Grónska otázka diktovala vývoj na trhoch
Finančné trhy majú za sebou turbulentné obdobie, keď v epicentre pozornosti stála grónska otázka, teda snaha Spojených štátov dostať ostrov pod svoju kontrolu. V úvode týždňa narástla naprieč trhmi nervozita v reakcii na hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa uvaliť clá od začiatku februára na niekoľko krajín Európy, ktoré vyjadrili ochotu brániť Grónsko pred zámermi anexie či kúpy Spojenými štátmi. Stres trhu stupňovali aj úvahy EÚ o pripravovaných odvetných clách či zabránení prístupu amerických firiem na spoločný trh. Pretavilo sa to do synchronizovaného pádu akciových trhov, ako aj cien dlhopisov (teda do rastu ich výnosov) na oboch brehoch Atlantiku pri súčasnom oslabení dolára. Na trhu bolo vidno „sell America“ obchod, teda výpredaj amerických aktív, práve pre kontroverznú politiku Bieleho domu. Naopak, zlato ako bezpečný prístav dynamicky rástlo a prelamovalo historické maximá, keď zdolalo aj métu 4 900 bodov. V druhej polovici týždňa napätie na trhoch čiastočne poľavilo. Wall Street, ale aj európske akciové trhy mazali straty a dlhopisové výnosy korigovali rast rovnako ako dolár časť strát. Donald Trump totiž vo vystúpení na Svetovom ekonomickom fóre v Davose deklaroval, že počas rokovania s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem bol dosiahnutý rámec budúcej dohody o Grónsku, a preto odvolal uvalenie ciel na európske štáty na čele s Nemeckom. Ropa bola väčšinu týždňa relatívne stabilná, keď čiastočne ustupovala iránska nervozita, ktorú ju vystrelila až najvyššie úrovne od konca októbra. Obchodníci sa totiž predtým obávali bezprostredného amerického útoku na Irán, kde prebiehali masívne občianske nepokoje. Prezident Trump však naznačil, že takúto operáciu neplánuje. V samotnom závere týždňa však nechal trhy v napätí, keď vyhlásil, že armáda smeruje k Iránu.
Akciové trhy
Vývoj na akciových trhoch v uplynulom týždni diktovala grónska otázka, teda snaha Spojených štátov dostať ostrov pod svoju kontrolu, čo vyvolávalo geopolitické napätie. V úvode týždňa narástla naprieč trhmi nervozita v reakcii na hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa uvaliť 10-percentné clá od začiatku februára na niekoľko krajín Európy, ktoré vyjadrili ochotu brániť Grónsko pred zámermi anexie či kúpy Spojenými štátmi. Trump pritom naznačil, že sadzba môže byť zvýšená až na 25 percent od začiatku júna, ak ostrov stále nebude americký. Stres trhu stupňovali aj úvahy EÚ o pripravovaných odvetných clách či zabránení prístupu amerických firiem na spoločný trh. Obchodníci boli jasne vystrašení spomienkami na obchodnú vojnu z minulého roka, na čo nemohli reagovať inak ako výpredajom na akciových trhoch, a to na oboch brehoch Atlantiku. V druhej polovici týždňa napätie na trhoch čiastočne poľavilo. Wall Street, ale aj európske akciové trhy mazali straty. Donald Trump totiž vo vystúpení na Svetovom ekonomickom fóre v Davose deklaroval, že počas rokovania s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem bol dosiahnutý rámec budúcej dohody o Grónsku, a preto odvolal uvalenie ciel na európske štáty na čele s Nemeckom. Situácia je však stále značne neprehľadná a môže byť zdrojom frustrácie a volatility, keď nikto presne nevie, čo táto rámcová dohoda znamená. Z hľadiska medzinárodného práva pritom NATO nemá mandát rokovať na túto tému s Bielym domom a dánskych predstaviteľov nikto z USA nekontaktoval. Aj preto si Wall Street pripísala len mierne straty, keď index S&P 500 odovzdal 0,4 percenta a európsky STOXX 600 necelé percento.
Dlhopisové trhy
Turbulencie okolo Grónska boli hlavným faktorom vývoja aj na dlhopisových trhoch v minulom týždni. Hrozba uvalenia amerických ciel pre európske krajiny, ktoré chcú brániť anexiu či kúpu ostrova Spojenými štátmi, znamenala pád cien, a teda rast výnosov štátnych dlhopisov USA aj Nemecka a ďalších vyspelých krajín. Pre obchodníkov teda dlhopisy už nepredstavovali útočisko pri zvýšenej averzii voči riziku. 10-ročný americký výnos preto miestami atakoval až 4,3 percenta, čo predstavovalo najvyššie úrovne od konca augusta, a nemecká „desina“ sa posunula až k méte 2,9 percenta. Prípadná obchodná vojna by znamenala vyššie inflačné tlaky a de facto stagflačné prostredie, čo by ďalej zvyšovalo obavy o už teraz pomerne kritický stav verejných financií väčšiny vyspelých krajín Západu. V druhej polovici týždňa, keď americký prezident Trump odvolal clá na osem európskych krajín a deklaroval rámcovú dohodu o Grónsku, výnosy dlhopisov korigovali svoj rast, no celkovo ostávajú vyvýšené. Nervozita na trhu klesla, no okolo Grónska stále ostávajú veľké otázniky. Navyše v závere týždňa rástla nervozita okolo Iránu a možnej intervencie Spojených štátov voči teokratickému režimu, čo prispelo k rastu cien ropy. Jej vyššie ceny zároveň držali dlhopisové výnosy vyššie.
Komoditné trhy
Zlatu prialo turbulentné obdobie na finančných trhoch so zvýšeným geopolitickým napätím okolo Grónska a v závere týždňa aj okolo Iránu po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil, že posiela k jeho hraniciam armádu. Kov reagoval pokračovaním rastu s prelamovaním historických rekordov, keď sa priblížil už k okrúhlej méte päťtisíc dolárov. Na týždennej báze získal až 8,5 percenta vyšším dlhopisovým výnosom, keď mu naproti išlo oslabenie dolára. Zlato a drahé kovy a širšie priemyselné a energetické komodity sú čoraz menej vnímané ako voľne obchodovateľné v meniacej sa geopolitickej architektúre a trhoví hráči sa na ne pozerajú viac ako na strategické aktíva. Ak sa ich vývoz obmedzí a dodávateľské reťazce sa rozpadnú pozdĺž geopolitických línií v rámci (nielen) obchodných vojen a snahy poškodiť rivala, potom fyzické komodity budú mať väčší význam ako štátny dlh.
Ropa bola počas väčšiny minulého týždňa relatívne stabilná, keď sa európsky benchmark Brent držal tesne pod 65 dolármi a americký WTI okolo 60-dolárovej hranice. Komodita príliš nereagovala na vývoj okolo Grónska pri dobre zásobenom trhu a previse globálnej ponuky nad dopytom. Určité nákupné tlaky vyvolávali správy o odstávke ťažby na kazachstanských ropných poliach, ale ceny podstatne nereagovali. Skôr pretrvávala úľava, že hrozba bezprostredného amerického útoku na Irán a jeho teokratický režim nehrozí. V závere týždňa však komodita výrazne vystrelila po tom, ako americký prezident Donald Trump povedal, že poslal k hraniciam Iránu armádu (hoci vyjadril nádej, že nebude musieť intervenovať). Pred víkendom tak obchodníci preferovali dlhé pozície, ak by sa počas neho niečo „zomlelo“. Preto na týždennej báze narástol Brent o 2,7 percenta a atakoval 66-dolárovú métu, pričom americká ropa WTI si pripísala rovnako 2,7 percenta a týždeň končila nad 61 dolármi.
Devízové trhy
Zvýšené geopolitické napätie okolo Grónska, ktoré chcú „stoj čo stoj“ získať Spojené štáty, jasne škodilo americkému doláru, ktorý podobne ako americké štátne dlhopisy nebol vnímaný ako bezpečný prístav. Inak povedané, trh vyjadruje nedôveru voči kontroverznej politike Bieleho domu pod vedením Donalda Trumpa. Ekonomická vojna medzi USA a Európou, ktorá v úvode minulého týždňa hrozila, keď si obe strany pohrozili zavedením ciel, by poškodila oba regióny a prispela by k vyššej inflácii. Okrem toho by zrejme zhoršila stav verejných financií a ešte viac zvýšila zadlženie. To by vyvolávalo prirodzené tlaky, aby ho tvorcovia hospodárskej politiky tak ako v minulosti adresovali infláciou. Okrem toho pri aktuálnych geopolitických otrasoch je zrejmé, že Spojené štáty majú svoj mocenský zenit za sebou (hoci sú zrejme stále najväčšia geopolitická sila vo svete), keď už nemajú taký obrovský ekonomický či vojenský náskok pred Čínou (a celým BRICS blokom) ako v minulosti. Aj to je jedným (ale vôbec nie jediným) z dôvodov, prečo dolár ako mena stráca, keď sa geoekonomická/geopolitická sila presúva od Západu na Východ. Na týždennej báze zaknihoval dolár takmer dvojpercentnú stratu voči euru, čo posunulo vzájomný výmenný kurz nad 118 centov, na najvyššie úrovne od konca septembra.