Týždenný sumár: Obnova bojov na Blízkom východe, vyššie ceny ropy a solídny trh práce brzdili Wall Street

Wall Street v priebehu prvého septembrového týždňa prakticky len stagnovala, keď sa protivetrom rastu stala obnova vojenských operácií Spojených štátov a Iránu na Blízkom východe, čo posunulo ceny ropy Brent nad 96 dolárov na jedenapolmesačné a vrátilo do pozornosti obavy z vyššej inflácie. Očakávania menovej politiky boli následne naklonené viac smerom k sprísňovaniu, k čomu prispelo aj zverejnenie lepšej ako očakávanej tvorby pracovných miest v USA za august podľa nonfarm payrolls reportu. Preto sa dlhopisové výnosové krivky posúvali nahor, keď dvojročný americký dlhopisový výnos reagoval rastom na 4,4 percenta na najvyššie úrovne od leta 2024 a 10-ročný výnos atakoval 4,8 percenta, čo predstavovalo maximá z jesene 2023. Poznámky amerického centrálneho bankára Christopgera Wallera o preferencii ponechania nezmenených základných sadzieb na septembrovom mítingu len tlmili trend rastu výnosov. Vyššie dlhopisové výnosy torpédovali cenu zlata miestami až pod 4 300 dolárov, najmä pri posilnení dolára voči euru pod 116 dolárových centov, keď sa pravdepodobnosť „hiku“ Fedu na septembrovom zasadnutí miestami pohybovala až na 70 percentách.

Akciové trhy

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku sa v úvode septembra dostali pod predajný tlak v reakcii na rast dlhopisových výnosov na viacročné maximá, keď sa medzi obchodníkmi začala viac šíriť nervozita z možnej pretrvávajúcej vyššej inflácie, čo by mohlo viesť k väčšej vlne sprísňovania menových politík v porovnaní s nedávnym konsenzom trhu. Bezprostrednou príčinou tohto vývoja bola obnova bojových operácií medzi Spojenými štátmi a Iránom na Blízkom východe viac ako po mesiaci, čo poslalo ceny ropy Brent miestami nad 97 dolárov. Vyššie dlhopisové výnosy ako dôležitý diskontný faktor pri výpočte čistej súčasnej hodnoty tokov hotovostí preto posúvali valuácie mierne nadol. Pokles Wall Street však nebol výrazný, keď ocenenie od začiatku roka už pokleslo a zároveň trhoví hráči naďalej očakávajú dynamický rast ziskov podporený rozmachom umelej inteligencie. Okrem toho poznámky guvernéra Fedu Christophera Wallera o tom, že je na septembrovom mítingu naklonený k ponechaniu základných sadzieb bezo zmeny „on hold“, dali americkým burzám priestor na odraz, ktorý však bol tlmený zverejnením silnej tvorby pracovných miest v americkej ekonomike za august podľa nonfarm payrolls reportu, ktorý dosiahol až 162-tisíc pracovných miest, pričom tvorba pracovných miest za jún a júl bola revidovaná nahor o 55-tisíc. Na týždennej báze široký index S&P 500 pripísal 0,1-percentný zisk, pričom bluechipsový index Dow Jones klesol o 0,3 percenta pri 0,4-percentnom raste technologického indexu Nasdaq Composite. Pod väčší predajný tlak sa dostali európske akcie, ktoré citlivejšie reagovali na odraz cien ropy, ako aj cien zemného plynu na trojročné maximá. Preto široký paneurópsky index STOXX 600 klesol v minulom týždni o 0,8 percenta.

Dlhopisové trhy

Dlhopisové výnosové krivky sa v Spojených štátoch aj v Európe posúvali na niekoľkoročné maximá. Pod tento vývoj sa podpísali dva hlavné zdroje. Jedným, ktorý už dlhšie pôsobí a dostáva sa aktuálne viac do popredia, boli vysoké úrovne vládneho dlhu Spojených štátov a mnohých ďalších vyspelých krajín, ktoré nie sú adresované vládami a pri rozpočtových schodkoch USA na úrovni vyše šesť percent HDP budú znamenať rast nákladov na obsluhu dlhu a väčšiu ponuku dlhopisov. A to v čase, keď dynamicky rastie aj ponuka podnikových emisií spätých s financovaním expanzie umelej inteligencie. Jednoducho na dlhopisovovom trhu rastie konkurencia a boj o voľné zdroje. Okrem toho si trhoví hráči myslia, že pre tvorcov americkej hospodárskej politiky bude najjednoduchšie znehodnotiť dlh infláciou, za čo pýtajú vyššiu rizikovú prirážku na dlhom konci výnosovej krivky. Preto sa 10-ročný americký dlhopisový výnos kótoval miestami nad 4,8 percenta, čo je najvyššia úroveň od jesene 2023. Pohyb sadzieb v USA sa prelial aj do zvyšku sveta. Nemecká „desiatka“ rástla nad 3,3 percenta a pohybuje sa na najvyšších úrovniach od roku 2011. K rastu európskych dlhopisov prispieva aj očakávaný rast verejných investícií najmä v Nemecku na obnovu infraštruktúry a zbrojenie, čo bude viesť k rastu dlhu v pomere k HDP. Súčasne mnohé krajiny eurozóny na čele s Francúzskom majú už dnes dlhy vysoké a malý fiškálny priestor na ďalšie míňanie pri slabej úrovni konkurencieschopnosti a slabom ekonomickom raste. Druhým faktorom, ktorý tlačil dlhopisové výnosy nahor, najmä pri krátkych splatnostiach, bol odraz cien ropy, kde sa benchmark Brent miestami obchodoval nad 97 dolármi na jedenapolmesačných maximách, keď opäť rastie geopolitická nervozita na Blízkom východe medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorí po mesiaci opäť obnovili vzájomné vojenské útoky v regióne. Vyššie ceny ropy vyvolávajú očakávania vyššej inflácie (a zastavenie disinflačného vývoja počas letných mesiacov), čo by mohlo prinútiť Fed už na septembrovom zasadnutí sprísniť menovú politiku. Dvojročný americký referenčný dlhopisový výnos na to reagoval odrazom miestami k 4,4 percenta, čo predstavuje najvyššie úrovne od leta 2024. Dvojročný nemecký výnos sa posúval takisto na vyššie úrovne a atakoval hladinu 3,0 percenta, čo predstavuje dvojročné maximá, keď derivátový trh začína započítavať okrem prakticky istého tohtomesačného zvýšenia depozitnej sadzby ECB ešte ďalší „hike“ na prelome rokov, k čomu prispievajú aj vysoké ceny európskeho plynu.

Komoditné trhy

Ropa Brent v minulom týždni rástla takmer o osem percent a zatvárala tesne nad 96 dolármi na jedenapolročných maximách. Za odrazom čierneho zlata stál rast geopolitickej nervozity s obnovou bojových operácii medzi USA a Iránom na Blízkom východe. To zrejme viedlo k poklesu tranzitu tankerov cez Hormuzský prieliv, keď sa objavovali správy, že Iránske revolučné gardy zasiahli niekoľko z nich. Presné toky ropy cez úžinu je však aktuálne náročné vyhodnocovať, keď mnohé tankery plávajú s vypnutými transpondérmi a (nízke) štatistiky firmy Kpler (reportujúci najnižší tranzit od mája) očividne nekorešpondujú s odhadmi ťažby krajín Perzského zálivu. Rast cien komodity však naznačuje, že muselo prísť k poklesu prepravy z regiónu Perzského zálivu, pričom sa do nich započítava aj zvýšená riziková prémia.

Napriek rastu nervozity okolo Blízkeho východu však ceny zlata poklesli a minulý týždeň zatvárali na úrovni 4 430 dolárov a miestami sa pohybovali dokonca pod 4 300 dolármi. Pod tento vývoj sa podpísal odraz amerických dlhopisových výnosov, keď sa pravdepodobnosť zvýšenia základných sadzieb Fedom na septembrovom mítingu posunula miestami až k 70 percentám, keď americká ekonomika vykazuje solídny rast postavený na rozmachu umelej inteligencie a trh práce operuje v podstate v mode plnej zamestnanosti, čo naznačil aj augustový nonfarm payrolls report.

Devízové trhy

Dolár mal tendenciu v minulom týždni udržať solídne predošlé zisky voči euru s tendenciou ešte ich zvýšiť. Vskutku, vzájomný výmenný kurz sa miestami ponoril pod 116 centov na dvojtýždenné minimá, keď sa rozšíril úrokový diferenciál v prospech americkej meny na krátkom konci výnosovej krivky. Rastie totiž očakávanie obchodníkov, že Fed by predsa len mohol v septembri doručiť prvý tohtoročný „hike“ vzhľadom na robustnosť americkej ekonomiky a jej trhu práce a vzhľadom na odraz cien ropy. Na druhej strane trhoví hráči už dávnejšie očakávajú, že „hike“ ECB v septembri je hotová vec a v tomto smere neprichádza k veľkej zmene jeho pravdepodobnosti. Zisky dolára však tlmilo vyjadrenie amerického guvernéra Fedu Christophera Wallera o tom, že je naklonený nesprísňovať menovú politiku v tomto mesiaci.