Po oslave rekordov skepsa okolo ekonomickej reality

V závere minulého týždňa nastal na finančných trhoch veľký „risk off“ pohyb a skokovitý rast nervozity v reakcii na zverejnenie slabej tvorby pracovných miest v USA za júl podľa nonfarm payrolls reportu a pre masívnu revíziu čistých prírastkov miest nadol o 258-tisíc za predchádzajúce dva mesiace. To prináša úplne iný pohľad na pracovný trh a vývoj v lokálnej ekonomike od jari v reakcii na colný chaos prezidenta Donalda Trumpa. K tomu sa pridávala nervozita ohľadne Trumpovho prezidentského dekrétu, ktorým upravuje výšku ciel pre mnohé krajiny, s ktorými Biely dom nepodpísal obchodné dohody, čo vnáša do globálnej ekonomiky a na finančné trhy dodatočnú neistotu. Z trhu postupne vyprchalo nadšenie zo „zakopania sekery“ obchodnej vojny, kde síce Biely dom dosiahol sériu obchodných dohôd vrátane s EÚ, no trh nepozná ich presné znenie a žiadna ešte nebola podpísaná. Navyše efektívna colná sadzba na dovozy do USA narastie a môže spôsobovať zvýšené inflačné tlaky, pričom prvé znaky už vidno. To bude dostávať Fed pred dilemu, či uprednostniť podporu ekonomiky pri chladnutí trhu práce, alebo držať skôr reštriktívnu menovú politiku, kým sa nevyjasní vplyv ciel na ňu. Wall Street sa tak dostala pod silný predajný tlak a európske akcie takisto klesali, keď nové americké colné sadzby, ktoré sú vyššie oproti začiatku roka, budú predstavovať protivietor pre exportne orientované hospodárstvo EÚ. Slabosť amerického trhu práce zhodila nadol americkú výnosovú krivku, kde derivátový trh zrazu kalkuluje s približne 80-percentnou pravdepodobnosťou septembrového „cutu“ Fedu, čo limitovalo zisky dolára nadobudnuté v reakcii na nevyrovnanú obchodnú dohodu medzi Washingtonom a Bruselom. Zlato najskôr padlo v reakcii na posilnenie dolára, aby neskôr všetky straty vymazalo pri odraze averzie voči riziku na konci týždňa. Ropa má za sebou takisto turbulentné pohyby, keď ju najskôr vystrelila nahor hrozba amerických sekundárnych ciel na krajiny nakupujúce ruské energonosiče, aby v závere týždňa korigovala zisky pre obavy zo spomaľovania americkej ekonomiky a očakávania, že OPEC+ oznámi ďalšie zvýšenie ťažby.

Akciové trhy

Wall Street ustupuje z historických maxím a nastáva určitá korekcia po tri a pol mesiaca trvajúcej rely s magnitúdou presahujúcou 30 percent z aprílových miním, a to napriek solídnemu štartu kvartálnej firemnej výsledkovej sezóny na čele s Big Tech firmami, ktoré väčšinou prekonali očakávania a ponúkli aj solídny výhľad. V priebehu minulého týždňa sa na trh pozvoľne vkrádali určité pochybnosti o udržateľnosti ostatnej rely (po sérii šiestich prepísaní rekordov indexu S&P 500 v rade) s vysokými valuáciami, so silnou koncentráciou trhu a s neatraktívnou akciovou rizikovou prémiou. Okrem toho z trhu začala vyprchávať aj eufória zo „zakopania sekery“ obchodnej vojny, kde síce Biely dom dosiahol sériu obchodných dohôd vrátane s EÚ, no trh nepozná ich presné znenie a žiadna ešte nebola podpísaná. Navyše efektívna colná sadzba na dovozy do USA narastie a môže spôsobovať zvýšené inflačné tlaky (pričom prvé znaky už vidno), čo by mohlo brániť Fedu skoro uvoľňovať menovú politiku. Jeho šéf Jerome Powell na tlačovej konferencii po zasadnutí banky, ktorá opäť podľa očakávaní ponechala nastavenie základných úrokových sadzieb bez zmeny, znel skôr jastrabo, keď predpokladal prechodný inflačný účinok ciel, nad čo sa možno povzniesť nezvyšovaním sadzieb (teda ani pomyslenie na „cuty“). Európske akcie končili týždeň takisto v stratách, keď EÚ uzavrela nevyváženú obchodnú dohodu s USA a síce bude čeliť nižších clám ako bez dohody, no vyšším ako pred druhým príchodom Donalda Trumpa do Bieleho domu, čo bude protivetrom jej rastu napriek tomu, že bola odstránená značná miera neistoty okolo nastavenia ciel. Veľký „risk off“ pohyb na akciových trhoch prišiel v samotnom závere uplynulého týždňa, v reakcii na zverejnenie slabej tvorby pracovných miest v USA za júl podľa nonfarm payrolls reportu a na masívnu revíziu čistých prírastkov miest nadol o 258-tisíc za predchádzajúce dva mesiace. To prináša úplne iný pohľad na pracovný trh a vývoj v lokálnej ekonomike od jari v reakcii na colný chaos prezidenta Donalda Trumpa. Celkovo na týždennej báze široký americký index S&P 500 klesol o 2,4 percenta, technologický index Nasdaq Composite stratil 2,1 percenta a široký paneurópsky index STOXX 60 2,6 percenta.

Dlhopisové trhy

Americký dlhopisový trh zaknihoval v uplynulom týždni veľké otočky, najmä jeho krátky koniec. Dvojročný výnos sa po zasadnutí Fedu, ktorý v súlade so širokým konsenzom piatykrát v rade ponechal nastavenie základných úrokových sadzieb bez zmeny, odrazil o 10 bázických bodov na 3,95 percenta. Reagoval tak na pomerne jastrabo vnímaný slovník hlavy Fedu Jeromea Powella na tlačovej konferencii po zasadnutí centrálnej banky, ktorý preferoval mierne reštriktívne nastavenie menovej politiky v situácii zvýšenej neistoty pri solídnej kondícii ekonomiky s možnosťou povzniesť sa nad to nezvyšovaním sadzieb vzhľadom na očakávaný prechodný inflačný účinok dovozných ciel. Powell v podstate naznačil, že Fed v najbližšom čase na „cuty“ nemyslí, hoci trh ešte nedávno nevylúčil prvý tohtoročný „cut“ už v septembri. Po Powellových slovách sa však tento predpoklad rozplynul. Situácia sa prudko zmenila v závere týždňa, keď bol zverejnený nižší ako očakávaný čistý prírastok pracovných miest v americkej ekonomike za júl podľa nonfarm payrolls reportu a navyše boli dva predchádzajúce reporty výrazne zmenené až o 258-tisíc miest nadol. To signalizuje, že trh práce sa najmä pre colný chaos Bieleho domu výrazne viac ochladzuje, ako sa doteraz predpokladalo. Derivátový trh preto opäť zmenil svoje očakávania a myslí si, že v septembri by predsa len mohol Fed doručiť prvý 25-bodový „cut“. To sa pretavilo do kolapsu dvojročného amerického výnosu o takmer 30 bázických bodov k úrovni 3,65 percenta, pričom 10-ročný výnos „zletel“ nadol o takmer 20 bázických bodov a priblížil sa k méte 4,2 percenta. Nemecké výnosy ostali viac-menej stabilné a 10-ročný výnos orbitoval okolo hladiny 2,7 percenta a mal tendenciu dokonca mierne rásť v reakcii na zverejnenie niektorých predstihových ukazovateľov z Nemecka a eurozóny ako celku, ktoré ukazovali náznaky oživovania ekonomického rastu. No v piatok ho takisto stlačili nadol slabé dáta z amerického trhu práce.

Komoditné trhy

Ceny ropy sa po veľkých výkyvoch v minulom obchodnom týždni posunuli nahor približne o tri percentá, keď severoamerický benchmark WTI zatváral mierne nad 67 dolármi a severomorská zmes Brent končila obchodovanie mierne pod 69 dolármi. 

V priebehu týždňa sa pritom WTI nakrátko vynoril nad 70-dolárovou métou a Brent prekročil hladinu 73 dolárov. Podpísal sa pod to súbeh viacerých faktorov. Prvým bolo ustupujúce obchodné napätie, ktoré dostalo ďalší impulz najmä vyrokovaním obchodnej dohody medzi Washingtonom a Bruselom. To odstraňovalo podstatnú časť neistoty v svetovej ekonomike a vytváralo predpoklady na zlepšenie ekonomickej aktivity, a tým aj lepších prospektov rastu dopytu po komodite. Ďalším faktorom bola vrcholiaca letná sezóna s rekordným dopytom po rope. Značný vplyv mali aj vyhrážky amerického prezidenta Donalda Trumpa o uvalení 100-percentných sekundárnych ciel na krajiny, ktoré nakupujú ruské energonosiče, čo by postihlo predovšetkým Indiu a Čínu s cieľom vytvoriť tlak na Rusko, aby zastavilo vojnu na Ukrajine. Trumpove slová vytvorili určitú nervozitu na trhu, no nie paniku. Obchodníkom je zrejmé, že ruskú ropu na svetových trhoch nemožno jednoducho nahradiť a India a Čína ju budú s vysokou pravdepodobnosťou kupovať naďalej. Zároveň je otázne, či Trump pristúpi k 100-percentným clám na tieto krajiny, pretože by to znamenalo prakticky zastavenie čínskych exportov do USA, nulovú šancu na uzatvorenie kompromisnej obchodnej dohody s Pekingom, vysokú infláciu a pád americkej ekonomiky do recesie.

V samotnom závere týždňa ropa skorigovala svoje zisky prakticky na polovicu, po zverejnení slabej tvorby pracovných miest v USA za júl podľa nonfarm payrolls reportu a najmä šokujúcej revízii čistých prírastkov miest nadol o vyše štvrť milióna za predchádzajúce dva mesiace. To prináša úplne iný pohľad na pracovný trh a vývoj v lokálnej ekonomike od jari v reakcii na colný chaos prezidenta Donalda Trumpa. Mínusom pre ropu bol aj  Trumpov prezidentský dekrét upravujúci výšku recipročných ciel pre krajiny, ktoré nepodpísali s Bielym domom nové obchodné dohody. Efektívna sadzba amerického dovozného cla tak stúpne nad 18 percent, čo je najvyššia úroveň od roku 1934, čo vnášalo do globálnej ekonomiky otázniky a pre väčšinu exportérov do USA to bude značný protivietor ekonomického rastu. Navyše pred víkendom sa objavovali špekulácie, že kartel OPEC+ by mohol počas neho oznámiť ďalšie zvýšenie ťažby od septembra o vyše pol milióna barelov denne (čo sa napokon stalo realitou).

Zlato sa v úvode týždňa dostalo pod predajný tlak a miestami sa ponorilo hlbšie pod hranicu 3 300 dolárov, za čím stálo posilnenie dolára v reakcii na dosiahnutie nevyváženej obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi a EÚ aj na relatívne jastrabí postoj šéfa Fedu Jeromea Powella po zasadnutí Fedu. Obchodná dohoda síce znamená, že väčšina exportov z EÚ do USA bude podliehať 15-percentnému clu namiesto hroziacej 30-percentnej sadzbe, no celkovo ide o niekoľkonásobne vyššie sadzby ako pred druhým príchodom Donalda Trumpa do Bieleho domu. To bude určitým protivetrom pre ekonomický rast Európy, čo tlačilo euro nadol. Fed na júlovom zasadnutí podľa očakávaní nezmenil nastavenie menovej politiky, no poznámky jeho šéfa Jeromea Powella o nezvyšovaní sadzieb pri prechodnom odraze inflácie v dôsledku ciel prekvapili trhy, ktoré ďalej zredukovali očakávaný počet „cutov“ Fedu do konca roka a prakticky vylúčili septembrové zníženie sadzieb. V závere týždňa však nastal veľký obrat po zverejnení slabej tvorby pracovných miest v USA za júl podľa nonfarm payrolls reportu a najmä veľkých revízií reportu za predošlé dva mesiace nadol, čo ponúka diametrálne odlišný obraz o vývoji americkej ekonomiky od colného chaosu rozpútaného Washingtonom. To sa pretavilo do skokovitého poklesu dolára pri precenení počtu „cutov“ Fedu do konca roka na takmer tri, čo znamenalo, že zlato sa vrátilo na otváracie úrovne z pondelka nad 3 350 dolárov.

Devízové trhy

Vzájomný výmenný kurz eura voči doláru klesol z úrovní okolia triapolročných maxím o zhruba 1,5 percenta alebo takmer dve figúry, keď sa ponoril pod 116 centov. V úvode týždňa euro negatívne reagovalo na uzavretie (či skôr predbežné memorandum) novej obchodnej dohody medzi Washingtonom a Bruselom, ktorá znamená, že EÚ bude čeliť (vo väčšine prípadov) americkým dovozným clám vo výške 15 percent (vice versa, americké dovozy nebudú čeliť žiadnym clám EÚ), čo znamená väčšie colné bariéry ako mala EÚ na začiatku roka pred vypuknutím obchodnej vojny. To bude brzdou exportne orientovanej únie, ktorej hlavným exportným partnerom sú Spojené štáty.  Plusom pre dolár bolo aj jastrabie vyznenie tlačovej konferencie hlavy Fedu Jeromea Powella po zasadnutí Výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC) v stredu, z ktorého vyplývalo, že septembrové (ani októbrové) zníženie sadzieb Fedom nie je príliš pravdepodobné. To zhodilo kurz EUR/USD miestami až pod 114 dolárových centov. V závere týždňa euro korigovalo svoje straty a priblížilo sa k 116 centom v reakcii na zverejnenie slabej tvorby pracovných miest v Spojených štátoch za júl podľa nonfarm payrolls reportu a šokujúcu revíziu čistých prírastkov miest o vyše štvrť milióna nadol za predchádzajúce dva mesiace. To vyvolávalo otázniky, v akej kondícii je americká ekonomika.