NAJDÔLEŽITEJŠIE UDALOSTI FINANČNÝCH TRHOV 3/2026

Všetky hlavné svetové akciové trhy si pripísali v priebehu marca výrazné straty a mnohé z nich sa dostali do korekčného pásma, keď stratili viac ako 10 percent od predchádzajúcich historických maxím.  Išlo o reakciu na vypuknutie vojny na Blízkom východe, kde izraelsko-americké útoky na Irán vyvolali reakciu Teheránu v podobe ničenia energetickej infraštruktúry amerických spojencov v Perzskom zálive spolu s de facto zablokovaním Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdilo na trhy približne 20 percent ropy a LNG plynu. Komoditný ponukový šok preto zhoršuje prognózy globálneho ekonomického rastu a zvyšuje inflačné tlaky.

Dlhopisové výnosové krivky sa posúvali naprieč splatnosťami výrazne nahor pri raste rizikových prirážok na oboch brehoch Atlantiku. Trhy začali započítavať inflačný šok v dôsledku prudkého odrazu cien komodít v reakcii na iránsku krízu a prestali kalkulovať s možnosťou dodatočného uvoľňovania menových politík centrálnych bánk.

Zlato ukončilo šnúru 10-mesačného rastu a zaknihovalo takmer 11-percentné straty, najväčšie jednomesačné od roku 2011. Negatívne na žltý kov vplýval rast výnosov amerických dlhopisov pri precenení smerovania menovej politiky Fedu spolu s ráznym posilnením dolára. Navyše obchodníci predpokladali, že mnohé krajiny Perzského zálivu budú predávať zlato z devízových rezerv s cieľom financovať poškodenú infraštruktúru a že mnohé krajiny budú preferovať nákup ropy, plynu či hnojív ako formu rezerv namiesto zlata.

Ropa Brent zaknihovala vyše 63-percentný rast, najväčší mesačný od roku 1988, a miestami sa obchodovala v blízkosti 120 dolárov na najvyšších úrovniach od júna 2022 v dôsledku rekordných výpadkov ponuky na svetové trhy pre obmedzenú priechodnosť Hormuzského prielivu, nad ktorým má v podstate kontrolu Irán.

Dolár sa voči košu hlavných svetových mien posilnil na najvyššie úrovne od mája 2025, keď sa prejavil ako bezpečný prístav v čase vojny na Blízkom východe. Profitoval aj z toho, že americká ekonomika by mohla byť komoditným ponukovým šokom relatívne najmenej poškodená zo všetkých hlavných západných svetových ekonomík, podstatne menej ako eurozóna.

Akciové trhy

Globálne akciové trhy vymazali v marci 12 biliónov dolárov trhovej kapitalizácie v dôsledku vojny na Blízkom východe

Vývoj na svetových akciových trhoch bol v priebehu celého mesiaca určovaný izraelsko-americkou vojenskou operáciou proti Iránu a iránskou odpoveďou najmä v podobe ničenia energetickej infraštruktúry krajín Perzského zálivu vrátane zablokovania Hormuzského prielivu. V prvých dňoch vojny trhy ešte verili či dúfali, že nebude mať dlhé trvanie a nenapácha veľa škôd na svetovej ekonomike pre zablokovanie Hormuzského prielivu a s tým súvisiaci komoditný výpadok. Preto bolo vidno pomerne organizovaný a usporiadaný pokles na burzách, teda žiadnu bezhlavú paniku. Trh špekuloval na TACO – Trump Always Chickens Out, teda, že ak cena ropy až príliš vystrelí, americký prezident Donald Trump sa zľakne a zaradí spiatočku. Jednoducho, keď ceny palív v USA vyskočia, bude to pre spotrebiteľov, ergo voličov pred novembrovými midterm election, teda doplňujúcimi voľbami do Kongresu, nepopulárne, na čo Trump bude reagovať tak, že deklaruje nejaké PR víťazstvo (o redukcii vojenskej schopnosti Iránu a zničení jadrového programu) a ukončí konflikt. Možno to bol aj pôvodný plán, problémom sa však stala neschopnosť amerických vojenských síl odblokovať Hormuzský prieliv, čo znamenalo, že Washington sa zasekol vo vojne. Preto od druhej polovice marca trhy začali kalkulovať s dlhším konfliktom a začali si uvedomovať, že ani skoré ukončenie vojny nemusí znamenať rýchly návrat energetického komplexu do štandardných koľají. A to preto, že energetická infraštruktúra krajín Perzského zálivu, ale aj Iránu bola vážne poškodená a do pôvodného stavu sa bude dávať niekoľko mesiacov. To znamená vyššie ceny komodít dlhší čas s možnosťou ich priblíženia na predvojnové úrovne možno až počas leta či neskôr. Preto sa v závere mesiaca výpredaje na trhoch prehlbovali, keď sa scenár stagflácie, teda pomalého rastu či stagnácie a vysokých inflačných tlakov, stával čoraz reálnejší. Najviac strácali akcie v Ázii, ktorá mala najväčšiu komoditnú expozíciu voči Perzskému zálivu a ktorej ekonomika najviac utrpí spolu s Európou, ktorá je takisto čistým komoditným exportérom na rozdiel od USA. Väčšina kľúčových akciových indexov v Ázii či Európe sa dostala do korekcie, keď od predchádzajúcich vrcholov klesli o viac ako 10 percent. Pokles amerických akcií bol umiernenejší (len k prahu korekcie), keď trh počíta, že lokálna ekonomika by mohla byť relatívne robustná. Investičného boomu okolo umelej inteligencie sa vyššie ceny energií až tak nedotknú a straty na spotrebe domácností budú kompenzované ziskmi silného ropného a plynového sektora. Napriek tomu sa však aj technologický index Nasdaq Composite dostal do pásma korekcie a s ním aj index „veľkolepej sedmičky“. Až v samom závere mesiaca sa začali objavovať informácie, že Spojené štáty majú nepriamy kontakt s Iránom, najmä cez pakistanskú armádu, a snažia sa urovnať konflikt, čo prinieslo trhom určitú úľavu. Napriek tomu však svetový akciový trh stratil za marec 12 biliónov dolárov, čo predstavuje rekordnú jednomesačnú stratu.

Akciové trhy - prehľad výkonnosti za marec

Dlhopisové trhy

Dlhopisové výnosy naprieč trhmi sa posúvali výrazne nahor pre obavy z vyšších inflačných tlakov pre iránsky komoditný ponukový šok

Konflikt na Blízkom východe a najmä najväčší výpadok ropy na svetové trhy v dejinách pre limitovanú priechodnosť Hormuzského prielivu vyvolávali obavy z rastu cenových tlakov po celom svete pri ráznom odraze komodity. Zdraženie sa pritom dotýka aj zemného plynu, hnojív či síry, čo môže viesť k ráznym odrazom inflačného kolotoča. A to bude znamenať, napriek spomaľovaniu ekonomického rastu či v horšom prípade recesiám, a teda stagflačnému scenáru, že centrálne banky nebudú mať priestor na uvoľňovanie menovej politiky. Preto dochádzalo k veľkému preceňovaniu očakávaní ich ďalších krokov. Kým bezprostredne pred vypuknutím konfliktu derivátový trh kalkuloval, že Fed by v tomto roku mohol vzhľadom na vtedajšie signály ustupujúcej inflácie znížiť úrokové sadzby 2,5-krát, na konci marca počítal s necelým jedným „cutom“. V prípade ECB sa očakávania posunuli z 0,5 „cutu“ na takmer tri „hiky“, teda zvýšenia základných sadzieb do konca roka.

To sa pretavovalo do rastu dlhopisových výnosov. Dvojročný americký výnos sa posunul z úrovne okolo 3,4 percenta pred vypuknutím konfliktu k 3,8 percenta, čo sú najvyššie úrovne od augusta 2025, pričom miestami sa v priebehu mesiaca obchodoval so štvorpercentným výnosom. Desaťročný americký výnos sa odrazil z úrovne okolo 4,0 percenta z konca februára k úrovni 4,3-4,4 percenta. Podobný posun nastal aj pri nemeckej krivke, keď dvojročný výnos narástol z úrovne tesne nad dvomi percentami na konci februára až k 2,7 percenta, čo je najviac od júla 2024, a 10-ročný výnos vystrelil z úrovne okolo 2,7 percenta nad 3,0 percenta, čo je najviac od leta 2011.

Dlhopisové trhy - prehľad výkonnosti za marec

Komoditné  trhy 

Ropa Brent si pre zablokovaný Hormuzský prieliv pripísala rekordný mesačný nárast o viac ako 60 percent

Konflikt na Blízkom východe spôsobil, že Hormuzský prieliv, kľúčová dopravná tepna pre vývoz ropy, plynu či hnojív z Perzského zálivu, je len veľmi obmedzene priechodný pre hrozbu iránskeho ostreľovania plavidiel. To vytvorilo na ropnom trhu najväčší výpadok ponuky v histórii rádovo na úrovni necelých 20 miliónov barelov denne, hoci iránska ropa cez prieliv naďalej prúdi. To spôsobilo odraz cien ropy Brent na trojciferné úrovne, keď sa miestami obchodovala o vyše 60 percent vyššie ako na konci februára bezprostredne pred začiatkom izraelsko-amerických vojenských operácií proti Iránu. Znamenalo to ceny, ktoré sa blížili k 120 dolárom, čo boli najvyššie úrovne od júna 2022 v čase vrcholiaceho ropného šoku v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Dostupná ománska ropa (krajina sa nachádza za Hormuzským prielivom, a tak jej dodávky na svetové trhy nie sú blokované) sa pritom obchodovala miestami nad 160 dolármi, čo znamená, že jej ceny sa viac ako zdvojnásobili, a ruská zmes Urals sa prvýkrát v histórii predávala v Ázii s prémiou voči Brentu. Na trhu totiž panovali obavy, že by mohol byť nedostatok komodity. Opatreniami presmerovania časti vývozov ropy Saudskou Arábiou ropovodom East West cez Červené more, Spojenými arabskými emirátmi ropovodom Habshan-Fujairah, Iránom cez ropovod Kirkuk-Ceyhan, rekordným uvoľnením strategických ropných rezerv členskými krajinami Medzinárodnej energetickej agentúry vo výške 400 miliónov barelov či dočasným zrušením amerických sankcií na ruskú a iránsku ropu naloženú na tankeroch sa ponukový šok podarilo zredukovať zhruba na polovicu, teda približne 10 miliónov denne, čo je rádovo 10 percent globálnej spotreby, a to je stále znepokojivo vysoké číslo. Inak povedané, z ekonomického hľadiska potrebuje svet, aby sa Hormuzský prieliv čo najskôr sprejazdnil s cieľom stlmenia bezprecedentného komoditného ponukového šoku. No aj keby sa to stalo okamžite, niekoľko mesiacov potrvá, kým sa celý energetický komplex vráti do štandardného módu fungovania spred vypuknutia konfliktu. Oprava vojnou poškodenej energetickej infraštruktúry krajín Perzského zálivu či obnova ťažby na mnohých ropných vrtoch, ktorá už musela byť priškrtená (tzv. shut ins) pre plné skladovacie kapacity, si vyžiada nejaký čas a rovnako aj backlog tankerovej dopravy. To môže znamenať, že aj po ukončení vojny a odblokovaní Hormuzského prielivu môžu klesať ceny ropy len pozvoľne a k úrovniam na začiatku roka sa nemusia ani priblížiť.

Zlato bolo v priebehu celého mesiaca, teda počas trvania konfliktu na Blízkom východe, pod tlakom. Za mesiac stratilo viac ako 11 percent a posunulo sa z úrovne nad 5 200 dolárov pod hladinu 4 700 dolárov, pričom miestami kótovalo okolo 4 100 dolárov na najnižších úrovniach od novembra minulého roka. Stojí za tým silný dolár a rastúce americké dlhopisové výnosy pre obavy z inflácie v dôsledku komoditného ponukového šoku spolu s predpokladmi trhov, že mnohé krajiny Perzského zálivu budú predávať svoje zlaté rezervy s cieľom financovať obnovu poškodenej energetickej infraštruktúry. Okrem toho trh kalkuluje, že v budúcnosti budú mnohé krajiny preferovať zo svojich prebytkov nákup ropy či hnojív namiesto zlata ako devízovej rezervy.

Komoditné trhy – prehľad výkonnosti za marec

Devízové  trhy

Dolár plnil po začatí izraelsko-americkej vojenskej operácie proti Iránu funkciu bezpečného prístavu

Dolár sa voči košu hlavných svetových mien v priebehu mesiaca postupne posilňoval a miestami sa pohyboval na najvyšších úrovniach od mája 2025, keď sa dolárový index pohyboval okolo 100,5 bodu. Americká mena sa prejavila ako bezpečný prístav v čase geopolitických turbulencií a vojny na Blízkom východe. Profitoval aj z toho, že americká ekonomika by mohla byť komoditným ponukovým šokom relatívne najmenej poškodená zo všetkých hlavných západných svetových ekonomík, podstatne menej ako eurozóna pre jej postavenie ako najväčšieho exportéra ropy a LNG plynu na svete.

Devízové trhy – prehľad výkonnosti za marec