Trumpov bič zhodil Wall Street

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku prepisovali v minulom týždni historické maximá, keď profitovali z pokračovania boomu okolo umelej inteligencie, uvoľňovania menovej politiky, fiškálnej expanzie a s tým spätým očakávaním zlepšovania ekonomickej aktivity. V závere týždňa sa však vývoj otočil o 180 stupňov po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil uvalenie dodatočných 100-percentných ciel na čínske dovozy od začiatku novembra. To stlačilo dlhopisové výnosy nadol a ceny ropy na najnižšie úrovne od začiatku mája. Ceny zlata však pokračovali v raste pri očakávaní „currency debasementu“, kde hlavným faktorom boli očakávania zvýšenej inflácie pre kritický stav verejných dlhov vyspelých krajín. Dolár sa posilnil na dvojmesačné maximá, keď profitoval z pokračovania vládnej krízy vo Francúzsku pri demisii premiéra Sébastiena Lecornua a prekvapujúcej nominácii Sanae Takaičiovej, zástankyne fiškálnej expanzie, na funkciu japonskej premiérky.

Akciové trhy

Wall Street sa počas väčšiny minulého týždňa niesla na vlne optimizmu okolo rozmachu umelej inteligencie, čo znamenalo prepisovanie historických maxím širokého indexu S&P 500, ako aj technologického indexu Nasdaq Composite. Pozitívne pôsobili správy o tom, že spoločnosť Open AI, ktorá stojí za modelom ChatGPT, kupuje 10-percentný podiel v technologickej firme AMD, ako aj vyjadrenia Jensena Huanga, šéfa čipovej jednotky Nvidia, o tom, že dopyt po výpočtovom výkone pre umelú inteligenciu rastie exponenciálne. Na druhej strane správy o nízkych maržiach divízie cloudu Oracle nemali príliš veľký vplyv na trhy, podobne ako politický pat v americkom Kongrese s neschopnosťou dohodnúť sa na rozpočte v novom fiškálnom roku ani na pokračovaní zatvorenia federálnych vládnych úradov, tzv. shutdowne. Pozitívna nálada a očakávanie oživenia ekonomiky EÚ/eurozóny na jeseň pri ústupe colnej neistoty posúvali na nové rekordy aj európske akciové trhy vrátane paneurópskeho indexu STOXX 600. V samotnom závere týždňa však nastalo na trhoch zemetrasenie s výrazným poklesom na oboch stranách Atlantiku. Stáli za tým vyhrážky amerického prezidenta Donalda Trumpa o zavedení dodatočných 100-percentných colných taríf na čínske dovozy spolu s exportnou kontrolou kritického softvéru do Číny s platnosťou od začiatku novembra, čo bola agresívna odpoveď na čínske opatrenia, sprísnenia vývozov kritických vzácnych zemín potrebných na produkciu čipov, elektroniky či zbraňových systémov. Rázna reakcia trhov naznačuje obavy z toho, že obchodná vojna medzi Pekingom a Bielym domom by sa mohla opäť naplno rozdúchať.

Dlhopisové trhy

Pomerne konštruktívna nálada na trhoch počas väčšiny minulého týždňa napriek americkému vládnemu shutdownu a klesajúcej pravdepodobnosti recesie v Spojených štátoch pre očakávania pokračovania boomu okolo umelej inteligencie mala tendenciu tlačiť výnosy amerických dlhopisov nahor. Prispeli k tomu aj relatívne jastrabí slovník viacerých predstaviteľov Fedu, ktorí zdôrazňovali obozretnosť pri uvoľňovaní menovej politiky vzhľadom na inflačné riziká v dôsledku colnej politiky. V závere týždňa však americké výnosy výrazne klesli, čo bola nervózna „risk off“ reakcia na vyhrážky amerického prezidenta Donalda Trumpa o zavedení dodatočných 100-percentných ciel na čínske dovozy. Trump tým reagoval na čínske opatrenia o sprísnení vývozov vzácnych zemín, kde Peking kontroluje zhruba 70 percent ťažby a 90 percent spracovania vo svete. Tieto zeminy sú kľúčové na výrobu čipov, batérií či moderných zbraní. Trhy sa obávali, že prichádza k ďalšej vlne zvýšeného obchodného napätia medzi Washingtonom a Pekingom s negatívnym dosahom na ekonomickú aktivitu. Preto sa 10-ročný americký výnos priblížil k méte 4,0 percenta. 

Nemecké výnosy mali v priebehu týždňa tendenciu mierne klesať, keď reagovali na zverejnenie pomerne slabých makročísel podnikových objednávok a priemyselnej produkcie za august, ktoré podkopávajú očakávania oživenia lokálnej ekonomiky v druhej polovici roka. V závere týždňa ich stiahol nadol vývoj na americkom trhu pri obnove rastu nervozity okolo americko-čínskej obchodnej vojny. Nemecký 10-ročný výnos preto končil v minulom týždni okolo úrovní 2,65 percenta.

Komoditné trhy

Ropa zaznamenala ďalší stratový týždeň, keď odovzdala takmer štyri percentá, čo ju priviedlo na najnižšie úrovne od začiatku mája. Americký benchmark WTI sa ponoril dokonca pod psychologickú métu 60 dolárov, keď zatváral len tesne nad hladinou 58 dolárov. Pokles severomorskej zmesi Brent sa zastavil mierne nad 62-dolárovou hladinou.

Komodita vstúpila do obchodného týždňa odrazom po tom, ako kartel OPEC+ rozhodol o zvýšení ťažby od novembra len o 137-tisíc barelov denne, čo bolo rovnaké číslo ako v októbri, a podstatne menší objem v porovnaní s tým, čoho sa obával trh. Texaská ropa WTI tak atakovala 63 dolárov a európsky Brent sa približoval k 67 dolárom, k čomu čiastočne prispeli aj správy, že združenie OPEC+ produkuje pod svoje kvóty pri problémoch s navýšením kapacít. 

V druhej polovici týždňa však čierne zlato všetky zisky vymazalo, keď bolo cítiť obrovský diplomatický pokrok ohľadne ukončenia bojov v Pásme Gazy na základe mierového návrhu Bieleho domu, čo znižovalo blízkovýchodnú rizikovú prémiu v cenách ropy. 

Navyše v  piatok však zaknihovala ropa veľký knokaut, čo bolo reakciou na šokujúce rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa o zavedení dodatočných ciel vo výške 100 percent na všetky čínske dovozy spolu s exportnou kontrolou kritického softvéru do Číny s platnosťou od začiatku novembra. Išlo o ráznu odpoveď americkej administratívy na čínsky krok sprísnenia exportov vzácnych zemín a s nimi súvisiacich technológií. Čína totiž kontroluje približne 70 percent ťažby a až 90 percent spracovania týchto minerálov kritických na výrobu čipov, batérií do elektromobilov či zbraní. Znamená to výrazný odraz obchodnej nervozity, ktorá v ostatných mesiacoch ustupovala, čo vytvorilo priestor na zlepšenie globálnej ekonomickej aktivity. Ak by vstúpilo nové opatrenie Bieleho domu do platnosti, americká colná sadzba na čínske dovozy by sa pohybovala na úrovni 150 percent, čo by znamenalo prakticky zastavenie čínskych dovozov do Spojených štátov s takmer istým pádom americkej ekonomiky „na nos“ do recesie s ráznym zhoršením prospektov dopytu po rope. Aj keď sú finančné trhy nervózne, predpokladajú či aspoň dúfajú, že ostatná gradácia napätia v zahraničnom obchode medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami ustúpi podobne ako na jar.

Zlato pokračovalo v minulom týždni v prepisovaní historických maxím, keď pokorilo métu 4 000 dolárov a pripísalo si skoro 3,5-percentný zisk. Naďalej ho nahor tlačilo očakávanie „currency debasementu“, znehodnotenia (nielen) dolára infláciou pri vysokých vládnych dlhoch vyspelých krajín. Na trhoch naďalej vidieť silný dopyt zo strany „conviction buyers“, centrálnych bánk, ktoré zvyšujú expozíciu voči žltému kovu na úkor dolárových dlhopisov. Sekunduje im aj zvýšený záujem komerčných investorov.

Devízové trhy

Dolár sa v priebehu minulého týždňa posilnil o vyše jedno percento voči košu hlavných svetových mien, čo ho priviedlo na vyše dvojmesačné maximá. Americká mena získavala napriek lokálnemu vládnemu shutdownu a určitému nárastu nervozity okolo neho. Pomohli jej dva kľúčové faktory. Prvý bolo nominovanie Sanae Takaičiovej z Liberálnej demokratickej strany na funkciu japonskej premiérky, čo dostalo pod výrazný predajný tlak japonský jen. Takaičiová je totiž zástankyňou fiškálnej expanzie. Druhým faktorom bola nečakaná rezignácia Sébastiena Lecourna na funkciu francúzskeho premiéra, čím pokračuje politická a fiškálna kríza v krajine, prejavujúca sa rastom rizikových prirážok lokálnych vládnych dlhopisov s negatívnym dosahom na silu eura, ktoré sa miestami obchodovalo pod 116 dolárovými centmi. Mínusom pre euro bolo zverejnenie série relatívne slabých dát z priemyslu v Nemecku za august.