Zaujalo nás

Rekordné vládne požičiavanie si

Za prvých päť mesiacov roka si vlády na celom svete požičali rekordných 500 miliárd dolárov, čo bolo viac ako na začiatku pandémie kovidu v roku 2020, keď robili veľké výdavky v súvislosti s pandémiou. Vlády aktuálne musia financovať oveľa viac vecí súčasne, ako sú obrana, infraštruktúra, energetická transformácia, starnúce obyvateľstvo, podpora domácnostiam čeliacim cenovým šokom a refinancovanie dlhu vydaného počas obdobia kovidu. Prevádzka sveta sa stáva drahšou, ale hlavný rozdiel oproti nedávnej minulosti je v tom, že peniaze už nie sú zadarmo. Aj keď investori stále nakupujú štátne dlhopisy, teraz požadujú vyššie výnosy. Trhy nepanikária, ale stávajú sa selektívnejšími a uprednostňujú kratšie splatnosti, venujú väčšiu pozornosť fiškálnej dôveryhodnosti a začínajú rozlišovať medzi krajinami, ktoré používajú dlh na financovanie produktívnych investícií, a krajinami, ktoré si požičiavajú najmä na pokrytie súčasných deficitov.

Najdôležitejšie z makrodát

• Zo Spojených štátov dorazili pravidelné týždenné štatistiky z pracovného trhu. Nové žiadosti o podporu v nezamestnanosti dosiahli 229-tisíc, čo je najvyššie číslo od začiatku februára, a štvortýždňový priemer sa posunul na 219-tisíc, čo predstavuje najvyššiu úroveň od konca februára. Pokračujúce žiadosti sa udržali tesne pod 1,8 milióna. Celkovo je trh práce v USA stále robustný.
• Z USA dorazili pozorne sledované dáta cien výrobcov, ktoré rástli medziročne o 6,5 percenta, čo je najvyššia dynamika od novembra 2022, pri medzimesačnom raste o 1,1 percenta. Inak povedané, v USA sa rozhorievajú inflačné tlaky.

Dôležité správy z ekonomiky

• Najdôležitejšou včerajšou udalosťou bolo zasadnutie Rady guvernérov ECB, ktorá v súlade so širokým očakávaním zvýšila základné úrokové sadzby o 25 bázických bodov, čo posunulo depozitnú sadzbu na 2,25 percenta. Ide o prvý „hike“ od septembra 2023. ECB sa stala prvou z veľkých centrálnych bánk, ktorá začala konať proti odrazu inflácie spôsobenej energetickým ponukovým šokom pre vojnu na Blízkom východe so zablokovaným Hormuzským prielivom. Banka tak chcela ukázať guráž a jasnú deklaráciu, že nebude váhať pri boji s inflačnými tlakmi, keď očividne nesie traumu z inflačného šoku po pandémii kovidu a začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022, keď zvyšovala úrokové sadzby príliš neskoro pri inflácii na osempercentnej úrovni po tom, ako sa ukázalo, že inflačné tlaky nie sú „prechodné“, ako komunikovala. Hoci situácia v rokoch 2022 a 2026 je z nášho pohľadu odlišná a inflačné tlaky síce budú rásť, keď sa vyššie ceny energií prelejú v určitej miere aj do zvyšku ekonomiky, no jej slabosť bude limitovať výrazný rast cien, čo naznačujú aj rôzne predstihové prieskumy. ECB sa však zdalo, že poisťovacie zvýšenie sadzieb (hoci na tlačovej konferencii prezidentka ECB Christine Lagardová negovala tento pojem) bude predstavovať menšie riziko, ako by mala zaostať za reálnym vývojom (falling behind the curve).
• V aktualizovanej makroprognóze ECB neprekvapivo znížila odhady rastu HDP eurozóny a zvýšila inflačné projekcie. Aktuálne predpokladá v roku 2026 rast HDP na úrovni 0,8 percenta (vs. 0,9 percenta v marci), čo je odhad, ktorý je v čase zverejnenia príliš optimistický (ECB pre „cut off“ čas prognózy nestihla zakomponovať do modelu ráznu revíziu rastu HDP Írska za prvý kvartál a následne aj eurozóny), na rok 2027 očakáva rast 1,2 percenta (vs. 1,3 percenta v marci), na rok 2028 1,5 percenta (vs. 1,4 percenta v marci). Infláciu vidí ECB na rok 2026 na úrovni 3,0 percenta (vs. 2,6 percenta v marci), na rok 2027 na úrovni 2,3 percenta (vs. 2,0 percenta v marci) a na rok 2028 na úrovni 2,0 percenta (vs. 2,1 percenta v marci). Pri menovopolitickej, teda jadrovej inflácii revidovala ECB takisto odhady nahor na 2,5 percenta na rok 2026 (vs. 2,3 percenta v marci), na rok 2027 na 2,5 percenta (vs. 2,2 percenta v marci) a na rok 2028 na 2,2 percenta (vs. 2,1 percenta v marci).  Neprekvapujúco ECB konštatuje, že výhľad ostáva neistý s rizikami rastu vychýlenými nadol a rizikami inflácie vychýlenými nahor, keď veľa bude závisieť od dĺžky a intenzity energetického šoku.
• Prezidentka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii spomenula ako hlavný dôvod júnového zvýšenia sadzieb rozširovanie inflačných tlakov a nepriamych druhotných účinkov (energetického šoku). Napriek tomu sa nemôžeme zbaviť myšlienky, že ECB v skutočnosti bojuje s duchmi minulosti roka 2022. Lagardová opäť s veľkou vervou odmietla myšlienku stagflačných tlakov (čo je jedným z dôvodov, prečo si dovolila „hike“ vzhľadom na relatívne silnú ekonomiku). Celkovo tento slovník naznačuje, že dnešný „hike“ by nemusel byť posledný v tomto roku (čo naznačuje derivátový trh, keď očakáva ďalšie dve zvýšenie sadzieb po 25 bázických bodov). ECB bude pritom postupovať podľa vývoja makrodát míting po mítingu (hoci na tlačovej konferencii sa nevyhla chaosu ohľadne rôznych makroscenárov vývoja, ktoré ECB predstavila). V základnom scenári preto predpokladáme, že ďalšie zvýšenie príde buď na júlovom, alebo na septembrovom zasadnutí ECB.

Kľúčové očakávané udalosti

• V piatok budú zverejnené dáta z Číny – agregátu M2 a agregátne ukazovatele úverovej aktivity za máj. USA dnes popoludní zverejnia dáta indexu očakávaní spotrebiteľov podľa Michiganskej univerzity za jún.