Technológie na rekordoch, Fed a Irán menia tón trhu

Finančné trhy mali za sebou dynamický týždeň, v ktorom sa miešal silný rast rizikových aktív s rastúcou politickou a geopolitickou neistotou. Americké akcie sa v jeho prvej polovici posúvali na nové historické maximá, ťahané najmä technologickými titulmi pred vrcholom výsledkovej sezóny za štvrtý kvartál, no po zasadnutí Fedu, ktorý zlepšil výhľad americkej ekonomiky a trhu práce, a slabších výsledkoch Microsoftu prišla korekcia. Americké dlhopisové výnosy zostávali relatívne stabilné, keď trh balansoval medzi mierne jastrabím tónom americkej centrálnej banky a geopolitickými rizikami. Ropa výrazne zdražela a benchmark Brent sa krátko dostal nad 70 dolárov za barel v reakcii na eskaláciu napätia okolo Iránu, k hraniciam ktorého poslal americký prezident Donald Trump armádu. Zlato najprv prudko rástlo a prepisovalo historické maximá pri zvýšenom geopolitickom napätí, no v závere týždňa prišla ostrá korekcia a výber ziskov. Americký dolár bol väčšinu týždňa pod tlakom v prostredí „sell America“ nálady pri podkopanej dôvere v politiku Bieleho domu, pričom až v závere našiel krátkodobú oporu aj vďaka nominácii Kevina Warsha za nového šéfa Fedu, ktorý bol Wall Street vnímaný ako dobrá voľba a nie ako „úplná holubica“.

Akciové trhy

Americké akcie vstupovali do týždňa vo veľmi silnom nastavení. Index S&P 500 sa dostal na nové historické maximá a intradenne prvýkrát prekonal hranicu 7 000 bodov, pričom rast bol podporený najmä technologickým sektorom pred zverejňovaním hospodárskych výsledkov za štvrtý kvartál. Investori spočiatku ignorovali vyhrážky amerického prezidenta Donalda Trumpa o uvalení vysokých ciel voči Kanade, Číne či Južnej Kórei, keďže im chýbala dôvera v ich okamžitú realizáciu. Očakávali, že je to tradičná Trumpova vyjednávacia taktika a nakoniec cúvne. Sentiment sa však postupne zhoršoval. Zasadnutie Fedu, ktorý po prvýkrát od leta 2025 neznížil úrokové sadzby a naznačil menšiu ochotu k ďalšiemu uvoľňovaniu menovej politiky vzhľadom na solídny stav ekonomiky, prinieslo realizáciu ziskov. Výraznejší tlak prišiel zo strany technologického sektora po slabších hospodárskych výsledkoch Microsoftu (samotný titul klesol v priebehu dňa o 10 percent) a sklamaní z výhľadu cloudovej divízie Azure, čo vyvolalo širší výpredaj technologických titulov. Proti tomuto trendu sa postavila Meta Platforms (titul dosiahol intradenne rast 10 percent), ktorej solídne hospodárske výsledky a výhľad podporili výrazný rast akcií. V závere týždňa akcie oslabovali, keď negatívny sentiment v technológiách prevažoval aj napriek pozitívnemu vnímaniu nominácie Kevina Warsha americkým prezidentom Donaldom Trumpom na čelo Fedu. Americký široký index S&P 500 zatváral pod 7000-bodovou métou, no v miernom zisku 0,3 percenta. Bluechipsový index Dow Jones však končil v miernej strate 0,4 percenta a technologický index Nasdaq Composite stratil 0,2 percenta. Európske akcie mali zmiešaný vývoj. V prvej polovici týždňa ich podporili očakávania výsledkovej sezóny, obchodná dohoda EÚ s Indiou a silné signály z technologického a priemyselného sektora, najmä dobré hospodárske výsledky ASML. Neskôr však prevážili slabšie výsledky softvérových a luxusných firiem, hoci záver týždňa priniesol stabilizáciu. Index STOXX EUROPE 600 na týždennej báze získal 0,4 percenta.

Dlhopisové trhy

Dlhopisové trhy sa počas týždňa vyznačovali skôr tlmenými pohybmi. Americké aj európske výnosy v jeho úvode stagnovali, keďže zasadnutie Fedu bolo trhom vnímané ako „non-event“. Po jeho skončení americké 10-ročné výnosy mierne vzrástli v reakcii na ľahko jastrabejší tón centrálnej banky a zlepšenie hodnotenia ekonomiky, no bez vytvorenia jasného trendu. Taktiež mierny rast podporila správa o nominácii Kevina Warsha americkým prezidentom Donaldom Trumpom za nového šéfa Fedu, ktorý je vnímaný ako človek, ktorý by si mal vedieť zachovať strategickú autonómiu a nepodliehať politickým tlakom, čo však bolo nakoniec kompenzované určitou nervozitou na trhu a korekciou Wall Street pri páde cien drahých kovov. Americké 10-ročné dlhopisové výnosy na konci týždňa zatvárali na úrovni 4,24 percenta, čo je zhruba rovnaká úroveň, na akej vstupovali do obchodného týždňa. Na druhej strane krátky koniec americkej výnosovej krivky klesol o takmer 10 bázických bodov k méte 3,5 percenta, keď ho nezastavilo ani zasadnutie Fedu. To signalizuje, že trh v základnom scenári stále počíta s „cutmi“ v tomto roku.

Nemecká výnosová krivka sa posúvala nadol napriek tomu, že mnohé predstihové ukazovatele signalizovali pozvoľné oživovanie ekonomiky eurozóny a predbežný odhad HDP menovej únie za štvrtý kvartál ukázal vyšší ako očakávaný rast. Podpísalo sa pod to najmä posilnenie eura voči doláru, čo bude spolu s intenzívnejšou konkurenciou na domácom trhu pre americké clá pôsobiť dezinflačne a môže znamenať dodatočné uvoľňovanie menovej politiky ECB. Desaťročný nemecký výnos klesol na týždennej báze o šesť bodov a zatvára na 2,84 percenta, pričom 2-ročný výnos klesol z 2,12 percenta na 2,08 percenta.

Komoditné trhy

Ropa patrila medzi najvolatilnejšie aktíva týždňa. Spočiatku ceny reagovali na výpadky komerčnej produkcie v USA spôsobené extrémnym zimným počasím a na vyčkávací postoj OPEC+, ktorý zatiaľ neplánuje zvyšovať ťažbu. Kľúčovým impulzom sa však stalo napätie okolo Iránu, teda presun amerických jednotiek k jeho hraniciam a ďalšie clá na iránske ropné tankery výrazne zvýšili geopolitickú rizikovú prémiu. Brent sa tak dostal nad 70 dolárov za barel, najvyššie od konca septembra. V piatok však ceny mierne korigovali, keď sa trh pred víkendom stabilizoval. Ropa Brent preto na konci týždňa zatvárala na úrovni 70,7 dolára za barel, čo predstavuje 7,3-percentný rast, a ropa WTI končila na úrovni 65,2 dolára za barel, čo je 6,8-percentný rast.

Zlato zažilo mimoriadne volatilný týždeň. Na jeho začiatku prudko rástlo a postupne prelamovalo historické maximá, keď sa takmer dotklo hladiny 5 600 dolárov. Dopyt poháňali geopolitické riziká okolo Iránu, kontroverzná americká hospodárska aj zahraničná politika a rastúce pochybnosti o nezávislosti Fedu pri častých útokoch Bieleho domu na jeho šéfa Jeroma Powella. V závere týždňa však prišla výrazná korekcia, keď obchodníci začali masívne vyberať zisky po prudkom predchádzajúcom raste, pričom impulzom bola aj nominácia Kevina Warsha na čelo Fedu, ktorá dočasne zmiernila obavy o politizáciu menovej politiky. Zlato na konci týždňa zatváralo na hladine 4 894 dolárov za uncu, čo predstavuje pokles o 1,9 percenta.

Devízové trhy

Americký dolár bol počas väčšiny týždňa pod silným tlakom. Kombinácia agresívnej colnej rétoriky, geopolitických krokov USA voči Iránu, politických zásahov do menovej politiky a otvorenej podpory slabšej meny zo strany prezidenta Trumpa obnovila tému „sell America“. Dolár sa dostal na štvorročné minimá voči košu hlavných mien, pričom trh špekuloval aj o možnej koordinovanej menovej intervencii amerického a japonského ministerstva financií v prospech japonského jenu. V druhej polovici týždňa sa dolár krátkodobo stabilizoval po vyjadreniach amerického ministra financií Scotta Bessenta, ktorý odmietol špekulácie o intervencii, aj po nominácii Kevina Warsha americkým prezidentom Donaldom Trumpom na čelo Fedu. Napriek tomu zostáva sentiment voči doláru krehký vzhľadom na pretrvávajúcu politickú neistotu v USA, keď už nie je vnímaný ako bezpodmienečný bezpečný prístav. Celkovo na konci týždňa dolár voči euru dosiahol hodnotu 118,5 centa, čo znamená, že vymazal takmer všetky intratýždenné straty, keď sa miestami pohyboval nad métou 120 centov.