Zaujalo nás

Európa prekonala Spojené štáty

Európske akcie dosiahli v minulom roku raritné väčšie zhodnotenie ako americké burzy, keď bluechipsový index Euro Stoxx 50 narástol o vyše 18 percent a prvýkrát za štvrťstoročie (!) prepísal historické maximá, a to napriek absencii zastúpenia veľkých technologických firiem na starom kontinente. Európske akcie výrazne prekonali Wall Street najmä po zohľadnení pohybu devízových kurzov. Európa benefitovala z oživovania ekonomického rastu pri uvoľňovaní menovej politiky a z atraktívnych nízkych valuácií. Výrazne jej k rastu pomohol bankový sektor s rastom firemných ziskov pri raste strmosti dlhopisových výnosových kriviek a pri očakávanom odraze úverovej aktivity aj pre veľký infraštruktúrny stimulačný balík v Nemecku. Jedným z víťazov v Európe bol aj sektor obrany, keď viacero štátov deklarovalo výrazný rast výdavkov na zbrojenie aj pre indikáciu Bieleho domu, že nebude zaisťovať európsku obranu tak ako donedávna. 

Najdôležitejšie z makrodát

• Globálny ekonomický rast klesne v tomto roku prvýkrát po piatich rokoch tesne pod trojpercentnú hladinu pri raste dovozných ciel v USA, najväčšej svetovej ekonomike, ktoré sa na efektívnej báze pohybujú okolo 15 percent a sú najvyššie od 30. rokov minulého storočia. Napriek tomu svetová ekonomika ukazuje prekvapujúcu odolnosť voči rôznym protivetrom vrátane geopolitickej fragmentácie a rastúcim prekážkam v medzinárodnom obchode. Do budúceho roku sa preto pozeráme s optimizmom, keď neistota okolo obchodnej vojny ustupuje po tom, ako Biely dom dosiahol sériu obchodných dohôd s kľúčovými obchodnými partnermi, čo zlepšuje čitateľnosť ďalšieho hospodárskeho vývoja. Americká ekonomika by mala opäť outperformovať rastom ostatné významné rozvinuté ekonomiky, hoci sama zrejme mierne spomalí oproti dvojpercentnej dynamike roku 2025. Mala by benefitovať z odolnej spotreby domácností podporenej zdravými bilanciami a pozitívnym efektom bohatstva po trojročnom býčom trhu na akciových trhoch a rastom biznis investícií najmä okolo umelej inteligencie s budovaním datacentier. Okrem toho bude dopovaná triumvirátom uvoľňovania menovej politiky, fiškálnou expanziou a dereguláciou podnikateľského prostredia v rámci prijatého tzv. veľkého krásneho zákona. Eurozónu síce čaká takisto nominálne zvoľnenie rastu k približne jednopercentnému tempu, ale sentiment okolo nej je konštruktívny a ďalej sa zlepšuje. Nemecko, najväčšia európska ekonomika, by sa malo vymaniť z trojročnej stagnácie pre oznámený veľký fiškálny impulz s rastom verejných investícií do infraštruktúry, ktorá je objektívne zastaralá, a do obrany, čo sa plne odrazí až na prelome rokov 2026 a 2027. Okrem toho v menovej únii ostáva stabilná spotreba domácností a zlepšiť by sa mali investície a exporty pre menej reštriktívnu menovú politiku, fiškálne uvoľňovanie, ako aj menej protivetrov v medzinárodnom obchode. Rozvíjajúce sa trhy a najmä veľké ázijské ekonomiky ako India a Čína budú opäť hlavnými prispievateľmi ku globálnemu ekonomickému rastu, hoci obe mierne pribrzdia. Predpokladáme, že Číne, najväčšej svetovej ekonomike podľa parity kúpnej sily, klesne manažovane tempo rastu mierne pod tohtoročných päť percent, hoci export a výrobný sektor ostanú silné, no spotreba domácností sa zásadne nezlepší pri vyrovnávaní sa s pokračujúcim poklesom cien nehnuteľností. Mierne expanzívna fiškálna politika, ako aj monetárna by mali limitovať výraznejšie chladnutie tempa jej rastu.
• Inflačné tlaky by sa mali ďalej vo všeobecnosti zvoľňovať, hoci pomalším tempom ako v roku 2025, a medzi regiónmi budú značné rozdiely. Rast spotrebiteľských cien v USA ostane stále vyvýšený, tesne pod troma percentami, a teda značne nad cieľovou úrovňou Fedu, keď proinflačné dosahy dovozných ciel a obmedzenia imigrácie by mali byť len postupne kompenzované ochladzovaním trhu práce, spomalením tempa rastu nájomného, ako aj nižšími cenami energií. V eurozóne však predpokladáme ponor inflácie pod dvojpercentnú métu pri relatívne pomalom ekonomickom raste, pozitívnom bázickom efekte cien energií, silnejšom eure a vyšších amerických clách, čo bude znamenať väčšiu konkurenciu na domácom trhu, a to aj z presmerovania čínskych exportov. Čína sa postupne dostáva z deflácie, keď jej hospodárska politika, ale aj prirodzená trhová konsolidácia adresujú problém priemyselnej nadkapacity na ponukovej strane. Perspektívne predpokladáme hoci len pomalé oživovanie agregátneho dopytu pri odznievaní negatívneho efektu bohatstva z poklesu cien rezidenčných nehnuteľností a protivetrov obchodného chaosu z roka 2025.
• Agregátne na globálnej úrovni očakávame pokračovanie uvoľňovania menovej politiky v roku 2026. Napriek tomu, že cenové tlaky v Spojených štátoch ostanú zvýšené, americká centrálna banka sa bude zameriavať skôr na oslabujúci trh práce. Pri aktuálnej schizme jej predstaviteľov by však mal prevážiť holubičí postoj a banka by mohla na jar a koncom leta doručiť dve zníženia základných sadzieb po 25 bázických bodov, čím sa posunie na 3,25 percenta. Hoci ECB avizovala ukončenie dezinflačného vývoja, hroziace podstrelenie inflačného cieľa, negatívna medzera rastu HDP pri pomerne silnom eure, ďalšie možné oneskorenie implementácie nemeckého fiškálneho stimulu alebo negatívne dosahy neistoty okolo francúzskej politickej scény by ju mohli prinútiť potenciálne aspoň k jednému „fine tuning“ zníženiu depozitnej sadzby zo súčasných 2,0 percenta. Krehkosť britskej ekonomiky vedúca k zvoľneniu inflačných tlakov by mohla znížiť základné sadzby aspoň dvakrát v budúcom roku. Bank of Japan bude jedinou bankou z „veľkej štvorky“ Západu, ktorá je v procese pozvoľného sprísňovania menovej politiky, ktoré by malo pokračovať aspoň jedným zvýšením základnej sadzby v roku 2026 pri reakcelerácii inflácie v jeho druhej polovici s expanzívnou fiškálnou politikou.

Dôležité správy z ekonomiky

• Nervozita okolo protekcionizmu v zahraničnom obchode ustupuje a nemala by na rozdiel od roku 2025 predstavovať zásadné riziko pred americkými „midterm elections“, teda doplňujúcimi voľbami do Kongresu, ktoré sa uskutočnia koncom tohto roka. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa bude snažiť byť populárna a nebude zbytočne vytvárať neistotu a ohrozovať ekonomický rast a spotrebiteľskú náladu s cieľom udržania väčšiny v oboch komorách zákonodarného zboru. Za najväčšie riziko považujeme možnosť, že umelá inteligencia by sa ukázala ako bublina, čo by vyústilo do prudkého spomalenia kapitálových výdavkov na budovanie jej infraštruktúry, ostrej korekcie Big Tech akcií a potenciálne celej Wall Street s negatívnym dosahom do reálnej ekonomiky Spojených štátov, čo by sa následne prelialo aj do zvyšku vyspelých krajín Západu. Významným rizikom je možnosť „ustrelenia“ inflácie v Spojených štátoch zo súčasných zvýšených úrovní, čo by mohlo Fed prinútiť otočiť sklon k uvoľňovaniu menovej politiky. Rizikom pritom môže byť aj neschopnosť Fedu reagovať na vyššiu infláciu či možnosť, že podľahne politickým tlakom na neadekvátne „cuty“ s cieľom zlacniť financovanie verejného dlhu. To by mohlo výrazne zvýšiť dlhopisové výnosy a byť protivetrom ekonomického rastu aj rely na akciových trhoch. Pozitívnym rizikom, ktoré by zlepšilo rizikový sentiment a ekonomickú náladu najmä v Európe a dodatočne znížilo ceny komodít, by bolo ukončenie konfliktu na Ukrajine a prípadná reintegrácia Ruska do zahraničného obchodu so Západom.

Kľúčové očakávané udalosti

• Turbulencie okolo Venezuely nemajú podstatný dosah na trh s ropou. Trhy jednak už koncom roka započítali tento vývoj do cien, jednak obchodníci kalkulujú, že Caracas by pod americkou kontrolou mohol viesť k zrušeniu protivenezuelských amerických sankcií, čo by malo viesť k zvýšeniu venezuelských exportov komodity do sveta. Z dlhodobého hľadiska by sa pritom mohla po vlne (amerických) investícií zvýšiť venezuelská ťažba na úrovne spred vlády Huga Cháveza a Nicolása Madura, keď dosahovala trojnásobok súčasných úrovní.
• Z eurozóny dnes dorazí prieskum investorskej dôvery Sentix za január.
• V USA bude zverejnený prieskum ISM výrobného sektora za december.