Zaujalo nás

Znižovanie počtu verejne obchodovaných firiem

Počet verejne obchodovaných firiem sa v posledných dekádach výrazne znížil a podniky, ktoré sa rozhodnú vstúpiť na burzu, tak robia čoraz neskôr. Kým v roku 1999 bol medián veku spoločností pri IPO len 5 rokov, v roku 2022 to bolo 8 rokov a dnes už dosahuje rekordných 14 rokov. Tento posun nie je spôsobený len sprísňovaním menovej politiky – zvýšením sadzieb zo strany Fedu od roku 2022 –, ale aj snahou mnohých firiem zostať v súkromných rukách čo najdlhšie. Dôvodom sú nielen regulačné požiadavky, ale aj tlak verejného trhu na krátkodobé výsledky. V dôsledku toho sa trh zmenšuje, diverzita aktív ubúda a pri silnej dominancii pasívneho investovania a koncentrácii ziskov v hŕstke „megacap“ titulov miznú aj príležitosti na dosahovanie nadvýnosov. Aktívni správcovia strácajú pôdu pod nohami a verejné trhy prestávajú byť priestorom na skutočne dynamickú kapitálovú alokáciu.

Najdôležitejšie z makrodát

• Americká spotrebiteľská inflácia podľa očakávania v auguste stúpla medziročne z 2,7 na 2,9 percenta. Jadrová inflácia rovnako v súlade s očakávaním stagnovala na úrovni 3,1 percenta. Medzimesačný rast cien dosiahol 0,4 percenta, respektíve pri jadrovej inflácii 0,3 percenta. To je mierne negatívne, pretože ide o tempo, ktoré implikuje vyššiu infláciu v budúcnosti. Celkovo však augustové čísla neukazujú, že by sa efekt ciel začal rýchlo premietať do spotrebiteľského koša. Zároveň klesá riziko zotrvačnosti inflácie danej domácim spotrebiteľským dopytom. Aj keď celková inflácia stúpa, pravdepodobne nebude prekážkou v znižovaní úrokových sadzieb Fedu, ktorý sa aktuálne bude viac zameriavať na dosahovanie plnej zamestnanosti.
• Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti minulý týždeň prekvapivo vzrástol o 27-tisíc na 263-tisíc, čo sú najvyššie úrovne od roku 2021. Počet pokračujúcich žiadostí zostal stabilný na úrovni 1,939 milióna. Najnovšie dáta sú tak ďalším dielom skladačky ochladzujúceho trhu práce, ktorý bude potrebovať podporu zo strany americkej centrálnej banky.
  

Dôležité správy z ekonomiky

• ECB banka vo štvrtok v súlade s trhovým očakávaním ponechala svoje základné úrokové sadzby nezmenené, konkrétne depozitnú sadzbu na úrovni dvoch percent, medzibankovú úrokovú sadzbu na úrovni 2,4 percenta a hlavnú úrokovú sadzbu vo výške 2,15 percenta. Podľa šéfky ECB Christine Lagardeovej je dezinflačný proces v eurozóne na konci a inflácia je presne tam, kde ju chce mať centrálna banka. Priaznivý zostáva i výhľad. Nová prognóza počíta s priemernou infláciou 2,1 percenta v tomto roku, 1,7 percenta v budúcom roku a 1,9 percenta v roku 2027. Ľahko pod dvojpercentným cieľom by sa mala pohybovať aj jadrová inflácia. Pozitívna revízia prišla aj na strane ekonomického rastu, ktorý by mal v tomto roku dosiahnuť 1,2 percenta oproti predchádzajúcej predpovedi 0,9 percenta. V budúcom roku očakáva ECB mierne nižší rast na úrovni jedného percenta a v roku 2027 vo výške 1,3 percenta. Rastové vyhliadky pozitívne ovplyvnila obchodná dohoda s USA, ktorá viedla k revízii rastových rizík a zníženiu miery neistoty. Najnovšia makroekonomická prognóza tak znela v jasne jastrabom tóne, čo by mohlo obmedziť tlak na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb. Samotná Lagardeová sa na tlačovej konferencii zdržala komentárov ohľadom prípadného konca cyklu uvoľňovania menovej politiky a odkázala len na „data dependent“ politiku, keď ďalší vývoj bude záležať na prichádzajúcich dátach. Tie zatiaľ vyzerajú priaznivo, a tak latka pre ďalšie zníženie úrokových sadzieb v eurozóne je pomerne vysoko.

Kľúčové očakávané udalosti

• Dnes bude zverejnená júlová séria dát z britskej ekonomiky v podobe HDP, priemyselnej produkcie a bilancie zahraničného obchodu.
• Zverejnená bude aj augustová spotrebiteľská inflácia z hlavných krajín eurozóny vrátane Nemecka a Francúzska.
• V Číne budú poobede zverejnené úverové štatistiky za august.
• Z USA dorazí septembrový index spotrebiteľskej dôvery podľa Michiganskej univerzity.