Spravodajstvo 11.06.2026

Graf týždňa: Americký kapitál v európskom futbale

V nasledujúcich dňoch sa začínajú majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré budú organizovať Spojené štáty spolu s Kanadou a Mexikom. Na zápasoch sa predpokladá veľká šou v americkom štýle, ktorá by mohla túto hru v USA ešte viac spopularizovať. Americký kapitál je pritom čoraz viac prítomný v európskom futbale a za ostatnú dekádu ho radikálne zmenil. A to napriek veľkému odporu časti fanúšikov, ktorí sa obávajú, že šport stráca svoju identitu a ducha v honbe za rastom trhovej hodnoty presadzovanej americkými biznismenmi. Čo stojí za rastom prílevu amerických peňazí do najpopulárnejšieho športu v Európe?

Počet európskych klubov, ktoré sú majoritne vlastnené investormi zo Spojených štátov, za poslednú dekádu vzrástol z 13 na 117. Všetko sa to začalo približne pred dvadsiatimi rokmi, keď rodina Glazerovcov kúpila anglický Manchester United. V nasledujúcich rokoch sa roztrhlo vrece s ďalšími americkými investíciami. Napríklad v roku 2007 dvaja americkí podnikatelia kúpili FC Liverpool, od roku 2011 Arsenal Londýn a AS Rím tiež patria Američanom a v roku 2018 aj sedemnásobný víťaz Ligy majstrov AC Miláno. Dnes Američania vlastnia 11 klubov z anglickej Premier League, sedem klubov z talianskej Serie A, šesť klubov z francúzskej Ligue 1 a tri kluby zo španielskej La Ligy. Z top líg v Európe je len nemecká Bundesliga zatiaľ „imúnna“ voči americkému kapitálu.

Americkí vlastníci nie sú homogénnou skupinou. Niektorí majú celoživotnú lásku k futbalu a blízke rodinné väzby s Európou. Iní pracujú v rámci prísnych mandátov fondu a musia vrátiť peniaze svojim investorom v stanovenom časovom horizonte. Do prvej skupiny patria napríklad raper Snoop Dogg a herec Ryan Reynolds, do druhej skupiny hedžové fondy, private equity, investičné skupiny či miliardári.

Americkí investori pritom vložili peniaze do európskeho futbalu aj inými spôsobmi. Napríklad prostredníctvom menšinových podielov, čo je prípad veľkoklubov Paríž Saint-Germain, úradujúceho víťaza Ligy majstrov (väčšinovo vlastneného Katarom), alebo Manchester City, ktoré kontroluje emirát Abú Zabí. Alebo prostredníctvom štruktúrovaných úverov či dohôd o prerozdelení príjmov, ako to majú Real Madrid a FC Barcelona, dva najväčšie a najúspešnejšie španielske kluby, ktoré sú vlastnené členmi a majú zakázané predávať podiely externým stranám.

Za prílevom amerických peňazí do európskeho futbalu je viacero príčin.

V USA rýchlo rástlo bohatstvo a počet dolárových miliardárov, ktorí hľadali alternatívne formy investovania, no počet veľkých športových tímov v najpopulárnejších športoch v USA sa zásadne za ostatných pár dekád nezmenil. Inak povedané, dopyt narástol a ponuka ostala nezmenená. Americkí boháči sa tak museli začať obzerať po kluboch na druhej strane Atlantiku.

Relatívne laxné pravidlá európskeho futbalu týkajúce sa vlastníctva urobili z neho jednoduchý priestor na uloženie kapitálu. Napríklad súkromné investičné spoločnosti majú zakázané získavať kontrolné podiely vo veľkých amerických športových tímoch a existujú prísne limity na dlh. Futbal má len málo takýchto obmedzení.

Mnohí americkí investori videli európsky futbal ako komerčne nedostatočne rozvinutý. To vytváralo priestor pre investície s cieľom zmodernizovať štadióny, aby viac zodpovedali americkým štandardom, s oveľa väčším počtom VIP miest a s flexibilitou pri organizovaní hudobných a iných športových podujatí, ako sú napríklad zápasy americkej národnej futbalovej ligy NFL, čo výrazne zvyšuje príjmy, a teda návratnosť kapitálu.

Za rozmachom amerických investícií v európskom futbale stoja aj ceny, respektíve nízke valuácie. Na rozdiel od amerických basketbalových tímov NBA, ktoré sa oceňujú na úrovni 14-násobku ročných tržieb, špičkové európske futbalové kluby sa obchodujú za 4,2-násobok ročných tržieb. Inak povedané, mnohé americké private equity skupiny boli „vytesnené“ z domáceho trhu a realita ich prinútila investovať na starom kontinente ako spôsob vstupu do biznisu medzinárodnej zábavy za diskontné ceny.

Príležitosť vytvorila aj pandémia kovidu, počas ktorej mnohé európske kluby finančne trpeli, keď podľa odhadov UEFA stratili rádovo 4,3 miliardy eur príjmov a americkí investori s hotovosťou zacelili túto dieru, ktorá sa im nárastom valuácií po odznení pandémie vrátila.

Okrem toho niektorí americkí športoví investori videli európske futbalové kluby ako spôsob posilnenia svojich portfólií do budúcnosti. Americké športy majú podstatne nižšiu fanúšikovskú základňu v porovnaní s európskym futbalom. Napríklad Dallas Cowboys má na Instagrame päť miliónov sledovateľov, kým Real Madrid ich má takmer 180 miliónov. Navyše z biznisového hľadiska európskym futbalovým tímom rýchlo rastie fanúšikovská základňa v Spojených štátoch. K popularite futbalu v USA prispel aj prestup argentínskej hviezdy Lionela Messiho do klubu Inter Miami alebo americká športová komediálna dráma Ted Lasso. Štatistiky ukazujú, že anglická Premier League s približne 40 miliónmi divákov má v amerických televíziách už väčšiu sledovanosť ako hokejová NHL! Rýchlorastúce publikum v USA prispelo k prudkému nárastu hodnoty medzinárodných mediálnych práv na európske futbalové súťaže, čo prináša miliardy dolárov nových príjmov pre futbalové kluby. To pochopiteľne zvyšuje ich hodnotu, na čom chcú americkí biznismeni participovať. V roku 2017 minuli americkí vysielatelia podľa dátovej a analytickej spoločnosti Ampere Sports ročne spolu 340 miliónov dolárov na vysielacie práva zápasov Premier League, Ligy majstrov a španielskej La Ligy. Tento rok za tie isté tri súťaže poskytnú takmer 900 miliónov dolárov. Anglická Premier League v súčasnosti získava viac ako polovicu svojich ročných príjmov z vysielania mimo Spojeného kráľovstva, pričom USA sú jej najväčším zahraničným trhom. Medzinárodné práva generujú viac pre Premier League ako pre španielsku, nemeckú, francúzsku a taliansku ligu dohromady. To je jedných z hlavných zdrojov rastu rozdielov medzi týmito ligami, keď zvyšok Európy, možno s výnimkou Realu Madrid, FC Barcelony a Paríža Saint-Germain, nevie konkurovať anglickým tímom. Mnoho expertov je týmto vývojom znepokojených, keď to z dlhodobého hľadiska môže ohroziť zdravie futbalu, ak budú v európskych súťažiach dominovať kluby z jednej krajiny.

Zaujímavosťou je, že napriek rastu počtu profesionálnych amerických majiteľov v európskych futbalových kluboch, ktorí sa zameriavajú na návratnosť kapitálu, nielen na dosahovanie športových úspechov, sa finančná situácia v európskom futbale zásadne nezlepšuje. Report UEFA ukázal, že európske kluby stratili v uplynulej sezóne dokopy viac ako jednu miliardu eur, a to napriek rekordným príjmom presahujúcim 30 miliárd eur. Z piatich klubov s najväčšími stratami boli štyri buď úplne, alebo čiastočne v americkom vlastníctve. V Premier League vykázalo straty pred zdanením 14 z 20 tímov. Niektorí obviňujú z nárastu nákladov prílev peňazí zo štátov Perzského zálivu. Za posledných päť rokov však boli tri kluby s najväčšími výdavkami – Chelsea, Manchester United a Arsenal – v americkom vlastníctve. UEFA aj Premier League preto nedávno podnikli kroky na sprísnenie finančných pravidiel s cieľom zastaviť vlnu strát, často s podporou amerických vlastníkov.

Na druhej strane niektorí investori upozorňujú na neatraktivitu európskeho futbalu pre jeho vysokú úroveň rizika, prostredníctvom systému postupu a zostupu (teda absencii garancie hrať najvyššiu súťaž či Ligu majstrov, ktoré sú finančne lukratívne), a absenciu kontroly nákladov. Hŕstka majiteľov klubov sa vyjadrila k zavedeniu platových stropov vo futbale v americkom štýle, ale v reakcii na to čelila hrozbám právnych krokov zo strany hráčskych odborov.

Hoci americkí investori prinášajú veľmi potrebný kapitál, profesionálny prístup a nové zdroje príjmov, z pohľadu fanúšikov naráža americké vlastníctvo európskych klubov na odpor vzhľadom na zameranie sa na model „futbal ako biznis“ namiesto tradičnej komunitnej tradície, čo vyúsťuje do drahších cien vstupeniek a zameriavania sa na viac solventné skupiny fanúšikov, ktorí sú skôr turistami, čo zhoršuje atmosféru na štadiónoch a riskuje potenciálnu stratu identity klubov. Tlak na zvyšovanie finančnej hodnoty klubu mení charakter športu, zväčšuje finančnú nerovnosť a stále nerieši chronickú stratovosť klubov.

Graf 1: Vývoj počtu futbalových klubov v Európe, ktoré majú amerických majiteľov