Clá a Irán držali trhy v napätí, verdikt súdu priniesol úľavu
Finančné trhy mali za sebou týždeň, v ktorom sa miešala geopolitika v podobe rokovaní medzi USA a Iránom o jadrovom programe s obchodnou politikou USA. Akcie najskôr balansovali medzi vyčkávaním na stredajšiu zápisnicu Fedu a rastúcim napätím okolo Iránu, no záver priniesol úľavu po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA o nezákonnosti väčšiny ciel amerického prezidenta Donalda Trumpa. Americké dlhopisové výnosy pozvoľne rástli, keď reagovali na kombináciu zverejňovaných solídnych makrodát, „jastrabiu“ zápisnicu Fedu a colných správ. Ropa prudko rástla pri hrozbe vojenskej eskalácie v Perzskom zálive, zlato zatváralo nad hranicou 5 000 dolárov za uncu ako poistka proti politickému riziku. Dolár profitoval zo signálov „no landingu“ americkej ekonomiky, ako aj zo špekulácií o predčasnom odchode prezidentky ECB Christine Lagardovej z funkcie, no časť ziskov odovzdal po súdnom verdikte proti Trumpovým clám.
Akciové trhy
Americké akcie sa v minulom týždni pokúšali o udržateľný odraz z predchádzajúcej korekcie vyvolanej nervozitou okolo veľkých kapitálových výdavkov Big Tech firiem súvisiacich s umelou inteligenciou a obavami, že veľké jazykové modely spôsobia disrupciu biznis modelov viacerých odvetví na čele so softvérovými firmami. Wall Street pomáhali aj konštruktívne korporátne správy, keď Nvidia profitovala z oznámenia Mety o nasadení jej čipov v dátových centrách, Amazon sa odrazil po zvýšení podielu zo strany Pershing Square a Micron podporil nákup akcií fondom Appaloosa. Rovnako pôsobilo aj zverejňovanie série solídnych makrodát, ktoré naznačujú, že americká ekonomika je v móde „no landingu“. Brzdou rastu však bolo zverejnenie zápisnice z januárového zasadnutia Fedu, ktorá odkryla názorovú rozpoltenosť medzi členmi FOMC výboru, kde časť z nich pripúšťa potrebu prísnejšieho postoja v menovej politike, čo tlmí stávky na rýchle uvoľnenie menovej politiky. V závere týždňa dostala Wall Street podporu v podobe rozhodnutia Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil veľkú časť „núdzových“ ciel amerického prezidenta Donalda Trumpa. Hoci Biely dom následne oznámil nové globálne clá v podobe 10 percent, pričom cez víkend bolo oznámené ich navýšenie na 15 percent, trh ich vnímal ako miernejší scenár než pôvodný balík, pretože efektívna colná sadzba by klesla, navyše tieto clá môžu byť ponechané v platnosti len 150 dní (vzťahuje sa na ne odlišná legislatíva ako tá, voči ktorej rozhodol Najvyšší súd). Americký široký index S&P 500 zatváral týždeň kúsok nad 6 900 bodmi, keď si pripísal vyše jednopercentný zisk. Až o 1,5 percenta si polepšil technologický index NASDAQ Composite, ktorý zatváral týždeň nad hranicou 22 800 bodov. O niečo miernejší rast o 0,3 percenta zaznamenal bluechipsový index Dow Jones, ktorý zatváral nad hranicou 49 600 bodov.
Európske akcie kopírovali americký vývoj, keď profitovali zo silnejších firemných hospodárskych výsledkov za štvrtý kvartál aj z úľavy po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA o clách, hoci časť titulov sklamala. Široký index STOXX EUROPE 600 na týždennej báze získal 2,08 percenta.
Dlhopisové trhy
Americké 10-ročné výnosy sa počas týždňa posúvali pozvoľne nahor, keď ich podporovalo zverejnenie série solídnych amerických makrodát, ktoré naznačovali „no landing“ ekonomiky, čo výrazne redukovalo potrebu dodatočného uvoľňovania menovej politiky. Rovnako pôsobilo zverejnenie zápisnice z januárového zasadnutia Fedu, ktorá odkryla názorovú rozpoltenosť medzi členmi FOMC výboru, kde časť z nich pripúšťa potrebu prísnejšieho postoja v menovej politike. V samotnom závere týždňa tlačilo výnosy nahor aj rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o nezákonnosti väčšiny ciel amerického prezidenta Donalda Trumpa cez mechanizmus zlepšeného sentimentu na trhoch v kombinácii s výpadkami rozpočtových príjmov, čo zvyšuje napätý stav verejných financií a bude viesť k potrebe dodatočných emisií dlhu. Na druhej strane odraz výnosov tlmili nižšie očakávané colné inflačné tlaky, a to napriek tomu, že Trump obratom oznámil nové plošné globálne clá vo výške 10 percent (ktoré cez víkend upravil na 15 percent) podľa odlišnej legislatívy, ktoré navyše môžu ostať v platnosti len 150 dní. Nový dizajn totiž znamená nižšiu efektívnu colnú sadzbu. Americký 10-ročný dlhopisový výnos na konci týždňa zatváral na úrovni 4,08 percenta, čo je mierne vyššie ako úroveň, na ktorej vstupoval do obchodného týždňa.
V Európe sa nemecké 10-ročné výnosy hýbali len mierne, keď investori vyhodnocovali zverejnené silnejšie rýchle odhady februárových prieskumov PMI naprieč Európou, no čakali na ďalšie impulzy. Nemecký 10-ročný dlhopisový výnos mierne klesol na týždennej báze o 2 bázické body, zatváral na 2,74 percenta.
Komoditné trhy
Ropa bola citlivá najmä na správy z rokovaní medzi USA a Iránom o jadrovom programe. Po úvodnom poklese, keď Teherán naznačil pokrok v rokovaniach s USA, nasledoval prudký rast cien po vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnosti vojenskej intervencie, pričom už teraz tam má USA početnú vojenskú techniku. Keďže cez Hormuzský prieliv prechádza významná časť globálnych dodávok, trh rýchlo započítal vyššiu rizikovú prirážku a ceny sa dostali na najvyššie úrovne od leta minulého roka. V závere týždňa ropa skôr konsolidovala, keď bez reálnej eskalácie konfliktu chýbal impulz na ďalší agresívny rast. Ropa Brent uzatvárala týždeň na úrovni 71,8 dolára za barel, čo predstavuje 5,9-percentný medzitýždenný rast. Ropa WTI zatvárala týždeň na úrovni 66,4 dolára za barel, čo predstavuje 5,6-percentný medzitýždenný rast.
Zlato oscilovalo podľa intenzity politickej neistoty. Po úvodnom oslabení pri zmiernení napätia medzi USA a Iránom, v kombinácii s posilnením dolára, sa vrátil silný dopyt, keď sa zvýšila hrozba amerického vojenského zásahu voči Iránu a zároveň sa zvýšila neistota okolo americkej colnej politiky po rozhodnutí Najvyššieho súdu o nezákonnosti väčšiny dovozných ciel Bieleho domu. Zlato preto za týždeň zaknihovalo vyše jednopercentný zisk, keď končilo na úrovni 5 107 dolárov za uncu.
Devízové trhy
Americký dolár počas väčšiny týždňa posilňoval, podporený zverejnenými solídnymi makrodátami z USA a zvýšenou averziou k riziku v súvislosti s Iránom. Zverejnená zápisnica z januárového zasadnutia Fedu, ktorá poukázala na rozdielne názory medzi centrálnymi bankármi ohľadne ďalšieho nastavenia menovej politiky, dodala doláru ďalší impulz na posilnenie. Spoločná mena eurozóny okrem toho strácala voči doláru aj pre správy o možnom predčasnom odstúpení prezidentky ECB Christine Lagardovej z čela banky. A to s cieľom dať priestor svojmu krajanovi, francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi pred skončením jeho mandátu, v spolupráci s inými lídrami veľkých ekonomík eurozóny dohodnúť sa na jej nástupníkovi, ktorý by preferoval viac uvoľnenú menovú politiku. Zelená bankovka časť ziskov odovzdala po tom, čo Najvyšší súd USA v piatok zrušil väčšinu ciel, ktoré uvalil v priebehu minulého roka americký prezident Donald Trump svojimi dekrétmi bez schválenia Kongresom na základe zákona o mimoriadnych ekonomických právomociach (IEEPA). Hoci Trump okamžite na rozhodnutie súdu reagoval novými plošnými globálnymi clami vo výške 10 percent, ktoré cez víkend navýšil na 15 percent, všeobecne sa odhaduje, že efektívna colná sadzba v USA klesne. To by malo pôsobiť dezinflačne, čo bude dávať Fedu väčší priestor na dodatočné uvoľnenie menovej politiky. Celkovo na konci týždňa dolár voči euru dosiahol hodnotu 117,8 centa, čo znamená 0,71-percentný pokles.