Zaujalo nás

Ropných rezerv je dosť, čo však neznamená, že si svet môže dovoliť výpadky komodity pre Hormuzský prieliv

Hoci časť trhových hráčov varuje, že ropný trh stále podceňuje magnitúdu nedostatku ropy, analýza Gavekalu na základe dát Medzinárodnej energetickej agentúry naznačuje, že zásob ropy vo svete je dostatok napriek výpadkom z Perzského zálivu. Globálne svetové zásoby ropy dosahujú 8,2 miliardy barelov, čo je najviac od roku 2021. Z nich je rádovo 5,6 miliardy barelov samotnej ropy a asi 2,6 miliardy barelov ropných produktov ako benzíny či nafta. Polovicu z tohto objemu držia krajiny OECD v rámci vládnych strategických ropných rezerv a súkromných komerčných zásob. Spojené štáty z tohto objemu držia rádovo 40 percent, teda zhruba 1,7 miliardy barelov vrátane 415 miliónov v rámci strategických rezerv. Európa drží približne 430 miliónov barelov vládnych rezerv a ďalších 580 miliónov barelov majú samotné energetické firmy. Japonské vládne a komerčné zásoby sa pohybujú na úrovni 580 miliónov barelov. Čínske zásoby, ktoré nie sú oficiálne uvádzané, by sa na základe satelitných snímok a analýz mohli pohybovať na úrovni 1,4 miliardy barelov. Okrem toho je však známe, že Peking nedávno vybudoval aj podzemné zásobníky, ktoré sa satelitmi, pochopiteľne, nedajú zachytiť. Na základe dát celkových dovozov a domácej ťažby a rozdielu spracovania v čínskych rafinériách sa však odhaduje, že za ostatné dva roky si Čína budovala zásoby v celkovej výške 660 miliónov barelov, ktoré „chýbajú“ v nadzemných zásobníkoch a musia byť logicky v podzemí. Celkovo sa teda odhaduje, že Čína disponuje rádovo 1,9 miliardy barelov zásob alebo 10 mesiacmi jej denných importov z Perzského zálivu. Okrem toho sú približne dve miliardy barelov zaparkované na tankeroch, pričom zhruba štvrtinu tvorila donedávna sankcionovaná najmä ruská ropa. Časť z týchto tankerových barelov rádovo 200 miliónov nie je k dispozícii, keď sú zablokované na „nesprávnej strane“ vnútri Perzského zálivu. Aktuálne by teda teoreticky dostupných osem miliárd barelov globálnych zásob ropy dokázalo matematicky vykryť výpadky z Perzského zálivu na približne 800 dní. Realita bude, samozrejme, o niečo odlišná, keďže zásoby nie sú po svete rovnomerne rozmiestnené a zároveň nie je barel ako barel. Ropa z Perzského zálivu mala určité chemické zloženie a rafinérie v Ázii boli naň presne vyladené. Zmesi Arab Light či Iraqi Basra sú iné ako americká bridlicová ropa. Je nákladnejšie pre ne spracovávať inú ropu a nie všetky rafinérie v regióne to dokážu prispôsobením technológie ako hydrokrakovacia jednotka a okrem toho sa zmení produktový mix. Stále však platí, že z hľadiska zásob by svet vedel vydržať bez Perzského zálivu veľmi dlho. To však neznamená, že si to môže dovoliť. Klesajúce zásoby a ponukový šok by sa pretavili do nárastu cien ropy, ako aj rafinančných marží (tzv. crack spreadov), čo by nevyhnutne viedlo k deštrukcii dopytu a ku globálnej recesii, ktorá by mohla nastať pri cenách ropy kdesi medzi 150 až 160 dolármi. Inak povedané, z ekonomického hľadiska potrebuje svet, aby sa Hormuzský prieliv čo najskôr sprejazdnil.

Najdôležitejšie z makrodát

• Z USA dorazili pravidelné týždenné dáta z trhu práce, ktoré poukazujú na jeho pokračujúcu odolnosť. Nové žiadosti o podporu v nezamestnanosti dosiahli 210-tisíc, čo je aj úroveň štvortýždňového kĺzavého priemeru, čo značí ich stabilitu. Pokračujúce žiadosti o podporu v nezamestnanosti sa znížili na 1,819 milióna z predchádzajúcich 1,851 milióna a celkovo sa pohybujú už dlho na pomerne stabilných úrovniach. 
• Nálada nemeckých spotrebiteľov sa na začiatku apríla výrazne zhoršila, keď index spotrebiteľskej dôvery GfK klesol na -28,0 bodu z revidovaných -24,8 bodu v predchádzajúcom období. Výsledok tak zaostal aj za trhovým očakávaním na úrovni -26,5 bodu a predstavuje najslabšiu hodnotu za približne dva roky. Zhoršenie nálady odráža najmä obavy domácností z rastu cien energií v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe, čo môže negatívne zasiahnuť infláciu aj kúpyschopnosť. Nemecké domácnosti zároveň vykazujú nižšiu ochotu nakupovať a, naopak, vyššiu mieru úspor, čo naznačuje pretrvávajúcu opatrnosť a slabší spotrebiteľský dopyt.
• ECB zverejnila pravidelné mesačné úverové štatistiky za február, ktoré naznačujú stabilizáciu úverovej dynamiky. Medziročné tempo rastu úverov pre nefinančné spoločnosti, teda biznis sektor, sa mierne zrýchlilo na 2,9 percenta z januárových 2,8 percenta. Dynamika rastu úverovania domácností ostala stabilná na úrovni 3,0 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Celkovo rast úverov súkromného sektora dosiahol 3,0 percenta, čo predstavuje mierne spomalenie oproti predchádzajúcim 3,1 percenta. Menová zásoba M3 sa medziročne zmiernila na 3,0 percenta z januárových 3,3 percenta a zaostala za očakávaniami, čo naznačuje postupné spomaľovanie rastu likvidity v systéme. Dáta v ďalších mesiacoch však budú výrazne ovplyvnené konfliktom na Blízkom východe.

Dôležité správy z ekonomiky

• Americký prezident Donald Trump uviedol, že reakcia finančných trhov na konflikt s Iránom je miernejšia, než pôvodne očakával, keďže ceny ropy síce počas vojny výrazne vzrástli, no nedosiahli extrémy, ktorých sa obával, a akciové trhy zaznamenali len relatívne obmedzený pokles. Trhy pritom zostávajú vysoko volatilné a citlivo reagujú na každú zmenu v geopolitických signáloch a od začiatku bojov ropa citeľne zdražela. Trump zároveň vyjadril presvedčenie, že ekonomické škody budú len dočasné a po ukončení konfliktu dôjde k návratu cien ropy aj akciových trhov na priaznivejšie úrovne. Napriek tomu však rast cien energií a pretrvávajúca neistota vedú k zvyšovaniu inflačných tlakov, čo sa odráža aj v opatrnejšom výhľade ekonómov, ktorí upozorňujú na rastúce riziko spomalenia ekonomiky, ak by sa konflikt nepodarilo v krátkom čase ukončiť.
• Prezidentka ECB Christine Lagardová vyhlásila, že v dôsledku konfliktu na Blízkom východe čelíme reálnemu šoku, ktorý je mimo toho, čo si dokážeme predstaviť. Naznačila, že finančné trhy môžu byť príliš optimistické vzhľadom na riziká a pripustila, že môže trvať roky, kým budú odstránené škody, ktoré vznikli v dôsledku vojny okolo Iránu.
• Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) výrazne zvýšila odhady inflácie, pričom pre krajiny G20 teraz očakáva v tomto roku priemernú infláciu okolo 4 percent (oproti predchádzajúcim 2,8 percenta). V prípade USA by inflácia mohla dosiahnuť až 4,2 percenta, čo je výrazný nárast oproti minuloročným 2,6 percenta. Hoci globálny ekonomický rast zostáva relatívne stabilný na úrovni približne 2,9 percenta, OECD upozorňuje, že je to najmä vďaka silnému začiatku roka. Hlavným rizikom zostáva pokračujúci konflikt na Blízkom východe, ktorý môže ďalej tlačiť nahor ceny energií a zhoršiť podnikateľské prostredie. Zmenený inflačný výhľad sa odráža aj v očakávaniach menovej politiky, keď americký Fed by mal so znižovaním sadzieb vyčkávať, zatiaľ čo Európska centrálna banka môže pristúpiť k ich zvýšeniu, aby udržala infláciu pod kontrolou.

Kľúčové očakávané udalosti

• Vývoj na trhoch bude diktovať najmä situácia okolo Iránu a pohyb cien ropy.
• Z Británie dnes budú zverejnené maloobchodné tržby za február, ktoré naznačia aktuálny stav spotrebiteľského dopytu. 
• Zo Spojených štátov vyjde finálny index spotrebiteľskej dôvery Michiganskej univerzity za marec, ktorý poskytne detailnejší pohľad na náladu amerických domácností.
• Z veľkých firiem dnes budú reportovať hospodárske výsledky za predošlý kvartál Industrial Commercial Bank of China, China Construction Bank Corp, Ping An Insurance Company of China a BYD.