Graf týždňa: Krajiny bojujú v obchodnej vojne nielen clami, ale aj dotáciami
Na napätie v medzinárodnom obchode sa často pozerá z pohľadu ciel a necolných bariér, no najnovšie údaje OECD naznačujú, že súboje obchodnej vojny sa vedú aj na úrovni štátnych dotácií pre firmy naprieč odvetviami, ktoré dosiahli v pomere k tržbám najvyššiu úroveň od finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Dotačnými nástrojmi so zhruba rovnakým podielom na tržbách sú vládne granty, daňové úľavy na dani z príjmov a poskytnutie úverovou pod trhovou cenou.
Nedávno zverejnený report OECD s názvom Magická databáza priemyselných dotácií ukázal, že v roku 2024 dosiahli dotácie prijaté veľkými priemyselnými firmami v rámci 15 kľúčových odvetví sledovanými OECD 108 miliárd dolárov alebo 1,3 percenta tržieb. Ide o druhú najvyššiu úroveň objemu dotácií v pomere k tržbám v histórii meraní, keď vrchol bol dosiahnutý v roku 2009, kde tržby pre krízu skolabovali a súčasne vlády Západu prudko zvýšili núdzovú podporu pre automobilky. Aktuálny nárast má však viac štrukturálny charakter, keďže vlády opäť priamo podporujú strategické odvetvia, ako sú polovodiče, solárna energetika či oceliarstvo. Podiel 1,3 percenta dotácií na tržbách sa môže zdať malý, ale pre spoločnosť fungujúcu s nízkou päťpercentnou maržou by to predstavovalo viac než štvrtinu prevádzkového zisku, čo stačí na zásadnú zmenu ekonomiky celého odvetvia.
Neprekvapujúco najviac dotuje svoje firmy čínska vláda. V období medzi rokmi 2005 až 2024 získavali čínske firmy v priemere troj- až osemnásobne vyššiu verejnú podporu než ich konkurenti vo vyspelých ekonomikách. Dotácie sa však netýkajú len výlučne Číny, ale čoraz viac sa vracajú do vyspelých ekonomík. Spojené štáty, Európa, Japonsko aj Južná Kórea opätovne spustili priemyselné politiky založené na podpore strategických odvetví, ktoré chcú mať pod kontrolou a nechcú sa spoliehať na dovozy z druhého konca sveta či z krajín, ktoré sú ich geopolitickými konkurentmi pre bezpečnostné riziká. Súčasná obchodná vojna sa tak v skutočnosti mení na „vojnu súvah“ medzi vládami. Pre investorov to má významné dôsledky, pretože niektoré odvetvia už nemožno analyzovať iba pomocou tradičných ukazovateľov, ako sú marže, návratnosť investovaného kapitálu (ROIC) či finančná disciplína. Ak firma dokáže tolerovať desať rokov nízkych výnosov preto, že jej domáca vláda považuje dané odvetvie za strategicky dôležité, ekonomika jeho konkurentov sa stáva oveľa zraniteľnejšou.
Najviac dotovaná bola výroba zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, polovodičový priemysel a ťažký priemysel. V dvojdekáde 2005 – 2024 bola výroba solárnych fotovoltických panelov, polovodičov, hliníka, ocele a stavby lodí najviac dotovaná v pomere k tržbám.
Štátne podniky zohrávajú významnú úlohu ako príjemcovia a poskytovatelia dotácií. Štátne podniky s podielom štátu nad 25 percent sú v priemere výrazne väčšími príjemcami priemyselných dotácií ako ich súkromní konkurenti, najmä pokiaľ ide o granty a úvery s nižšou ako trhovou úrokovou sadzbou. Čiastočne to vyplýva zo skutočnosti, že tieto spoločnosti sa často nachádzajú v ťažkom priemysle, ktorý sa vyznačuje väčším objemom dlhového financovania a úvermi pod trhovou cenou, a v Číne.
Dotácie výrazne ovplyvňujú trhy a postavenie firiem na nich. V dôsledku toho spoločnosti už nekonkurujú za rovnakých podmienok. To môže viesť k tomu, že menej produktívne firmy získajú podiel na globálnom trhu na úkor inovatívnejších a efektívnejších firiem, čo bude mať v priebehu času dôsledky pre inovácie, spravodlivú hospodársku súťaž a podporu globálneho obchodu. Dotácie totiž zvyšujú trhový podiel bez výrazného zlepšenia produktivity alebo ziskovosti. Ich cieľom nemusí byť vytvorenie najziskovejších spoločností v súčasnosti, ale umožniť firmám viac investovať, udržiavať nadbytočné kapacity, akceptovať nižšie ceny a dosahovať návratnosť kapitálu, ktorú by súkromní konkurenti nedokázali tak dlho znášať. Typickým príkladom je dnes solárny sektor.
Vskutku, report OECD ukazuje, že približne 22 percent globálneho nárastu trhového podielu firiem, ktoré rástli medzi rokmi 2005 a 2023, možno vysvetliť dotáciami, ktoré dostali. V prípade čínskych firiem možno takmer 60 percent ich globálneho nárastu trhového podielu ide na vrub subvenciám.
V takomto prostredí je pochopenie toho, kto financuje dané odvetvie, za akú cenu a s akým strategickým cieľom, takmer rovnako dôležité ako pochopenie samotnej spoločnosti.
Graf č. 1: Globálne dotácie v priemysle
Graf č. 2: Najviac dotuje svoje firmy Čína
Graf č. 3: Najviac dotovaná je výroba solárnych panelov, polovodičov a hliníka
Graf č. 4: Najviac dotácií dostávali firmy, kde bol spoluvlastníkom štát
Graf č. 5: Najviac dotované odvetvia za dve dekády úplne zmenili štruktúru svojho trhu. Vo výrobe solárnych panelov, lodiarstve, výrobe ocele a hliníka začali najmä vďaka dotáciám dominovať čínske firmy.
