Energetická vojna prepisuje pravidlá trhov

Finančné trhy majú za sebou extrémne turbulentný týždeň, počas ktorého vývoj naprieč aktívami diktovala eskalácia konfliktu na Blízkom východe a s ňou spojený bezprecedentný šok na strane ponuky energií. V úvode týždňa síce trhy ešte krátkodobo upokojil záhadný pokles cien ropy, ktorý podporil odraz akcií, pokles amerických 10-ročných dlhopisových výnosov, oslabenie dolára a rast zlata, no tento efekt sa ukázal ako dočasný. Postupne totiž začali dominovať správy o blokovanom Hormuzskom prielive a najmä o systematickom ničení energetickej infraštruktúry v Perzskom zálive, čo vystrelilo ceny ropy prudko nahor a preklopilo sentiment do výrazného „risk-off“ režimu. Akcie sa dostali pod silný predajný tlak, dlhopisové výnosy rástli v reakcii na inflačné obavy, dolár mal tendenciu posilňovať ako bezpečný prístav a zlato paradoxne prudko klesalo pod tlakom vyšších amerických dlhopisových výnosov a špekulácií, že krajiny Perzského zálivu ho budú predávať s cieľom financovania poškodenej energetickej a civilnej infraštruktúry. Okrem toho investori vyberali kapitál z neho s cieľom dopĺňania kolaterálov na stratové akciové pozície. Trhy čoraz viac prechádzali na scenár stagflácie, keď kombinácia drahých energií a geopolitickej neistoty zhoršuje výhľad rastu a zároveň udržuje infláciu zvýšenú.

Akciové trhy

Hlavné svetové akciové trhy nedokázali udržať odraz z úvodu minulého týždňa v reakcii na pokles cien ropy a nádej, že konflikt na Blízkom východe by nemusel mať dlhé trvanie, no postupne sa dostali pod silný predajný tlak. Stálo za tým obnovenie rastu cien ropy, kde sa kľúčovým momentom stala eskalácia útokov na energetickú infraštruktúru v Perzskom zálive. Izraelské zásahy na iránske zariadenia v oblasti South Pars, najväčšieho plynového poľa na svete, a následná iránska odveta na katarský Ras Laffan, najväčší LNG terminál na skvapalnený zemný plyn globálne, dramaticky zvýšili obavy z dlhodobého výpadku dodávok energií, keďže oprava momentálneho poškodenia by mohla trvať niekoľko rokov. Následné iránske útoky dronmi na rafinérie v Kuvajte či zásahy na ďalšie ropné a plynové zariadenia v Saudskej Arábii či v Spojených arabských emirátoch, spolu s vyhlásením vyššej moci na ropných poliach v Iraku, ešte viac prehĺbili nervozitu. Trhy začali započítavať scenár, že škody na infraštruktúre budú rozsiahle a ich oprava zdĺhavá, čo by znamenalo dlhšie trvajúci energetický šok, a to aj v prípade okamžitého odblokovania Hormuzského prielivu. Americké aj európske akcie preto klesali na najnižšie úrovne za niekoľko mesiacov a približovali sa ku korekčnému pásmu. Americký široký index S&P 500 uzavrel týždeň s 1,9-percentným poklesom a zatváral na najnižších úrovniach od konca septembra minulého roka, bluechipsový index Dow Jones s 2,1-percentným poklesom, ako aj technologický index Nasdaq Composite. Z európskych akciových indexov Stoxx Europe 600 uzavrel týždeň s 3,8-percentným poklesom a končil na najnižších úrovniach od začiatku decembra.

Dlhopisové trhy

Vývoj na dlhopisových trhoch bol charakteristický rastom dlhopisových výnosov, keď dominantným faktorom začali byť inflačné obavy. Hoci na začiatku týždňa americké 10-ročné dlhopisové výnosy ešte mierne klesali pri pullbacku cien ropy, postupne sa trend otočil. Kombinácia rastúcich cien energií a silných inflačných tlakov v amerických dátach za február (teda ešte pred vypuknutím konfliktu okolo Iránu) viedla k prehodnocovaniu očakávaní menovej politiky Fedu, ktorý na svojom zasadnutí nezmenil nastavenie menovej politiky, no konštatoval zvýšené inflačné tlaky smerom k vyšším úrokovým sadzbám (koncom týždňa prestali započítavať „cuty“ do konca roka a prepli na šancu „hikov“). Podobný posun bol viditeľný aj pri ECB (derivátový trh kalkuluje už s tromi „hikmi“ do konca roka), ktorá  na svojom zasadnutí nezmenila nastavenie menovej politiky, no sprievodný slovník jej prezidentky Christine Lagardovej bol jastrabí. Energetický šok bol totiž vnímaný ako faktor, ktorý môže udržať infláciu zvýšenú dlhšie, čo tlačilo dlhopisové výnosy nahor naprieč splatnosťami. Americký 10-ročný dlhopisový výnos uzatváral týždeň okolo úrovne 4,4 percenta, čo je nárast o 10 bázických bodov, zatiaľ čo zo starého kontinentu nemecký 10-ročný dlhopisový výnos uzatváral okolo úrovne 3,04 percenta, čo znamená rast o 6 bázických bodov.

Komoditné trhy

Komodity, najmä energia, stoja od začiatku vojny v Iráne v centre diania. Ropný trh bol extrémne volatilný, kde po úvodnom poklese, ktorý vyvolával otázniky o jeho príčinách, nasledoval prudký rast cien v reakcii na eskaláciu konfliktu na Blízkom východe a fyzické narušenie dodávok. Kľúčovým faktorom nebola len samotná blokáda Hormuzského prielivu, ale najmä útoky na kritickú infraštruktúru od iránskych zariadení cez katarské LNG kapacity až po rafinérie a ropné polia v širšom regióne vrátane Iraku a Kuvajtu. Ceny ropy sa preto pohybovali nad úrovňou 110 dolárov a krátkodobo sa približovali až k 120 dolárom, pričom európske ceny plynu vystrelili miestami nad 70 eur. Aj keď sa objavili pokusy o upokojenie situácie cez vyjadrenia predstaviteľov americkej administratívy o možnom otvorení Hormuzského prielivu či zmiernení sankcií na iránsku ropu, tieto faktory prinášali len dočasnú úľavu. Trhy jednoducho slovám amerických lídrov už príliš neveria a ani prípadné dočasné zrušenie sankcií na iránsku ropu nezmení veľmi dopytovo-ponukovú (ne)rovnováhu na ropnom trhu. Ropa Brent uzatvárala týždeň nad 112 dolármi za barel, čo predstavuje 8,8-percentný rast, a WTI nad 98 dolármi za barel, čo predstavuje 0,4-percentný pokles. 

Zlato sa vyvíjalo v protiklade k očakávaniam postavenia bezpečného prístavu. Namiesto toho, aby profitovalo z rastúcej neistoty, sa dostalo pod silný predajný tlak. Rast dlhopisových výnosov a posilnenie dolára znížili jeho atraktivitu, pričom časť investorov zatvárala pozície aj z dôvodu potreby likvidity a dopĺňania kolaterálov na stratových akciových pozíciách. Dodatočný tlak vytvárali očakávania, že krajiny Perzského zálivu budú nútené predávať zlaté rezervy na financovanie obnovy poškodenej infraštruktúry. Cena zlata tak klesla na najnižšie úrovne za posledné mesiace a zároveň išlo o najhorší týždeň od roku 2011, keď zatvárala pod hladinou 4 500 dolárov s takmer 11-percentnou medzitýždennou stratou. 

Devízové trhy

Napriek celkovo rastúcej nervozite trhov z vývoja konfliktu na Blízkom východe dolár v minulom týždni strácal, keď sa voči euru oslabil o 1,3 percenta a vzájomný výmenný kurz vyskočil zo 114,1 centa až k 116 centom. Jednak sa dolár javil ako pomerne prepredaný, keď sa kurz EUR/USD pohyboval na najnižšej úrovni od konca júla minulého roka, jednak sprievodný slovník prezidentky ECB Christine Lagardovej po zasadnutí (kde podľa očakávaní  nezmenila nastavenie základných sadzieb) bol pomerne jastrabo vnímaný. To sa pretavilo do očakávaní toho, že ECB by mohla dynamicky do konca roka zvyšovať úrokové sadzby, kým Fed, ktorý takisto ostal nastavením menovej politiky „on hold“, by mohol skôr zastávať vyčkávaciu taktiku. Preto sa očakávania vyšších sadzieb v USA posúvajú pomalšie ako v prípade ECB.