z vysokého previsu dopytu a uvoľňovania geopolitického napätia na Blízkom východe, ako aj nádeje na ukončenie konfliktu na Ukrajine po oznámení stretnutia Trump – Putin v Budapešti. Dolár sa na týždennej báze v zásade nepohol, hoci sa krátkodobo dostal pod tlak pre obnovené napäté obchodné vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom.

Akciové trhy

Wall Street má za sebou extra volatilný týždeň, v ktorom však zatvárala v pluse, keď si vlajkový index S&P 500 pripísal 1,7 percenta, bluechipsový index Dow Jones 1,6 percenta a technologický index Nasdaq Composite 2,1 percenta. Výkyvy cien vytváralo zvýšené americko-čínske obchodné napätie, ktoré však napokon klesalo. Najmä americká strana sa snažila o deeskaláciu, keď prezident Donald Trump pripustil, že dodatočné 100-percentné clá na Čínu sú neudržateľné a pravdepodobne nebudú zavedené, a deklaroval, že sa stále plánuje stretnúť s čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Pozitívne pôsobili aj vyjadrenia ministra financií Scotta Bessenta o tom, že plánuje rokovať s čínskymi partnermi. Americké akcie podporil aj silný začiatok firemnej výsledkovej sezóny za tretí kvartál na čele s finančným sektorom. To napokon zatienilo aj správy o problémoch regionálnych bánk súvisiacich s nesplácanými úvermi. Vývoj na európskych trhoch bol zmiešaný. Kým francúzsky index CAC 40 rástol o vyše tri percentá, keď prišlo k upokojeniu politickej nervozity po tom, ako bol Sébastien Lecornu opätovne vymenovaný za premiéra a jeho vláda ustála hlasovanie Národného zhromaždenia o nedôvere – Nemecký index DAX 30 však stráca takmer 1,7 percenta, keď sa pod tlak dostal najmä zbrojár Rheinmetall, pri raste pravdepodobnosti ukončenia vojny na Ukrajine po konštruktívnom telefonickom rozhovore amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimírom Putinom, keď si obaja dohodli osobné stretnutie v nasledujúcich dňoch v Budapešti.

Dlhopisové trhy

Americké výnosy ostali v priebehu celého minulého týždňa pod tlakom, keď nervozita ohľadom obchodnej politiky medzi USA a Čínou, ako aj obavy o regionálne banky a ich nesplácané úvery zvyšovali nervozitu na trhu. Podobne pôsobilo aj pokračovanie vládneho shutdownu. Všetky tieto faktory prispievali k rastu očakávaní, že Fed bude ďalej uvoľňovať menovú politiku. Preto na krátkom konci klesol dvojročný výnos pod 3,5 percenta na trojročné minimá a 10-ročný výnos sa priblížil k méte 4,0 percenta, čo predstavuje najnižšie úrovne od aprílového colného šoku „dňa oslobodenia“. Európske výnosy zostali relatívne stabilné, s miernym poklesom nemeckých 10-ročných dlhopisov, pod 2,6 percenta na štvormesačné minimá, k čomu čiastočne prispel aj pokles cien ropy, ktorý by mal tlmiť inflačné tlaky.

Komoditné trhy

Ropa pokračovala v uplynulom obchodnom týždni v poklese, keď stratila vyše jedno percento, čo ju poslalo na päťapolmesačné minimá. Americký benchmark WTI klesol pod 58-dolárovú hranicu a severomorská zmes Brent končila mierne nad 61 dolármi, pričom sa miestami pokúšala o útok na 60-dolárovú métu.

Ceny ropy tlačili naďalej nadol obavy z previsu ponuky pri pokračovaní zvyšovania ťažby združením OPEC+. Najnovší report Medzinárodnej energetickej agentúry tieto očakávania potvrdil a predpokladá v nasledujúcich kvartáloch výrazný prebytok komodity na trhu.

Mínusom pre ropu bolo opätovne zvýšené čínsko-americké obchodné napätie, ktoré len mierne tlmili výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že okolo Číny bude všetko fajn. Išlo o snahu upokojiť nervózne trhy po tom, ako sa vyhrážal uvalením dodatočných 100-percentných ciel na dovozy tejto krajiny. Peking však následne prilial olej do ohňa, keď uvalil sankcie na americké pobočky juhokórejského staviteľa lodí Hanwha Ocean. Trump sa potom vyhrážal ukončením nákupov rastlinných olejov z Číny, keď mu prekážalo, že prestala nakupovať americkú sóju.

Ropa bola v defenzíve aj pre deeskaláciu geopolitickej nervozity po tom, ako začalo platiť prímerie v pásme Gazy, čo znižovalo blízkovýchodnú rizikovú prémiu. V samotnom závere týždňa sa ropa dostala pod tlak po správach o konštruktívnom telefonickom rozhovore medzi americkým prezidentom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimírom Putinom a najmä ich dohode na stretnutí v Budapešti v blízkom čase. Hlavná téma rokovaní na ňom by mala byť Ukrajina, čo medzi trhovými hráčmi vyvolalo očakávania o možnom skorom ukončení vojny u nášho východného suseda. Trhoví hráči špekulujú, že by to mohlo znamenať aj potenciálnu normalizáciu vzťahov Západu s Ruskom, a teda aj zrušenie mnohých energetických sankcií.

Zlato pokračovalo vo výraznom raste – prepisovalo historické maximum nad 4 200 dolárov za uncu, keď si na týždennej báze polepšilo o 5,8 percenta. Hlavným faktorom za jeho ziskami boli očakávania vyššej inflácie, geopolitické napätie a pokračujúci dopyt centrálnych bánk, teda „conviction buyers“. Na konci týždňa zlato mierne korigovalo, reagujúc na diplomatické gestá a zlepšenie sentimentu po rokovaniach medzi USA, Čínou a Ruskom. Ropa Brent, ale aj WTI počas týždňa poklesli viac než o 2 percentá, pričom Brent dosiahol hodnotu 61,29 dolára za barel a WTI 57,54 dolára za barel. 

Devízové trhy

Dolár počas uplynulého týždňa preukázal vysokú volatilitu, no celkovo sa zásadne nepohol a jeho výmenný kurz voči euru sa udržal nad 116 dolárovými centami. Na začiatku týždňa posilnil v reakcii na pozitívnu rétoriku amerického prezidenta Donalda Trumpa okolo Číny, čo deeskalovalo obchodné napätie. Utorok a streda priniesli oslabenie dolára, keď investori reagovali na obnovené obchodné napätie pre čínske kroky uvalenia sankcií na americké pobočky juhokórejskej lodiarskej spoločnosti. Štvrtok a piatok dolár opäť posilnil, čiastočne vďaka stabilizácii amerických akcií, rastúcim výnosom a signálom o pokračovaní konštruktívnej americkej diplomacie voči Číne a Rusku. Euro navyše dostali do defenzívy slabšie nemecké predstihové ukazovatele ZEW za september a francúzsku politickú neistotu po znížení ratingu od spoločnosti S&P, pričom na konci týždňa sa držalo pod tlakom týchto faktorov. Japonský jen korigoval predchádzajúce posilnenie po signáloch, že Bank of Japan bude opatrnejšie sprísňovať menovú politiku, čo podporilo dolár.