Zaujalo nás

New Hampshire ako prvý americký štát schválil zákon o kryptomenových rezervách

Guvernérka New Hampshire Kelly Ayotteová podpísala zákon umožňujúci investovať až päť percent verejných prostriedkov do digitálnych aktív s trhovou kapitalizáciou vyše 500 miliárd dolárov. V praxi to znamená, že štát môže nakupovať bitcoin, čím sa stáva priekupníkom medzi americkými štátmi v oblasti kryptomenových rezerv. Zákon vstúpi do platnosti v júli.

Najdôležitejšie z makrodát

• Štatistiky zahraničného obchodu Číny za apríl zverejnené dnes ráno ukázali prekvapujúci medziročný rast exportov až o 8,1 percenta pri stagnácii importov, čo viedlo k prebytku vo výške 96 miliárd dolárov. Exporty do Spojených štátov poklesli o vyše 21 percent a importy z USA klesli o takmer 14 percent na medziročnej báze po tom, ako obe krajiny eskalovali obchodnú vojnu a uvalili na seba viac ako 100-percentné clá. Čína však dokázala pokles obchodu s USA vykompenzovať rastom výmeny s inými krajinami (najmä v Ázii). 
• Nemecká priemyselná produkcia sa v marci odrazila nad očakávania, keď rástla o 3,0 percenta na medzimesačnej báze, a odrážajú sa aj podnikové objednávky. Nemecko zažívalo v úvode roka klasické cyklické oživenie (pri priemyselnej produkcii stále takmer 10 percent pod úrovňami pred kovidom), k čomu prispelo aj predsunutie exportov v čase pri hrozbe uvalenia amerických obchodných ciel. Otázne je, ako sa bude priemysel vyvíjať v druhom štvrťroku pri neistote a chaose okolo obchodných ciel, relatívne silnom kurze eura a nízkom stave hladiny rieky Rýn, ktorá limituje dopravu.
• Zo Spojených štátov dorazili pravidelné týždenné dáta z trhu práce, ktoré ukazujú na jeho pozvoľné chladnutie. Nové žiadosti o podporu v nezamestnanosti konvergujú k méte 230-tisíc a pokračujúce žiadosti k 1,9 milióna. Pri spomaľovaní americkej ekonomiky v dôsledku neistoty okolo colnej politiky možno predpokladať ďalšie ochladzovanie trhu práce.

Dôležité správy z ekonomiky

• Ešte v stredu sa skončilo dvojdňové zasadnutie Výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC) americkej centrálnej banky, ktorá v súlade so širokým predpokladom ponechala nastavenie základných úrokových sadzieb bez zmeny v pásme 4,25-4,50 percenta (a to napriek tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa na uvoľnenie menovej politiky). Vo vyhlásení zo zasadnutia sa (oproti marcovému mítingu) zmenilo len konštatovanie, že ekonomická neistota sa ďalej zvýšila a bola dodaná sekcia, že narástli riziká vyššej inflácie a vyššej nezamestnanosti, čo značí, že Fed vidí rastúce riziko stagflácie v nasledujúcom období. Fed aktuálne preferuje vyčkávací prístup, keď si počká na to, aký reálny dosah bude mať protekcionizmus v zahraničnom obchode USA na ekonomiku a ako sa vyvinie situácia okolo ciel, keď americká administratíva zmierňuje svoj agresívny slovník a naznačuje, že prebiehajú obchodné rokovania s viacerými krajinami. Na tlačovej konferencii po zasadnutí Jerome Powell, šéf Fedu, šesťkrát v priebehu prvých 12 minút povedal „wait and see“, teda „počkajme a uvidíme“. Jeho hlavnou prioritou je udržanie inflačných očakávaní dobre ukotvených a uistenie sa, že jednorazové zvýšenie cenovej hladiny v dôsledku ciel nevyústi do inflačného problému (čo konštatoval už pred mesiacom). Pozícia „počkajme a uvidíme“ je podľa neho dobrá, kým sa situácia viac nevykryštalizuje. Nemožno tak očakávať rýchle znižovanie úrokových sadzieb. Špeciálne, keď sa krátkodobé inflačné očakávania odrazili a oznámené colné sadzby sú vyššie ako predpokladané. Ani kontrakcia HDP za prvý kvartál, čo je ovplyvnené veľkými výkyvmi zahraničného obchodu (posunutie exportov pre obavy z ciel), nemusí preto znamenať, že Fed začne skoro s „cutmi“. Na druhej strane, ak nebudú rýchlo uzavreté obchodné dohody a daňové škrty v USA, neistota okolo zahraničného obchodu v kombinácii so znižovaním výdavkov môže vyústiť do recesie, čo signalizujú nízke úrovne predstihových indikátorov v biznise aj medzi spotrebiteľmi. To by mohlo následne viesť k rýchlym „cutom“ Fedu na jeseň.
• Americký prezident Donald Trump oznámil prvú veľkú obchodnú dohodu, a to so Spojeným kráľovstvom, kde americké clá ostanú na základnej úrovni 10 percent, 10-percentné clá ostanú na dovoz 100-tisíc automobilov (zvyšok bude mať 25-percentné clá), nulapercentné clá boli dohodnuté na dovoz leteckej techniky, ako aj na oceľ a hliník. Okrem toho bol dohodnutý britský nákup techniky Boeing za 10 miliárd dolárov a dohodnuté vzájomné redukcie ciel na etanol a hovädzí dobytok. Celkovo však chýbajú bližšie detaily obchodnej dohody. Podľa náznakov Donalda Trumpa ide o schránkovú dohodu, kde bude za behu ešte veľa vecí upravovaných. Trump však (aj keď nič nebolo oficiálne podpísané) potreboval prezentovať úspech rokovaní. Zaujímavé je, že keď sa ho novinári pýtali, či dohoda s Londýnom je vzorom pre ostatné krajiny, povedal, že nie a 10-percentné clá sú na dolnom konci rozpätia, pričom ostatné krajiny ich môžu mať vyššie. Ak takéto podmienky dostal jeden z najbližších spojencov Bieleho domu, voči ktorému majú Spojené štáty prebytok obchodu, otázne je, aké budú dohody s ostatnými krajinami. 
• Bank of England včera v súlade s konsenzom trhu znížila základnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na úroveň 4,25 percenta. Banka mala priestor na znižovanie úrokových sadzieb pri ústupe inflácie, čo jej umožnilo podporiť slabnúci ekonomický rast v dôsledku neistôt okolo americkej colnej politiky.

Kľúčové očakávané udalosti

• Z Európy ani zo Spojených štátov nebudú dnes zverejnené žiadne podstatnejšie makrodáta.