Spravodajstvo 04.03.2026

Graf týždňa: Hormuzský prieliv je úzke hrdlo svetovej ropy a ďalších komodít

V posledných dňoch sa napätie okolo Hormuzského prielivu prudko zvýšilo po tom, čo USA a Izrael spustili vojenský útok na Irán, paradoxne po období nepriamych rokovaní o jadrovom programe sprostredkovaných Ománom, ktoré síce naznačovali posun, no nedospeli k dohode. Irán následne vykonal odvetu, keď útočil na americké ciele v regióne, ale prekvapujúco aj na energetickú infraštruktúru okolitých krajín, spojencov USA. Riziko sa preto okamžite prenieslo aj na námornú dopravu v Perzskom zálive, kde časť lodí mení trasy, kotví alebo prechody odkladá a poisťovne sprísňujú a zdražujú tzv. „war-risk“ poistenie (prirážka za riziko vojnových udalostí) či dokonca zastavujú poistenie cez Hormuzský prieliv.

Z ekonomického hľadiska je kľúčové, že cez Hormuz dlhodobo prechádza okolo 20 miliónov barelov ropy a ropných produktov denne (čo predstavuje približne 20 percent ich svetovej spotreby). Z celku tvoria najväčší podiel surová ropa a kondenzát (zhruba tri štvrtiny), zvyšok sú ropné produkty. Kľúčový je aj pre prepravu mnohých ďalších komodít na čele s hnojivami.

Toky ropy sú zároveň koncentrované na pár krajín. Významné objemy prichádzajú najmä zo Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, dopĺňa ich Irak, Kuvajt a Katar. Na strane dopytu dominuje Ázia, kde najväčšími odberateľmi sú predovšetkým Čína a India, nasledované Japonskom a Južnou Kóreou, pričom Európa má menší, ale stále viditeľný podiel. Agentúra pre energetické informácie USA zvaná EIA odhaduje, že v roku 2024 smerovalo do Ázie približne 84 percent ropy a kondenzátu prechádzajúcich prielivom.

Pre trhy platí jednoduchá vec, a to, že aj keď sa prieliv formálne „nezatvorí“ iránskym pričinením (kde aktuálne prichádzajú rozporuplné správy o tom, či ho majú iránskej sily pod kontrolou), už samotné zvýšenie rizika útokov na tankeri znamená, že preventívne obmedzujú cez úžinu dopravu a súčasne je zdražovaná jej cena (poistenie, bezpečnostné opatrenia, zdržania) a trh si pýta vyššiu „poistku“ proti výkyvom. To sa prejavuje dvomi kanálmi, v cene ropy Brent, kde niektoré odhady hovoria o možnosti posunu na trojciferné úrovne, aj v indexe očakávanej volatility ropy (OVX), ktorý zachytáva, ako draho si investori poistia veľké cenové pohyby cez opcie.

Dôležitý detail je, že „obchádzka po súši“ existuje, ale len čiastočne, agentúra pre energetické informácie EIA z USA odhaduje, že mimo prielivu sa dá cez saudské ropovody a ropovody Spojených arabských emirátov presmerovať približne 2,6 milióna barelov denne. Pri veľkom výpadku by tak väčšina objemu zostala stále „uväznená“ v Perzskom zálive, a preto sú ceny a volatilita také citlivé na správy z regiónu.

Scenáre vývoja (ekonomicky poňaté)
•   Napätie bez uzavretia: prieliv ostane priechodný, no „drahší“ – vyššie poistné a logistické náklady držia rizikovú prirážku a zvyšujú kolísavosť cien.
•   Čiastočné obmedzenia/zdržania: aj menší fyzický pokles tokov môže spustiť dopĺňanie zásob najmä v Ázii, čo tlačí na ceny ropy a palív.
•   Výrazné prerušenie toku: pri objeme približne 20 miliónov barelov denne by šok rýchlo prešiel do cien ropy, nafty a leteckého paliva a následne aj do inflácie.

Hormuz je možný „bod zlyhania“ ropného trhu, preto sa napätie často prejaví v samotnej cene ropy, nákladoch na prepravu, ako aj vo volatilite. Ceny okrem toho zvyšujú aj nečakane rázne iránske útoky na ropné zariadenia Saudskej Arábie či ďalších veľkých ťažiarov v regióne. Čím dlhšie bude trvať napätá situácia okolo Hormuzu s prerušeným tranzitom komodít, tým vyššie sa môžu ich ceny dostať.

Graf 1: Objem ropy a ropných produktov prepravovaných cez Hormuzský prieliv (milióny barelov denne)