Spravodajstvo 04.03.2025

Graf týždňa: Plynový trh v Európe signalizuje nervozitu

Za ostatných 12 mesiacov sa referenčné ceny plynu v Európe viac ako zdvojnásobili, keď sa miestami priblížili k méte 60 eur/MWh, čo predstavovalo dvojročné maximá alebo rádovo trojnásobok dlhodobého priemeru pred koronakrízou. V ostatných týždňoch zaznamenávajú prudké výkyvy, čo signalizuje mimoriadnu nervozitu a nerovnováhu na trhu s rastom obáv pred dopĺňaním zásobníkov komodity počas leta.

Výrazná redukcia dovozu ruského potrubného plynu pre Európu znamenala vystavenie sa globálneho trhu s LNG plynom, kde oživenie dopytu z Ázie tlačilo nahor aj ceny u nás, podobne ako oneskorenie mnohých amerických LNG projektov, nečakané odstávky nórskeho exportu suroviny, suchá v Brazílii či fakt, že z Egypta sa stal čistý dovozca. K tomu sa pridala nervozita z úplného ukončenia ruských exportov cez Ukrajinu (ktoré sa stali od začiatku roka 2025 realitou). K rastu na prelome rokov prispeli aj studenšia zima (mierne pod dlhodobým priemerom) v Európe so zamračeným bezveterným počasím (v Nemecku známy stav ako dunkelflaute, čo sa stáva hororovým pojmom v európskej energetike), čo zvyšuje dopyt po plyne pri raste podielu nespoľahlivých (občasných zdrojov závislých od počasia) obnoviteľných zelených veterných a solárnych zdrojov na výrobu elektriny. A napokon v úvode roka sa ukázalo, že Ukrajina má kritický stav vlastných zásob plynu a sama musí dovážať značné objemy plynu zo západnej Európy (z ktorých bola paradoxne značná časť ruského LNG plynu).

Európske zásobníky plynu sa počas tejto vykurovacej sezóny dynamicky vyprázdňovali a začiatkom marca je v nich menej ako 40 percent, čo je o vyše 20 percentuálnych bodov menej ako v rovnakom období minulého roka. Existuje riziko, že pri chladnejšom marci a veľkom počte zamračených bezveterných dní v severovýchodnej Európe s úplným zastavením prúdenia ruského potrubného plynu cez Ukrajinu (jediné dodávky fungujú cez TurkStream, čo je kapacitne malý plynovod) by na konci vykurovacej sezóny mohlo byť v zásobníkoch menej ako 30 percent. To bude vytvárať potrebu veľkých nákupov plynu počas leta s tlakom na rast cien. Predpokladáme, že krajiny EÚ budú musieť pred vykurovacou sezónou 2025/2026 nakúpiť približne o 50 percent objemu LNG plynu viac ako v porovnaní s minulým rokom, ak by mali mať zásobníky pred novembrom naplnené aspoň na 90 percent kapacity. Problémom je, že rast ponuky LNG plynu bude v najbližších rokoch zaostávať za rastom dopytu, čo môže spôsobiť, že aj malá zmena dopytu spôsobí veľké výkyvy cien. Trh je už teraz značne nervózny pri nízkom stave európskych zásob a citlivo reaguje na správy o počasí či o dopytových perspektívach aj mimo Európy. Je pravdepodobné, že to bude spôsobovať značné výkyvy cien.

Koncom februára pritom trh mimoriadne reagoval skokovitým poklesom cien (miestami až o 30 percent z dvojročného vrcholu) na správy (či predpoklady) o tom, že prípadné urovnanie konfliktu na Ukrajine, ktorého šanca sa značne zvýšila po tom, ako začal Biely dom a Kremeľ vzájomné rokovania, by mohlo viesť k obnove prúdenia ruského potrubného plynu cez Ukrajinu do Európy. To je jasným signálom, že trh si myslí, že ruský potrubný plyn by priniesol starému kontinentu veľkú úľavu. Respektíve bez neho bude stáť Európa pred veľkou výzvou, ako doplniť svoje vyprázdnené zásobníky. Samozrejme, že to pôjde aj bez ruského potrubného plynu, no za vyššie ceny, možno až nad 60 eur/MWh.

Problémom je, že plyn na holandskej burze bol v polovici februára viac ako päťnásobne drahší ako americký (a aktuálne je takmer štvornásobne), čo bude znamenať pokračovanie deindustrializácie EÚ, kde nemecký priemysel je už takmer 20 percent pod maximami z konca roka 2017, keď drahé energie nie sú jeho jediným problémom.

Kapitáni európskeho priemyslu si uvedomujú spolu s mnohými tvorcami (nielen hospodárskych) politík, že viac ruského plynu by sa Európe hodilo. Aj preto čoraz častejšie počuť diskusie v európskych politických kruhoch o „omilostení“ ruského potrubného plynu (hoci naň nikdy neboli uvalené sankcie) s tlakmi na Ukrajinu, aby obnovila jeho tranzit, s cieľom zabrániť ďalšej energetickej kríze s devastujúcim dosahom na už aj tak krehké hospodárstvo EÚ, ktorého očakávania oživenia sa rýchlo zhoršujú. Na konci dňa by sa mohla Európa rozhodovať pragmaticky v prospech lacnej energie, čo naznačuje aj článok vo Financial Times.

Na to, aby ceny plynu v Európe ráznejšie klesli a neboli natoľko rozkolísané, je potrebné, aby mala zvýšenú ponuku komodity, z ktorej si môže vyberať. Analýza Morgan Stanley hovorí, že na to, aby ceny plynu v Európe klesli na akceptovateľných 20 eur/MWh, je potrebné zredukovať závislosť od LNG dovozov na zhruba polovicu (teda dovoz zo 40 percent na 20 percent). Aktuálne to možno dosiahnuť najmä prostredníctvom zvýšených dodávok z Ruska cez Ukrajinu (plynovodná sieť UPU, teda bývalé Bratstvo, Progres a Sojuz) a/alebo cez jedno nepoškodené potrubie NordStreamu 2 na dne Baltského mora. Šanca na obnovu dodávok prostredníctvom Jamalu cez Poľsko bude z politického hľadiska sotva priechodná. TurkStream dodáva plyn do Európy na hranici svojej kapacity a podobne to platí aj o Nórsku.

Pätina dovážaného LNG plynu v Európe pochádza z Ruska a v roku 2024 sa dovozy ruského LNG plynu zvýšili približne o 15 percent. Celkovo sa závislosť EÚ od ruského plynu v minulom roku (v porovnaní s rokom 2023) zvýšila, keď tvoril takmer 19 percent dovozov (vrátane potrubného), viac EÚ doviezla len z Nórska (takmer tretinu všetkého plynu).

Graf 1: Vývoj ceny plynu v Európe za ostatný rok (eur/MWh)