Graf týždňa: Honba centrálnych bánk po zlate
Zlato hrá v čase zvýšenej geopolitickej neistoty rolu bezpečného prístavu. Prudký nárast jeho ceny na nové historické maximá nad hranicou 3 000 dolárov zvýšil v tomto roku atraktivitu drahého kovu. Vlna nákupov, ktorá započala už pred zvolením Donalda Trumpa za amerického prezidenta, vyzdvihuje rastúce obavy niektorých krajín z príliš vysokej expozície voči americkému doláru. Tempo nákupu znásobila ruská invázia na Ukrajinu a následné zmrazenie ruských devízových rezerv. Tento krok spoločne s obavami z vyššej inflácie a menej prívetivého prístupu americkej vlády k zahraničným veriteľom donútil investorov i niektoré centrálne banky diverzifikovať svoje portfólio a zlato sa javí ako logická voľba. Tento rok žltému kovu pomohli i špekulácie o možnom zámernom oslabovaní dolára zo strany novej americkej administratívy a obavy o nezávislosť Fedu.
Zlato má za sebou najlepší prvý kvartál od konca 80. rokov a od začiatku roka sa jeho cena zhodnotila o viac ako 27 percent, čím jasne poráža akciový trh. Momentálne sa jeho cena pohybuje tesne pod hranicou 3 400 dolárov za uncu, čo je dvojnásobok oproti hodnotám z druhej polovice roka 2022. Navyše nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal rast zlata spomaľovať.
Graf 1: Cena zlata sa pohybuje tesne pod svojimi historickými maximami
Zdroj: Patria
Hlavným motorom ženúcim cenu zlata nahor sú centrálne banky. Podľa odhadov investičnej banky Goldman Sachs centrálne banky nakupujú zhruba 80 ton mesačne, v celkovej sume približne 8,5 miliardy dolárov. Väčšina nákupov je anonymná, no dáta naznačujú, že za veľkú časť z nich je zodpovedná Čína. Čínske štatistiky sú však oneskorené a nekompletné. I tak sa však analytici domnievajú, že priemerné nákupné tempo čínskej centrálnej banky je 40 ton zlata mesačne. „Oficiálne“ tvorí zlato len šesť percent čínskych rezerv. Na porovnanie centrálne banky v USA či v Nemecku držia v zlate až tri štvrtiny svojich rezerv. Svetový priemer je zhruba 20 percent.
Čína však nie je jediný veľký kupec. Drahý kov vo veľkom nakupujú i centrálne banky z východnej Európy a zo Stredného východu. Dokopy centrálne banky a investičné fondy nakupujú zhruba 1 000 ton zlata ročne, čo zodpovedá štvrtine svetovej ročnej produkcie.
Graf 2: Nákupy zlata centrálnymi bankami od roku 2010
Zdroj: Bloomberg podľa World Gold Council