Zaujalo nás

Buffett v umelej inteligencii

Hoci investičná filozofia legendárneho investora Warrena Buffetta bola historicky postavená na hodnotových akciách z finančného či spotrebného sektora, dnes drží až 33 percent portfólia Berkshire Hathaway v spoločnostiach silno prepojených na umelú inteligenciu. Najväčšou stávkou zostáva Apple (približne 60 miliárd dolárov) aj napriek tomu, že od polovice roka 2023 predal dve tretiny svojho podielu. Dôvod? Silná značka, verní zákazníci a rekordné spätné odkupy akcií. Zaujímavá je aj expanzia do japonských „sogo shosha“ – veľkých obchodných konglomerátov ako Mitsubishi či Itochu, kde má Berkshire investované desiatky miliárd dolárov. Tieto firmy čoraz viac zavádzajú AI do logistiky, autonómnej dopravy či riadenia zásob. Buffett síce AI „hype“ nevyhľadáva, ale podporuje firmy, ktoré ju používajú zmysluplne – s dôrazom na ziskovosť, škálovanie a návratnosť kapitálu.

Najdôležitejšie z makrodát

• Podnikové objednávky v Nemecku rástli druhý mesiac po sebe pomerne robustným tempom 0,6 percenta na medzimesačnej báze a 4,8 percenta na medziročnej báze, čo môže súvisieť najmä s odrazom exportu do USA pre hrozbu možného skorého uvalenia dovozných ciel.
• Zo Spojených štátov dorazili včera pravidelné týždenné dáta z trhu práce, kde vidno pozvoľné ochladzovanie. Nové žiadosti o podporu v nezamestnanosti dosiahli 247-tisíc a ich štvortýždňový kĺzavý priemer sa vyšvihol na 235-tisíc, čo predstavuje najvyššie číslo od októbra 2024. Pokračujúce žiadosti o podporu v nezamestnanosti sa pritom už udomácnili nad métou 1,9 milióna. Americká ekonomika jednoducho dáva „nohu dole z plynu“, čo sa pretavuje aj na trhu práce.
• V Spojených štátoch bola zverejnená aj obchodná bilancia za apríl, ktorá skončila v schodku len 61,6 miliardy dolárov oproti 140 miliardám v marci, keď odznel efekt predzásobenia sa americkej ekonomiky z obáv z dovozných ciel.

Dôležité správy z ekonomiky

• Európska centrálna banka včera podľa očakávaní trhu pokračovala v znižovaní základných úrokových sadzieb o 25 bázických bodov. To znamená, že hlavná depozitná sadzba klesla na 2,0 percenta (okrem toho sadzba hlavných refinančných operácií bola znížená na 2,15 percenta a jednodňová refinančná sadzba na 2,4 percenta). Ide o ôsmy „cut“ za ostatných 12 mesiacov a štvrtý v tomto roku. Dynamicky ustupujúce inflačné tlaky, ktoré prekonávajú očakávania, dali ECB priestor na to, aby posunula nastavenie menovej politiky viac-menej na neutrálnu úroveň. Pomohol jej k tomu americký prezident Donald Trump, ktorý rozpútal chaos okolo colnej politiky, čo viedlo k neistote, nalomeniu dôvery v americké aktíva a k posilneniu eura pri páde ceny ropy. Nominálny kurz eura je asi o tri percentá silnejší a ceny ropy o 10 percent nižšie ako v marci (keď ECB robila jarnú makroekonomickú prognózu).
• Aktualizovaná júnová makroprognóza preto znížila odhad rastu spotrebiteľských cien na tento rok na 2,0 percenta z 2,3 percenta v marci a na rok 2026 na 1,6 percenta z 1,9 percenta v marci pri ponechaní 2,0-percentného odhadu na rok 2027. Na druhej strane projekcia tzv. menovopolitickej, teda jadrovej inflácie bola zvýšená na tento rok na 2,4 percenta z 2,2 percenta v marci, pričom na rok 2026 bola mierne znížená na 1,9 percenta z 2,0 percenta v marci pri ponechaní výhľadu na rok 2027 na úrovni 1,9 percenta. Súčasne banka vo vyhlásení po zasadnutí konštatovala, že z väčšiny ukazovateľov základnej inflácie vyplýva, že inflácia sa udržateľne ustáli v blízkosti dvojpercentného strednodobého cieľa Rady guvernérov. Ďalej povedala, že mzdový rast je stále zvýšený, hoci sa jeho tempo rastu spomaľuje, a deklarovala, že obavy zo sprísnenia finančných podmienok sa zmiernili. Týmto slovníkom naznačila, že priestor na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky už nebude veľký (špeciálne, ak zoberieme do úvahy, že odhady rastu HDP eurozóny neboli oproti marcu zásadne revidované – na tento rok bol ponechaný 0,9-percentný odhad z marca, na rok 2026 bol znížený odhad o 0,1 percentuálneho bodu na 1,1 percenta a na rok 2027 bol nezmenený odhad 1,3 percenta).
• Prezidentka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii vyhlásila, že po dnešnom znížení sadzieb je banka presvedčená, že je v dobrej pozícii na zvládnutie budúcich výziev. Zároveň povedala, že cyklus (uvoľňovania) menovej politiky sa takmer ukončil (čo viedlo k veľkému preceneniu očakávaní počtu ďalších znížení sadzieb do konca roka derivátovým trhom z dvoch na približne jedno). To signalizuje, že ECB sa nebude ponáhľať s ďalším uvoľňovaním menovej politiky. Zdá sa totiž, že jej analytici zatiaľ považujú zrýchlenie dezinflačných tlakov najmä ako prechodné v dôsledku cien energií a silnejšieho eura. Okrem toho má ECB celkom optimistickú dlhodobú projekciu vývoja ekonomiky eurozóny pre nemecké fiškálne stimuly a zámer zvýšenia výdavkov na zbrojenie v celej Európe, čo bude obmedzovať priestor na ráznejšie uvoľnenie menovej politiky. Sčítané a podčiarknuté, pokiaľ sa obchodné napätie nevráti, predpokladáme, že ECB sa počas leta bude držať vyčkávacieho módu s cieľom zistiť, ako sa vyvíja ekonomika a inflácia. Následne na jeseň či ku koncu roka môže existovať priestor na posledný „fine tuning“ menovej politiky s jedným „cutom“ sadzieb.
• Zaujímavosťou zasadnutia bolo, že vzhľadom na skôr neistý výhľad rastu HDP (s rizikami smerom nadol) a inflácie v porovnaní s minulosťou v dôsledku nejasností okolo smerovania americkej hospodárskej politiky pripravila ECB dva scenáre vývoja obchodného napätia. Ten viac negatívny predpokladá výraznejšie spomalenie ekonomického rastu a inflácie, čo by dávalo priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, kým ten miernejší naznačuje, že ECB by nemusela už vôbec znížiť úrokové sadzby.

Kľúčové očakávané udalosti

• Hlavným makročíslom bude dnes o 14.30 h zverejnený nonfarm payrolls report z amerického trhu práce.
• Ešte predtým však ráno z Nemecka dorazia štatistiky zahraničného obchodu a priemyselnej produkcia za apríl a na úrovni eurozóny bude zverejnená finalizácia dát rastu HDP za prvý kvartál, ako aj maloobchodné tržby za apríl.