Prázdninové ochladenie rastového trendu na akciách
Uplynulý týždeň patril na trhu dianiu okolo colnej politiky. Úzko sledovaným dňom bola streda, pretože sa skončilo predĺžené obdobie na dosiahnutie väčšiny obchodných dohôd s partnermi USA. Nakoniec došlo k predĺženiu termínu na 1. augusta hneď pre niekoľko krajín, a to formou listov, ktoré rozposielal Donald Trump. USA spája predĺženie termínu s nátlakom vyšších colných taríf. Sám prezident ohľadom protekcionistickej obchodnej politiky aktívne komunikoval, čo zvýšilo volatilitu. S postupnou rezistentnosťou investorov voči obchodnej politike sa tak americké akcie po dosiahnutí rekordných maxím pohybujú do strany. Na týchto úrovniach ich drží i eufória okolo rozvoja umelej inteligencie a naďalej dobrá kondícia americkej ekonomiky, ktorá by mala prispieť k rastu ziskov firemného sektora. Vedľa obchodnej politiky investori sledovali aj začatie výsledkovej sezóny za druhý kvartál, od ktorej sa očakávajú relatívne umiernené čísla, čo nahráva ich prekonávaniu.
Akciové trhy
Veľkú pozornosť na finančných trhoch naďalej púta geopolitika a nové prichádzajúce správy o amerických clách či postupe vo vyjednávaní obchodných dohôd. Vypršanie odkladu recipročných ciel, ktoré nastalo 9. júla, spôsobovalo určitú nervozitu na akciových trhoch pri očakávaní, čo ďalej urobí americký prezident Donald Trump. Šéf Bieleho domu napokon efektívne odložil recipročné clá, keď ich uplatňovanie posunul na 1. augusta a medzitým rozposlal mnohým krajinám listy, v ktorých oznamuje výšku dovozných ciel s platnosťou tiež od 1 augusta. Nakoniec väčšina Wall Street slová a činy amerického prezidenta viac-menej ignoruje. Trump veľmi často mení názory a z prvej vlny ciel rýchlo vycúval. Clá sú pravidelne odkladané a trhoví hráči počítajú s tým, že ani nový termín 1. augusta nie je pevný, čo napokon pripustil aj samotný Trump. Pod výraznejší predajný tlak sa nedostávajú akcie ani nové ohlásené clá vo výške 50 percent na dovoz medi do USA, prípadné uvalenie 200-percentných ciel na lieky, vyhrážky Brazílii ohľadom uvalenia 50-percentných ciel ani plán uvalenia 35-percentných ciel na Kanadu, pretože investori veria, že Trump od nich nakoniec upustí, čo by znamenalo „happyend“ colnej vojny. V opačnom prípade by ekonomike spôsobil vážny nákladový šok a poslal ju do recesie. Celkovo za týždeň blue chips index Dow Jones odpísal jedno percento, širší index S&P 500 stratil 0,3 percenta a technologický index Nasdaq Composite poklesol o kozmetických 0,1 percenta. Európske akcie na tom boli lepšie, keď paneurópsky index STOXX Europe 600 posilnil o 1,2 percenta, nemecký index DAX spevnil o 2 percentá a britský index FTSE 100 stúpol o 1,3 percenta.
Dlhopisové trhy
Reeskalácia nervozity okolo amerických dovozných ciel ľahko zdvihla nervozitu i na dlhopisoch, pričom výnosy výraznejšie vzrástli v Európe ako v USA, keďže ekonomika eurozóny je viac exportne orientovaná. Americký 10-ročný výnos stúpol o šesť bb nad 4,4 percenta, zatiaľ čo nemecký benchmark s rovnakou splatnosťou stúpol o 12 bb nad 2,7 percenta.
Komoditné trhy
Ropa pridala zhruba tri percentá a v prípade zmesi Brent sa pohybuje nad 70 dolármi za barel, keď pozitívne reagovala na zvýšený odhad rastu globálneho dopytu od Medzinárodnej agentúry pre energetiku IEA v reakcii na rušnú letnú motoristickú sezónu. K rastu ceny taktiež prispievajú úvahy kartelu OPEC+ o možnom pozastavení zvyšovania ťažby a hrozba prísnejších sankcií voči Rusku, ktoré by mohli minimálne krátkodobo obmedziť ruské exporty komodity na svetové trhy. Zlato ako bezpečný prístav v reakcii na colné kotrmelce mierne rástlo, keď jeho výraznejším ziskom bránilo posilnenie dolára a odraz amerických dlhopisových výnosov. Žltý kov pridal pol percenta a jeho cena dosiahla 3 355 dolárov.
Devízové trhy
Americký dolár voči euru posilnil o 0,8 percenta a dostal sa pod hranicu 1,17 EUR/USD v dozvukoch priaznivých dát z americkej ekonomiky, ktorej odolnosť a dobrá kondícia sú jedným z dôvodov, prečo sa americká centrálna banka Fed neponáhľa s uvoľňovaním menovej politiky a so znižovaním úrokových sadzieb.