Dôležité správy z ekonomiky

• Hlavnou udalosťou štvrtka bolo zasadnutie ECB, ktorá v súlade so širokým konsenzom a s tým, čo už dopredu avizovala, rozhodla o zvýšení (všetkých troch) základných úrokových sadzieb o 25 bázických bodov, čím posunula depozitnú sadzbu na 3,5 percenta, pričom ešte pred rokom bola na úrovni -0,5 percenta. To znamená, že ide o najdynamickejšie sprísňovanie menovej politiky v histórii ECB. Okrem toho banka oficiálne oznámila to, čo už predtým povedala, teda ukončenie reinvestícií v rámci APP programu od júla. V aktualizovanej ekonomickej prognóze mierne znížila odhad ekonomického rastu na celom horizonte výhľadu (teda očakáva 0,9-percentný ekonomický rast eurozóny v tomto roku vs. 1,0 percenta v marcovej prognóze, 1,5-percentné tempo rastu v roku 2024 vs. 1,6 percenta z marcovej prognózy a 1,6-percentnú dynamiku v roku 2025, čo je rovnaké tempo ako v marcovej prognóze). Napriek tomu, že inflačné tlaky sa zvoľňujú, v aktualizovanej prognóze banka (najmä pre odolnosť trhu práce) zvýšila odhady inflácie (najmä jadrovej) na horizonte prognózy (5,4 percenta v tomto roku oproti 5,3 percenta z marcovej prognózy, pri jadrovej inflácii na úrovni 5,1 percenta vs. marcová prognóza na úrovni 4,6 percenta, v budúcom roku bol odhad headline inflácie zvýšený na 3,0 percenta z 2,9 percenta v marci, pri jadrovej inflácii na úrovni 3,0 percenta z 2,5 percenta v marci, až na rok 2025 predpokladá ECB návrat inflácie na cieľové úrovne s headline infláciou na úrovni 2,2 percenta vs. 2,1-percentný odhad v marci pri jadrovej inflácii na úrovni 2,3 percenta oproti 2,2-percentnému odhadu z marca). Kombinácia stále pomerne optimistického ekonomického výhľadu (aj keď prognóza ho mierne zrevidovala nadol) a stále vysokých inflačných tlakov (napriek tomu, že ustupujú), kde je ECB slovami jej prezidentky Christine Lagardovej stále „nespokojná“ s inflačných výhľadom, bude znamenať, že banka zrejme doručí aj v júli (a možno aj v septembri) ďalšie „hiky“. To naznačila na tlačovej konferencii aj Lagardová, hoci vo vyhlásení po zasadnutí banka konštatovala, že bude postupovať na základe vývoja dát. Banka sa zastaví až vtedy, keď bude mať presvedčivé signály spomaľovania jadrovej inflácie (čo ešte nemá). Preto Lagardová konštatovala, že ECB nepremýšľa nad pauzou a ešte nie je na konci cesty v cieľovej destinácii. Jednoducho: „there is more ground to cover“, keď ECB dáva na prvé miesto skrotenie inflácie pred rizikom pádu do recesie (v ktorej sa eurozóna už technicky nachádza). Nuž, je možné, že ECB je opäť „behind the curve“, len na opačnej strane. Tvrdohlavo chce pokračovať v sprísňovaní menovej politiky pri krehkosti ekonomiky (je možné, že ekonomický rast eurozóny bude slabší ako súčasná prognóza ECB a aj inflačný vývoj bude viac pozitívny) pri podcenení oneskoreného efektu kumulatívneho sprísnenia menovej politiky za ostatný rok, čo môže znamenať väčšie pribrzdenie ekonomiky (s rizikom recesie), ako by bolo nutné. ECB akoby sa nedostatočne pozerala dopredu a je krátkozraká (namiesto forward looking robí now-looking). 
• Z čínskej ekonomiky prichádza už niekoľko mesiacov séria slabších ako očakávaných makroekonomických dát, na čo sa centrálna banka rozhodla reagovať určitým uvoľnením menových podmienok, keď predvčerom znížila reverznú repo sadzbu (za ktorú si banky môžu u nej ukladať likviditu o 10 bázických bodov) a včera pokračovala znížením 1-ročnej úverovej facility o 10 bázických bodov na 2,65 percenta s cieľom podporiť ekonomický rast.
• Včera boli v USA zverejnené májové maloobchodné tržby, ktoré rástli medzimesačne 0,3-percentným tempom a na medziročnej báze 0,7-percentnou dynamikou, čo prekonalo očakávania. Celkovo však maloobchodné tržby po očistení o infláciu (teda v množstevnom vyjadrení) klesajú. Jednoducho napriek ústupu inflácie je spotrebiteľ naďalej pod tlakom, a to napriek stále relatívne robustnému trhu práce. Vskutku aj včerajšie pravidelné týždenné zverejnenie nových a pokračujúcich žiadostí o podporu v nezamestnanosti potvrdilo tento fakt.
• Z USA dorazil včera aj prieskum nálady vo výrobnom sektore Philly Fed za jún, ktorý sa zhoršil na -13,7 bodu z májových -10,4 bodu. Za poklesom stojí najmä subindex nových objednávok, ktorý ukazuje na ich kontrakciu už 13. mesiac za sebou. Na druhej strane biznis podmienky, investičná aktivita, ako aj index zamestnanosti vykazujú zlepšenie, pričom subindex platených cien potvrdzuje ústup inflačných tlakov. Celkovo však index hovorí o slabosti ekonomického rastu.
• V USA bol včera zverejnený aj júnový Empire State Manufacturing index, ktorý mapuje sentiment vo výrobnom sektore regiónu New York, ktorý ukázal prekvapujúce zlepšenie sentimentu na 6,6 bodu z májových -31,8 bodu.
• Okrem toho z USA dorazili štatistiky priemyselnej produkcie, ktorá už tretí mesiac stagnovala v pásme okolo zelenej nuly s medziročným 0,2-percentným rastom. Predstihové dáta výrobného sektora v USA pritom už signalizujú kontrakciu aktivity.

Kľúčové očakávané udalosti

• Dopoludnia budú zverejnené finálne inflačné čísla na úrovni eurozóny za máj.
• Popoludní bude zverejnený flashový odhad americkej spotrebiteľskej dôvery podľa Michiganskej univerzity za jún.

Zaujalo nás

Dražba Gretzkého dresu

V nedeľu sa v New Yorku za 715-tisíc dolárov vydražil dres legendárneho Wayna Gretzkého z New York Rangers, v ktorom získal svoj posledný 2 857. bod v NHL. Ide o najvyššiu sumu za hokejový dres z USA. Prekonal tak 10-ročný rekord v hodnote 657-tisíc dolárov, za ktorý sa vydražil dres Mika Eruzioneho zo „zlatého“ finále ZOH 1980. Zároveň ide o tretí najdrahší podpísaný hokejový dres v histórii. Prvenstvo drží iný Gretzkého dres z Edmontonu Oilers za 1,452 milióna dolárov a druhý najdrahší je reprezentačný dres Kanaďana Paula Hendersona zo Série storočia proti ZSSR, ktorý sa predal za 1,275 milióna dolárov.