Blízky východ straší trhy
Na trhu panuje zvýšená nervozita okolo izraelsko-iránskeho konfliktu a jeho možnej ďalšej eskalácie v prípade zapojenia sa USA, ktoré tlačia na Teherán pre jeho jadrový program. Nateraz však nejde o žiadnu paniku, ktorá by viedla k hlbokému výpredaju akcií a iných rizikových aktív. Investori zostávajú opatrní pri hodnotení ďalšieho vývoja, a tak radšej smerujú peniaze do bezpečia dolára a amerických štátnych dlhopisov. K ich rastu, respektíve k posilneniu dopomohol i Fed, ktorý nepodlieha politickým tlakom Donalda Trumpa a so znižovaním úrokových sadzieb zostáva opatrný, keďže čaká, ako sa do reálnej ekonomiky premietnu inflačné tlaky z amerických ciel. Najnovšiu makroekonomickú prognózu aktualizoval v stagflačnom štýle, keď predpokladá vyššiu infláciu, nižší hospodársky rast a mierne vyššiu nezamestnanosť. Centrálni bankári navyše v dot-plot projekcii očakávajú pomalšie znižovanie úrokových sadzieb.
Akciové trhy
V predposledný júnový týždeň, ktorý bol v USA skrátený o štvrtkový sviatok Junetheenth na pamiatku otroctva, sa investori zamerali na geopolitiku, zasadnutie americkej centrálnej banky a tzv. quadruple witching day. Volatilitou hýbala geopolitika so zameraním na vzájomné odvetné útoky medzi Iránom a Izraelom. Trhy taktiež hodnotili potenciálne zapojenie USA do konfliktu na strane Izraela (realitou sa stalo cez víkend, keď USA bombardovali iránske jadrové zariadenia). Stredajší Fed nepriniesol podľa očakávania zmenu sadzieb a jeho šéf Jerome Powell zostal obozretný smerom k výhľadu, čo sa dá preložiť ako pokračovanie reštriktívnej menovej politiky, a vyššie úrokové sadzby v USA po dlhší čas. Tento úzus v piatok spochybnil jeden z členov Fedu Christopher Waller, ktorý naznačil, že centrálna banka by so znižovaním úrokových sadzieb mohla začať už v júli. V piatok prebehlo i technické preváženie hneď niekoľkých indexov a exspirácia derivátových obchodov, čo výrazne zvyšuje objemy a celkovo volatilitu na trhu. Ani tieto faktory to však výrazne nepohli žiadnym smerom a americké akcie viac-menej prešľapovali na mieste. Súhrnne blue chips index uzatváral na zelenej nule, širší index S&P 500 ľahko stratil 0,15 percenta a technologický index Nasdaq Composite stúpol minimálne o 0,2 percenta. Výraznejším stratám sa nevyhli európske akcie, keď paneurópsky index STOXX Europe 600 odpísal až 1,5 percenta.
Dlhopisové trhy
Výnosy na oboch stranách Atlantiku len minimálne klesali, keď vyhliadky jastrabieho Fedu kompenzovali zvýšený dopyt po bezpečných aktívach v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe. Americký 10-ročný výnos poklesol o dva bázické body na 4,38 percenta. Jeho priamy nemecký konkurent po rovnakom pohybe uzatváral na úrovni 2,52 percenta.
Komoditné trhy
Najväčším strašiakom pre trhy zostáva zablokovanie toku ropy z Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv, ktorým smeruje na globálne trhy až pätina svetovej produkcie. Aj keď Irán nepodnikol ešte žiadne konkrétne opatrenia, trh postupne zaceňuje istú „vojenskú rizikovú prirážku“, čo ženie cenu ropy na najvyššie úrovne od začiatku roka. Ropa WTI za celý týždeň vzrástla o 2,7 percenta a pohybovala sa na 75 dolároch za barel. Ropa Brent pridala 3,8 percenta a zatvárala na 77 dolároch za barel. Zlato nedokázalo ťažiť zo zvýšenej rizikovej averzie a pod tlakom posilňujúceho dolára sa jeho cena prepadla o 1,9 percenta na 3 368 dolárov.
Devízové trhy
Z jastrabieho vyznenia zasadnutia americkej centrálnej banky Fed, ktorý sa neponáhľa s uvoľňovaním svojej menovej politiky, a zo znižovania úrokových sadzieb profitoval americký dolár, ktorý sa odrazil z päťtýždňových miním. Voči euru sa však i naďalej drží pod hranicou 1,15 EUR/USD.