Spravodajstvo 12.03.2026

Graf týždňa: Ani uvoľnenie strategických ropných rezerv nevykompenzuje zablokovaný Hormuzský prieliv

Izraelsko-americké bombardovanie Iránu spôsobilo, že Hormuzský prieliv, cez ktorý smeruje z Perzského zálivu na svetový trh denne približne 20 miliónov barelov ropy a ropných produktov, teda tretina všetkej ropy prepravovanej tankermi, je takmer nepriechodný v dôsledku hrozby iránskeho ostreľovania či rušenia navigácie. Vedie to k prudkému rastu cien ropy, keď sa zmes Brent miestami obchodovala okolo úrovní 120 dolárov, čo sú najvyššie úrovne od ostatného energetického ponukového šoku v júni 2022, spôsobeného najmä dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu. Irán tak odpovedá na agresiu, keď chce zvýšiť náklady vojny pre útočiace strany a dúfa, že to bude pôsobiť ako detergent pokračovania vojenských operácií. Americkí spotrebitelia a zároveň voliči citlivo reagujú na rast cien palív, čo následne vplýva aj na politické preferencie. Pred americkými „midterm elections“, teda doplňujúcimi voľbami do Kongresu, kde sa volí celá Snemovňa a tretina Senátu, pričom v oboch majú Trumpovi republikáni väčšinu, to môže ovplyvniť rozhodovanie Bieleho domu. Navyše vyššie ceny energií sú protivetrom pre svetový ekonomický rast pri vyšších inflačných tlakoch. Aj preto sa členské krajiny Medzinárodnej energetickej agentúry, kam patria najmä veľké vyspelé krajiny G7, rozhodli uvoľniť rekordný objem strategických ropných rezerv vo výške 400 miliónov barelov, teda zhruba tretinu z celkového objemu. Bude to však stačiť na zacelenie diery, ktorú vytvorila efektívna nepriechodnosť Hormuzského prielivu?

Výpadky dodávok ropy na svetové trhy v dôsledku radikálne zníženého tranzitu cez Hormuzský prieliv sú najväčšie v histórii, dokonca väčšie ako počas arabsko-izraelskej vojny v roku 1973. Cez Hormuzský prieliv aktuálne prúdi len iránska ropa, ktorá je nakladaná na ostrove Kharg na čínske tankery. Regulárna iránska armáda či revolučné gardy ju pochopiteľne nechávajú prúdiť a Spojené štáty či Izrael si nemôžu dovoliť na tieto lode útočiť. A ani nechcú, keďže by to ešte zintenzívňovalo ropný šok. Objem iránskeho exportu dosahuje aktuálne 1,2 milióna barelov, čo je však rádovo o milión menej ako pred vypuknutím konfliktu. Okrem toho časť ropy je exportovaná na iných tankeroch s vypnutými transpondérmi. Odhady sa pohybujú od 0,5 milióna barelov podľa známeho komoditného experta agentúry Bloomberg Javiera Blasa až po necelé tri milióny barelov podľa JP Morgan. Nebudeme prekvapení, ak sa stav bude vyvíjať a mať klesajúcu tendenciu vzhľadom na zintenzívnenie iránskych útokov na tankerovú prepravu. Tankerová preprava klesla na 9 až 20 percent štandardného objemu.

Preprava cez Hormuzský prieliv sa dá obísť aj ropovodmi. Saudsko-arabský ropovod East-West spája Perzský záliv s Červeným morom a má maximálnu deklarovanú kapacitu 7 miliónov barelov, hoci je spochybňovaná (vysoké tlaky dlhodobo zrejme neudrží) a reálnejšie sa uvádza kapacita 5 miliónov barelov denne. Aktuálne však cezeň prúdi približne 2,8 milióna barelov. Spojené arabské emiráty môžu využívať ropovod Habshan-Fujairahs, ktorý priamo obchádza Hormuzský prieliv, s deklarovanou kapacitou 1,8 milióna barelov, no aktuálne je krajina schopná presmerovať tadiaľ len približne 1,0 milióna barelov denne. Irak sa snaží časť produkcie exportovať cez územie Kurdistanu a ropovod Kirkuk-Ceyhan, ktorého kapacita sa líši (pre rozdielne pohľady na technický stav) od 0,7 až po 1,4 milióna barelov denne. Reálne tade však prúdila ropa z Kurdistanu v objeme 0,4-0,5 milióna barelov denne (ktorá nebola exportovaná cez Hormuzský prieliv) a iracká vláda sa tam snaží presmerovať podľa odhadov 0,2 milióna barelov denne. Situácia sa však mení každým dňom v dôsledku obmedzenia ťažby z bezpečnostných dôvodov pre iránske útoky na ropné polia v Iraku. Ropovody teda dokážu kompenzovať rádovo necelých 20 percent výpadku cez Hormuzský prieliv.

Medzinárodná energetická agentúra deklarovala síce uvoľnenie 400 miliónov barelov, no neposkytla zatiaľ žiadne presnejšie detaily ohľadne harmonogramu. Bližšie informácie zatiaľ poskytli len predstavitelia USA, podľa ktorých v rámci dohody uvoľnia až 172 miliónov barelov v priebehu 120 dní. To predstavuje v priemere 1,4 milióna barelov denne. Celkovo s ostatnými krajinami, ak by čerpanie bolo rovnomerné a trvalo štyri mesiace, by to znamenalo dodatočné dodávky vo výške 3,3 milióna barelov. Technicky to môže byť realizované možno pár úvodných týždňov (ak nenastanú logistické obmedzenia), no celkovo je odhadované, že uvoľňovanie rezerv by mohlo ísť tempom 2,2 milióna barelov v priebehu šiestich mesiacov. To je len niečo vyše 10 percent výpadku tranzitu cez Hormuzský prieliv.

Okrem toho pri uvoľňovaní strategických rezerv nie je barel ako barel. Ropa z Perzského zálivu mala určité chemické zloženie a rafinérie v Ázii boli naň presne vyladené. Arab Light či Iraqi Basra zmesi sú iné ako americká bridlicová ropa. Je nákladnejšie pre ne spracovávať inú ropu a nie všetky rafinérie v regióne to dokážu prispôsobením technológie ako hydrokrakovacia jednotka a okrem toho sa zmení produktový mix.

Uvoľňovanie strategických rezerv preto neadresuje problém narušenej dopravy cez Hormuzský prieliv, len ho zmierňuje a, obrazne povedané, kupuje čas. Ceny ropy na tento krok nereagovali poklesom, ale, naopak, nárastom späť k 100 dolárom. Obchodníci si totiž myslia, že súhlas Bieleho domu na uvoľnenie strategických rezerv naznačuje, že vojenská operácia v Iráne nebude zrejme skoro ukončená, čo je v rozpore s predchádzajúcimi slovami prezidenta Trumpa. Navyše iránska odpoveď na uvoľnenie strategických rezerv USA a ďalších krajín je zintenzívnenie útokov na tankery a ropnú infraštruktúru krajín Perzského zálivu. Problém je, že aj iránske zariadenia na ťažbu ropy sa stali už cieľom izraelských náletov. Oprava všetkých týchto facilít môže trvať niekoľko týždňov či mesiacov, čo bude pre ropný trh znamenať problém, aj keby bol Hormuzský prieliv okamžite zajtra priechodný. Stres medzi obchodníkmi pritom vyvolávajú aj správy o tom, že Irán sa snaží zamínovať tento prieliv. Diera v dodávkach z Perzského zálivu do Ázie, ktorá nemôže byť nahradená, vyústila do toho, že sankcionovaná ruská ropa Urals sa prvýkrát v histórii v tomto regióne obchoduje s prémiou voči Brentu, hoci ešte pred začiatkom vojenských operácií USA s Izraelom sa pohybovala v hlbokom diskonte okolo 15 – 30 dolárov.

Graf 1: Pokles tankerovej prepravy cez Hormuzský prieliv