Perspektívy vojny v Iráne diktovali vývoj na trhoch

Dianie na trhoch diktoval v minulom týždni vývoj vojny v Iráne a meniace sa perspektívy a očakávania konca konfliktu či odblokovania Hormuzského prielivu, kľúčovej dopravnej tepny, ktorou prúdilo približne 30 percent ropy prepravovanej na tankeroch na svetové trhy a asi 20 percent LNG plynu. V úvode týždňa, hoci cena ropy Brent v pondelok vyskočila nakrátko k méte 120 dolárov, panoval na trhoch relatívny optimizmus, keď americký prezident Donald Trump deklaroval, že vojna by mohla byť relatívne skoro ukončená, a konštruktivizmus vzbudzovali aj rokovania členských krajín Medzinárodnej energetickej agentúry o uvoľnení núdzových zásob ropy. Ropa reagovala na to poklesom k hranici 80 dolárov a akciové trhy sa odrážali pri klesajúcich výnosoch dlhopisov, oslabení dolára a odraze zlata. Sentiment sa však od stredy opäť zhoršoval, keď obchodníci postupne vytriezveli z Trumpových sľubov o konci vojny a ropa začala rásť,  pričom obchodníkov nepresvedčilo ani uvoľnenie rekordného objemu 400 miliónov barelov ropy členskými krajinami Medzinárodnej energetickej agentúry. Tento krok len zmierni ponukový šok, stále však nedokáže vykompenzovať výpadky tokov cez Hormuzský prieliv podobne ako ropovody Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Preto sa na konci týždňa ceny ropy vrátili na trojciferné úrovne. Vysoké ceny ropy, plynu či nedostatok hnojív a síry v dôsledku blokády prielivu vyvolávajú obavy zo spomalenia globálneho ekonomického rastu a vyšších inflačných tlakov. To sa pretavilo do stresu na Wall Street, ktorá je pod tlakom podobne ako ostatné akciové trhy vo svete pri raste dlhopisových výnosov, keď je zrejmé, že centrálne banky nebudú mať priestor na uvoľňovanie menovej politiky a derivátové trhy dokonca začínajú počítať s možnosťou zvyšovania sadzieb. Obchodníkom začína byť jasné, že Hormuzský prieliv nebude skoro priepustný a aj americký minister pre energetiku Chris Wright deklaroval, že americké vojenské námorníctvo nie je pripravené poskytnúť eskorty tankerom cez tento úsek. Na trhu sa okrem toho objavovali správy, že Irán sa snaží úžinu zamínovať, čo znamená, že bude trvať dlho aj po ukončení konfliktu, kým sa ju podarí vyčistiť. A určitý čas potrvá aj oprava poškodenej ropnej infraštruktúry v Perzskom zálive vrátane iránskej. Ako studená sprcha navyše pôsobili vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že porážka Iránu má pre neho väčšiu prioritu ako vyššie ceny ropy, pričom dodal, že USA zarobia veľa peňazí na vysokých cenách. V takomto prostredí sa dolár ponoril voči euru pod 115 centov a obchoduje sa na najnižších úrovniach od júla 2021, čo znamenalo tlaky na pokles cien zlata, ktoré sa len s námahou drží nad 5 000 dolármi.

Akciové trhy

Na finančných trhoch rástlo v priebehu minulého týždňa napätie a pod tlak sa dostávala aj Wall Street, ktorá sa dovtedy relatívne držala. Investori si po dvoch týždňoch izraelsko-amerických útokov na Irán začali uvedomovať, že konflikt nemusí mať rýchly priebeh, čo môže znamenať dlhú nepriechodnosť Hormuzského prielivu, pričom nervozitu zvyšovali iránske útoky na energetickú infraštruktúru krajín Perzského zálivu. Výpadky dodávok ropy na svetové trhy sú najvyššie v histórii a komodita sa obchoduje na trojciferných úrovniach nad 100 dolármi. Nervozitu spôsobuje, že situácia sa ešte dlho nemusí dostať do normálu, keďže aj okamžité ukončenie vojny bude znamenať niekoľkomesačné „utrasenie“ tankerovej dopravy (problémom môže byť aj zamínovanie Hormuzského prielivu), pričom určitý čas bude trvať aj oprava poškodenej energetickej infraštruktúry v Perzskom zálive. To môže viesť k veľkému ponukovému komoditnému šoku s negatívnym dosahom na ekonomický rast pri vyšších inflačných tlakoch, čo znamená aj vyššie úrokové sadzby, a teda vyšší diskontný faktor na výpočet súčasnej hodnoty budúcich tokov hotovosti. Na to môžu najcitlivejšie reagovať najmä akcie s „dlhou duráciou“, kde je veľká váha cash flow diskontovaná zo vzdialenej budúcnosti – typicky ide najmä o technologické rastové tituly. Olej do ohňa nervozity prilievajú kontroverzné a meniace sa vyjadrenia predstaviteľov amerického establishmentu na čele s prezidentom Donaldom Trumpom ohľadne vojny či schopnosti zabezpečiť priechodnosť Hormuzského prielivu. Aj preto sa index S&P 500 vymanil z konsolidačného pásma, kde sa pohyboval od konca minulého roka, a dostal sa do klesajúcej formácie, kde vytvára nižšie maximá a nižšie minimá. Celkovo stratil minulý týždeň 1,6 percenta pri takmer dvojpercentnej strate bluechipsového indexu Dow Jones a 1,3-percentnému oslabeniu technologického indexu Nasdaq Composite. Pod tlakom boli aj európske trhy, pričom sa odhaduje, že konflikt v Iráne bude mať na Európu ako čistého importéra energií rádovo vyšší negatívny dosah ako na USA. Paneurópsky index STOXX 600 odovzdal 0,5 percenta. Emerging trhy boli najviac zasiahnuté, keď MSCI Emerging Markets stratil v minulom týždni viac ako dve percentá. Emerging krajiny Ázie majú veľkú závislosť od importov komodít z Perzského zálivu, ktoré sú teraz jednoducho nedostupné, a mínusom je aj rázne posilnenie dolára.

Dlhopisové trhy

Dlhopisové výnosové krivky na oboch brehoch Atlantiku sa posúvali nahor, pričom krátke konce mali tendenciu rásť o niečo rýchlejšie ako dlhé. Pokračujúci konflikt na Blízkom východe s blokádou Hormuzského prielivu, kde obchodníci vidia pokles pravdepodobnosti jeho skorého ukončenia, keď Spojeným štátom očividne chýba ucelená exitová stratégia, bude znamenať komoditný ponukový šok, ktorý sa nebude týkať len energií ako ropa a zemný plyn, ale aj hnojív či síry, čo môže viesť k inflačným výskokom. A to bude znamenať, napriek spomaľovaniu ekonomického rastu či v horšom prípade recesiám, a teda stagflačnému scenáru, že centrálne banky nebudú mať priestor na uvoľňovanie menovej politiky. Preto dochádza  k veľkému reprisingu očakávaní. Kým bezprostredne pred vypuknutím konfliktu kalkuloval derivátový trh, že Fed by v tomto roku mohol vzhľadom na signály ustupujúcej inflácie znížiť úrokové sadzby 2,5-krát, dnes kalkuluje s necelým jedným „cutom“. V prípade ECB sa očakávania posunuli z 0,5 „cutu“ na 1,7 „hiku“, teda zvýšenie základných sadzieb do konca roka. Preto sa dvojročný americký výnos posunul v minulom týždni z 3,55 percenta k 3,7 percenta a 10-ročný výnos zo 4,15 percenta k takmer 4,3 percenta. Podobný posun nastal aj pri nemeckej krivke, keď dvojročný výnos narástol o takmer 15 bodov na 2,45 percenta a 10-ročný výnos sa snažil o prekročenie 3,0 percenta a je na najvyšších úrovniach od leta 2011!

Komoditné trhy

V úvode minulého týždňa vyskočila cena ropy Brent nakrátko k méte 120 dolárov, čo predstavovalo najvyššie úrovne od júla 2022, keď nervozita okolo konfliktu v Iráne rástla a Irán ničil tankery a energetickú infraštruktúru krajín Perzského zálivu. Následne však hneď v pondelok  americký prezident Donald Trump deklaroval, že vojnová operácia v Iráne by mohla byť relatívne skoro skončená, a konštruktivizmus vzbudzovali aj rokovania členských krajín Medzinárodnej energetickej agentúry o uvoľnení núdzových zásob ropy. Ropa reagovala na to poklesom k hranici 80 dolárov (k čomu prispel aj príspevok Chrisa Wrighta, amerického ministra pre energetiku, na sociálnej sieti X o tom, že cez Hormuzský prieliv prešiel tanker eskortovaný americkým námorníctvom, ktorý bol neskôr zmazaný a ukázal sa ako nepravda). Sentiment sa však od stredy opäť zhoršoval, keď obchodníci postupne vytriezveli z Trumpových sľubov o konci vojny a ropa začala rásť, pričom obchodníkov nepresvedčilo ani uvoľnenie rekordného objemu 400 miliónov barelov ropy členskými krajinami Medzinárodnej energetickej agentúry. Tento krok len zmierni ponukový šok, stále však nedokáže vykompenzovať výpadky tokov cez Hormúzsky prieliv podobe ako ropovody Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Preto sa na konci týždňa ceny ropy vrátili na trojciferné úrovne, keď aj americký minister pre energetiku Chris Wright deklaroval, že americké vojenské námorníctvo nie je pripravené poskytnúť eskorty tankerom cez tento úsek.

Napriek rastu averzie voči riziku má zlato za sebou paradoxne stratový týždeň, keď odovzdalo takmer tri percentá a len s námahou sa udržalo nad 5000-dolárovou métou. Išlo o reakciu na rázny rast úročenia amerických dlhopisov (a dlhopisov väčšiny krajín) a posilnenie dolára. Efektívna blokáda Hormuzského prielivu znamená najväčší ropný ponukový šok v histórii, väčší ako v roku 1973 počas arabsko-izraelskej vojny. Čím dlhšie bude trvať, tým vyššie inflačné tlaky vo svetovej ekonomike bude mať, čo znamená úpravu očakávaní uvoľňovania menovej politiky hlavných svetových centrálnych bánk, pričom derivátové trhy v niektorých prípadoch ako napríklad ECB očakávajú už sprísňovanie do konca roka. To pochopiteľne negatívne vplýva na zlato, ktoré nenesie žiadny úrok a je aktuálne silnejším faktorom ako neistota.

Devízové trhy

Gradujúce napätie na finančných trhoch a rastúca cena ropy sa pretavili do posilnenia amerického dolára ako bezpečného prístavu voči košu hlavných svetových mien. Všetky ostatné faktory na čele s makrodátami išli viac-menej bokom a nevplývali na kurzy, keďže je zrejmé, že ide o spätný pohľad, a ďalší vývoj makroprostredia bude závisieť od scenára vývoja vojny na Blízkom východe. Dolárový index sa dostal nad métu 100 bodov, čo sú najvyššie úrovne od leta 2021, pričom vzájomný výmenný kurz dolára voči euru sa ponoril pod 114,5 centa na najnižšie úrovne od júla 2021.