NAJDÔLEŽITEJŠIE UDALOSTI FINANČNÝCH TRHOV 4/2025

Globálne akciové trhy boli v úvode apríla negatívne zasiahnuté oznámením síce očakávaných, no šokujúco vysokých amerických dovozných ciel na všetkých hlavných obchodných partnerov, pričom obchodná vojna voči Číne viedla k zvýšeniu ciel na čínske dovozy postupne až na 145 percent. Wall Street miestami padla až na minimá z januára 2024 a dostala sa na pokraj medvedieho trhu. Ústup od agresívnej colnej politiky v Bielom dome v nasledujúcich dňoch však znamenal prudký obrat na akciových trhoch a vymazanie prakticky všetkých strát z prvých aprílových dní.

Americké dlhopisové výnosy reagovali prudkým rastom na uvalenie amerických dovozných ciel na zvyšok sveta, čím ukázali nedôveru v americkú hospodársku politiku a poukázali na neudržateľný vývoj amerických verejných financií v čase hroziacej recesie. To napokon prinútilo amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby urobil celú sériu ústupkov v agresívnej colnej politike, čo viedlo k zlepšeniu sentimentu na trhoch s odrazom akcií aj cien amerických dlhopisov. Obchodníci veria, že Trump bude mať napokon elementárny pud sebazáchovy a nebude presadzovať najtvrdšie protekcionistické opatrenia ani voči Číne, keďže by viedli k nevyhnutnej recesii, a bude sa chcieť dohodnúť so všetkými hlavnými obchodnými partnermi na určitých kompromisoch v zahraničnom obchode.

Chaos okolo amerických ciel a odvetných opatrení na ne a neistota ako výrazné rastúce bariéry v zahraničnom obchode poškodia americkú a svetovú ekonomiku pri súčasnom zvýšení inflačných tlakov sa preliala do pochodu zlata na nové historické maximá až k méte 3 500 dolárov. Vplýval na to aj slabnúci dolár pre útek investorov z dolárových aktív pri podkopanej kredibilite ohľadne racionality hospodárskej politiky Donalda Trumpa.

Ropa klesla na štvorročné minimá a miestami sa obchodovala pod 60 dolármi, keď obchodná vojna zhoršuje perspektívy rastu globálnej ekonomiky a následne aj rastu dopytu po komodite, pričom združenie OPEC+ avizovalo rýchlejší ako plánovaný rast ťažby.

Dolár klesol voči košu hlavných svetových mien na trojročné minimá v reakcii na radikálne zvýšenie amerických dovozných ciel, čo bude výrazne spomaľovať americkú ekonomiku s rizikom jej pádu do recesie. Zároveň išlo o signál úteku kapitálu zo Spojených štátov pri predpokladoch konca americkej výnimočnosti, teda rýchlejšieho ekonomického rastu oproti zvyšku vyspelého sveta s nadštandardným zhodnocovaním amerických aktív.

Akciové trhy

Hoci v úvode apríla Wall Street vymazala takmer všetky zisky od začiatku roka 2024, v jeho druhej polovici zaknihovala výrazný odraz

Apríl mal na akciových trhoch dve diametrálne odlišné dejstvá. V jeho úvode americký prezident Donald Trump oznámil dlhoočakávané recipročné clá prakticky na celý svet, ktorých výška prekonala aj tie najpesimistickejšie očakávania. Agregátna efektívna miera ciel vyskočila na najvyššiu úroveň od roku 1909, a tak bola vyššia ako počas katastrofického obdobia 30. rokov minulého storočia počas veľkej hospodárskej krízy, čo prehlbovala práve vysoká miera protekcionizmu. Daná úroveň ciel pri očakávaní odvetných opatrení ostatných krajín dramaticky zhoršovala prospekty rastu americkej, ale aj svetovej ekonomiky. Najmä, keď v rámci eskalácie napätia Washington a Peking, dve najväčšie svetové ekonomiky a veľkí obchodní partneri, si postupne vzájomne zvyšovali colné sadzby až na úroveň 145 percent, respektíve 125 percent pri zákaze exportu mnohých významných tovarov, čo prakticky znamená zastavenie vzájomného obchodu. Hlavné svetové akciové trhy na tento vývoj reagovali ostrým pádom, pričom Wall Street klesla na najnižšie úrovne od začiatku roka 2024 a index S&P 500 sa pohyboval na hranici vkročenia do medvedieho trhu (pokles o viac ako 20 percent), pričom ďaleko od pádu do medvedieho trhu neboli ani európske/nemecké akcie. Technologické indexy v ďalšej salve aprílových výpredajov však vstúpili do medvedieho trhu. Donald Trump bol dlho rezistentný voči výpredajom na akciových trhoch a dokonca ešte kritizoval šéfa Fedu Jeromea Powella za to, že neznižuje menovú politiku, a hľadal legislatívne spôsoby, ako ho odvolať, čo len ďalej zhoršovalo sentiment na trhoch. 

Napokon však turbulencia na trhoch a najmä reakcia amerického dlhopisového trhu prinútili Trumpa, aby „stiahol chvost“ a ustúpil z agresívneho presadzovania protekcionizmu. A to v podobe 90-dňovej periódy pozastavenia zvýšených recipročných colných sadzieb voči väčšine obchodných partnerov (ktorí neurobili odvetné opatrenia) či výnimiek na smart telefóny, počítače, čipy či ďalšiu elektroniku, ako aj rôznych úľav v automotive sektore. Neskôr Trump avizoval, že chce zaujať aj menej konfrontačný prístup k Číne a chce s ňou dosiahnuť nejakú formu kompromisnej obchodnej dohody. Zdá sa, že si dal vysvetliť, že radikálne zníženie dovozov z Číny by narušilo dodávateľské reťazce s katastrofálnym dosahom na ekonomiku, čo by sa rovnalo istej recesii. Atmosféra na finančných trhoch sa preto začala, najmä po Veľkej noci, zlepšovať, k čomu pomohlo aj to, že Trump prestal útočiť na Powella. To sa pretavilo do pomerne prudkého odrazu akciových trhov. Wall Street v závere apríla vymazala prakticky všetky straty z jeho úvodu, keď sa odrazila o vyše 15 percent, a tak sa nachádzala menej ako 10 percent pod historickými maximami pri solídnom začiatku firemnej výsledkovej sezóny za prvý kvartál. Podobný vývoj bolo vidno aj v Európe, kde sa akcie takisto odrazili dvojciferne z aprílového dna a konvergovali k relatívnej blízkosti historických rekordov. Trhoví hráči jednoducho veria, že vrchol eskalácie napätia okolo obchodnej vojny už nastal a vyhadzovali zo svojich kalkulácií najhorší možný scenár makrovývoja. Očakávajú, že aj keď miera protekcionizmu v zahraničnom obchode zrejme porastie (tak ako rastie ostatných približne 15 rokov), svetová ekonomika a firemný sektor sa tomu dokážu prispôsobiť.

Akciové trhy - prehľad výkonnosti za apríl

Dlhopisové trhy

Panika na americkom dlhopisovom trhu prinútila Biely dom k obratu v prístupe k colnej politike

Rast averzie voči riziku na finančných trhoch, ktorý agresívna colná politika amerického prezidenta Donalda Trumpa v úvode apríla vyvolala, bol sprevádzaný pádom cien, a teda rastom výnosov amerických štátnych dlhopisov, ktoré sú základným stavebným kameňom globálneho finančného systému a sú považované za bezrizikové aktívum, ako aj oslabením dolára (napriek rastu úrokového diferenciálu v jeho prospech).  Ide o udalosť, ktorá v minulosti prakticky neprichádzala do úvahy v prípade USA a je typická pre emerging krajiny. Pri víchrici na akciových trhoch sa totiž až donedávna mohol kapitál skryť práve v amerických treasuries, a preto sa dolár posilňoval, aj keď Amerike hrozila recesia.
 
To jasne deklarovalo útek kapitálu z krajiny, ktorá sa v priebehu dvoch mesiacov premenila z globálneho magnetu pre zdroje na ich darcu. Koncept americkej výnimočnosti, teda rýchlejšieho ekonomického rastu oproti zvyšku vyspelého sveta pri nadštandardnom zhodnocovaní amerických rizikových aktív na čele s Wall Street, ktorá rekordne na relatívnej báze outperformovala ostatné trhy a pôsobila ako magnet pre investorov,  začínal byť zadupávaný pod zem.

A práve turbulencie na dlhopisovom trhu s odrazom 10-ročného referenčného amerického výnosu k méte 4,6 percenta z úrovne okolo 3,9 percenta, ktorý ukazuje zdvihnutý ukazovák (ne)udržateľnosti amerických verejných financií, špeciálne v prípade recesie americkej ekonomiky (čo by pri agresívnej colnej politike bola takmer istota), napokon prinútili amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby „schoval čerta ciel späť do krabičky“, čo napokon aj urobil prostredníctvom pozastavenia zvýšených recipročných ciel či mnohých colných výnimiek, ako aj signálom ochoty začať rokovať s Pekingom. Pod odraz dlhopisových výnosov sa okrem frustrácie z krokov Donalda Trumpa podpísalo aj cielené zbavovanie sa amerického dlhu Čínou a Japonskom s cieľom dostať Biely dom pod tlak ohľadne ciel a kolaps tzv. basis tradu, teda arbitráže medzi dlhopismi a dlhopisovými futures.

Vďaka tomu, že Trump prakticky kapituloval ohľadne ciel, sa americký dlhopisový trh upokojil a 10-ročný výnos klesol na konci mesiaca pod 4,2 percenta.

Nemecké výnosy v priebehu apríla pomaly klesali, pri 10-ročnej splatnosti z úrovní nad 2,7 percenta pod 2,5 percenta, keďže hroziaca obchodná vojna a neistota s ňou spojená zásadne zhoršovali perspektívu rastu ekonomiky Nemecka a eurozóny, kde nemožno počítať so zásadným oživením. Nemecku dokonca prvýkrát v histórii hrozí (hoci len plytká) recesia tretí rok po sebe, keď sa avizované väčšie fiškálne stimuly pretavia až v raste v budúcom roku. Aj preto sa zvyšovali očakávania, že ECB bude ďalej uvoľňovať menovú politiku, kde derivátový trh kalkuluje, že po aprílovom „cute“ doručí aj májový a do konca roka klesne depozitná sadzba pod neutrálnu úroveň 2,0 percenta.

Dlhopisové trhy - prehľad výkonnosti za apríl

Komoditné  trhy 

Chaos okolo americkej colnej politiky vytlačil cenu zlata na nové historické maximá

Zlato zaknihovalo ďalší rastový mesiac s prepisovaním historických maxím, keď sa nakrátko dotklo méty 3 500 dolárov na spote. Podpísal sa pod to chaos okolo amerických ciel, ktorého hlavným architektom bol americký prezident Donald Trump, a odvetných opatrení na ne a neistota, ako výrazne rastúce bariéry v zahraničnom obchode poškodia americkú a svetovú ekonomiku pri súčasnom zvýšení inflačných tlakov. Zlato sa ukazovalo ako jediný bezpečný prístav v čase turbulencií na trhoch, keď najmä v úvode apríla začali padať aj ceny amerických dlhopisov. Rast zlata ovplyvňoval aj slabnúci dolár práve pre útek investorov z dolárových aktív pri podkopanej kredibilite ohľadne „príčetnosti“ hospodárskej politiky Donalda Trumpa. V závere mesiaca zlato však väčšinu ziskov vymazalo, keď zatváralo pod 3 300 dolármi v reakcii na určitú deeskaláciu napätia okolo obchodnej vojny zo strany americkej administratívy.

Ropa v apríli skolabovala, keď stratila viac ako 15 percent, miestami padla pod métu 60 dolárov a pohybovala sa na štvorročnom dne. Perspektívy dopytu po rope výrazne zhoršuje neistota okolo americkej colnej politiky, kde je jedinou otázkou, aký veľký negatívny dosah bude mať na globálny ekonomický rast a či sa americká ekonomika dokáže vyhnúť recesii. Prognózy rastu dopytu po rope boli preto v ostatných týždňoch výrazne znižované, či už analytikmi bánk alebo medzinárodnými inštitúciami ako OPEC+ či Medzinárodná energetická agentúra. Ponuková stránka ropy by sa pritom mala zlepšovať nad očakávania, keď OPEC+ avizoval rýchlejší ako plánovaný rast ťažby (respektíve ukončovania ťažobných škrtov) a mnohí jeho členovia na čele s Kazachstanom ťažia nad rámec svojich kvót.

Komoditné trhy – prehľad výkonnosti za apríl

Devízové  trhy

Dolár klesol na trojročné minimá voči košu hlavných svetových mien v reakcii na zvýšenie amerických dovozných ciel, ktoré spomalia lokálnu ekonomickú aktivitu

Dolárový index, ktorý mapuje silu dolára voči košu hlavných amerických západných obchodných partnerov, klesol v priebehu apríla z úrovne 104 bodov miestami až k 98 bodom, čo predstavuje najnižšie úrovne za ostatné tri roky, pričom kurz EUR/USD vyskočil až nad 115 dolárových centov na najvyššie úrovne od konca roka 2021. Nepremyslená agresívna americká colná politika, ktorá škodí miestnej ekonomike a vyústi do jej signifikantného spomalenia s rizikom recesie, bola hlavným faktorom oslabovania dolára. Išlo zároveň o signál úteku kapitálu zo Spojených štátov pri rozplynutí sa predpokladov, teda rýchlejšieho ekonomického rastu oproti zvyšku vyspelého sveta s nadštandardným zhodnocovaním amerických aktív, keď je trhovým hráčom zrejmé, že USA budú musieť urgentne konsolidovať verejné financie. To nebude bezbolestné a vyžiada si to daň v podobe pomalšieho ekonomického rastu (nad rámec spomalenia pre dovozné clá). Až v závere mesiaca dolár časť strát vymazal, keď Biely dom ustupoval v colnej agresii.

Devízové trhy – prehľad výkonnosti za apríl