Graf týždňa: Palivá zdražujú rýchlejšie než ropa
Sledovanie cien ropy nestačí na pochopenie skutočného vplyvu geopolitického napätia a americko-izraelského konfliktu s Iránom na americkú aj globálnu ekonomiku.
Od začiatku roka, odkedy rástla nervozita okolo Iránu (teda ešte pred samotným začiatkom konfliktu na Blízkom východe), dochádza k výraznej divergencii medzi cenou surovej ropy a cenami finálnych ropných produktov. Kým americká ropa WTI vzrástla približne o 60 percent, veľkoobchodné ceny kľúčových palív narástli podstatne rýchlejšie, teda približne o 85 percent až 120 percent. Tento rozdiel sa začal výrazne prehlbovať najmä od februára a eskaloval v priebehu marca.
Najdynamickejší rast zaznamenávajú destiláty, predovšetkým nafta a vykurovací olej, ktoré sa dostávajú na najvyššie úrovne v rámci celého energetického komplexu. Letecké palivo a benzín síce mierne zaostávajú za extrémami nafty, no aj tie rastú výrazne rýchlejšie než samotná ropa. Cenová dynamika tak jasne ukazuje, že problém sa presunul z ťažby na spracovanie.
Kľúčovým faktorom je prudký nárast rafinérskych marží, tzv. „crack spreadu“. Ten sa od začiatku roka viac než zdvojnásobil a pohybuje sa blízko historických maxím. Znamená to, že rafinérie čelia obmedzeným kapacitám a vysokému dopytu po hotových palivách, čo im umožňuje predávať produkty s výraznou prirážkou oproti cene vstupnej suroviny.
Geopolitické napätie, najmä konflikt v oblasti Perzského zálivu, neobmedzuje len tok surovej ropy, ale kriticky zasahuje aj dodávky rafinovaných produktov, najmä v Európe, ktorá je veľkým čistým dovozcom nafty, ktorej začína byť pre blokádu Hormuzského prielivu relatívny nedostatok. Práve tie sú však pre ekonomiku rozhodujúce, nielen ropa samotná. Výpadky v tejto časti reťazca majú okamžitý vplyv na ceny energií pre firmy aj domácnosti. A to v súčasnosti nastáva, preto možno vidieť dvojité zdražovanie, teda rastie cena ropy a ešte rastú crack spready, teda v podstate marže, ktoré si pýtajú rafinérie za predaje spracovaných ropných produktov nad cenu samotnej ropy.
Z makroekonomického pohľadu ide o zásadný signál. Kým finančné trhy a politická reprezentácia sledujú primárne cenu WTI ako benchmark, reálny tlak na ekonomiku sa prenáša cez drahšie palivá. Tie priamo ovplyvňujú náklady na dopravu, logistiku, výrobu aj poľnohospodárstvo.
Najväčšie riziko predstavuje nafta, ktorá je chrbtovou kosťou celej ekonomiky. Jej postupný, ale vytrvalý rast naznačuje, že inflačné tlaky môžu byť dlhodobejšie a odolnejšie, než by naznačoval samotný vývoj cien ropy. Výsledkom je situácia, kde aj relatívne „kontrolovaná“ cena ropy (o ktorú sa americký establišment snaží cez zrušenie sankcií na ruskú a iránsku ropu naloženú na tankeroch, suspendáciu Jonesovho zákona, ktorý umožňuje prepravu ropy v rámci USA len americkým firmám s americkými loďami a americkou posádkou, a možno aj priamymi intervenciami na futures trhu, ktoré sú však oficiálne popierané) môže zakrývať výrazné zhoršenie reálnych ekonomických podmienok.
Graf 1: Cena ropy rastie pomalšie ako samotných rafinovaných ropných produktov
