Graf týždňa: (Ne)prekvapujúci vzťah medzi zlatom a vojnami
Prvé kovové peniaze sa objavili približne v siedmom storočí pred naším letopočtom v Lýdskom kráľovstve, čo bola ríša Malej Ázie, dnes je súčasťou Turecka. Toto platidlo bolo známe ako electrum – prirodzene sa vyskytujúca zliatina zlata a striebra. Kroisos, posledný kráľ Lýdie, bol okrem svojho obrovského bohatstva známy aj tým, že zaviedol rýdzo zlaté mince, čisto z pragmatických dôvodov, keď hodnota zlata v electrume fluktuovala medzi 50 – 75 percentami, čo robilo problémy pri stanovovaní hodnoty. Kroisos totiž potreboval štandardizovanú platbu žoldu pre zahraničných vojakov, ktorí chránili Lýdiu pred rozpínajúcou sa Perziou. Zlaté mince so zobrazením levice a býka, označované po tomto kráľovi ako kroiseidy, sa následne stali základnou normou v obchode a rozšírili sa po celom východnom Stredomorí až k hraniciam Perzie. Ich pôvod je vlastne spätý s vojenskými výdavkami.
Vzťah medzi žltým kovom a vojnou sa pritom ani po takmer troch tisícročiach nenarušil. Rozmach Macedónskej ríše pod vedením Alexandra Veľkého bol poháňaný zlatom, ktoré zhabal Peržanom. Schopnosť Rímskej ríše samofinancovať imperiálne dobyvateľské vojny spočíva v zlate, ktoré zobrali podrobeným regiónom. Aj neskôr v priebehu stredoveku, je jedno, či to boli Francúzi alebo Benátčania, či v moderných dejinách 1. alebo 2. svetová vojna, vždy platilo, že bolo potrebné mobilizovať zlato s cieľom udržať vojenské úsilie. Ani aktuálny konflikt na Ukrajine nie je odlišný, keď Ruská federácia musela rozpredať 57 percent zlatých rezerv Národného fondu bohatstva, čím ich objem v ňom klesol zo 406 ton na aktuálnych približne 173 ton.
To znamenalo rast ceny zlata počas vojnových čias či napätie s rastom zbrojenia. A to vydržalo do súčasnosti. Možno s výnimkou 80. rokov minulého storočia, keď reálne úrokové sadzby výrazne narástli (dnes nepredstaviteľne) s cieľom skrotiť infláciu, čo sa napokon aj podarilo a vytvorilo v podstate zlatý vek dezinflácie na nasledujúce štyri dekády. Po 2. svetovej vojne však vo všeobecnosti platí, že s rastom vojenských výdavkov rastie cena zlata s približne dvaapolnásobne väčšou citlivosťou.
Ak vychádzame z toho, že medzi rokmi 2025 a 2030 majú globálne vojenské výdavky narásť približne o štvrtinu, po tom ako narástli o 44 percent za predchádzajúcu päťročnicu, môže mať zlato pred sebou žiarivú budúcnosť.
Graf 1: Vzťah medzi zmenami vojenských výdavkov a cenou zlata
