Graf týždňa: Dlhopisový trh pritlačil Trumpa k stene a prinútil ho na ústup!
Spojené štáty sa dostali v dôsledku obchodnej vojny s celým svetom na čele s Čínou na hranicu krízy, ktorá je typická pre emerging regióny, keď kapitál berie nohy na plecia. To napokon prinútilo amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby zvrátil viaceré kroky ohľadne protekcionizmu.
Agresívne americké recipročné clá voči hlavným obchodným partnerom, ktorých výška prekonala aj tie najpesimistickejšie očakávania, výrazne zhoršili prospekty rastu lokálnej ekonomiky, ktorá by mohla mať problém vyhnúť sa recesii, a budú znamenať aj silné protivetry pre globálny ekonomický rast. Najmä po tom, keď séria odvetných krokov medzi Washingtonom a Pekingom vyústila do postupného zvyšovania colných sadzieb, kde americké clá dosiahli 145 percent a čínske 125 percent. To prakticky znamená zastavenie obchodu medzi oboma krajinami s radikálnym narušením dodávateľských reťazcov.
Rast averzie voči riziku na finančných trhoch, ktorý Trumpove kroky vyvolali, sa pochopiteľne pretavil do pádu Wall Street (aj ostatných akciových trhov vo svete), no bol sprevádzaný aj pádom cien, a teda rastom výnosov, amerických štátnych dlhopisov, ktoré sú základným stavebným kameňom globálneho finančného systému a sú považované za bezrizikové aktívum, ako aj oslabením dolára (napriek rastu úrokového diferenciálu v jeho prospech).
Ide o udalosť, ktorá v minulosti prakticky neprichádzala do úvahy v prípade USA a je typická pre emerging krajiny. Pri víchrici na akciových trhoch sa totiž až donedávna mohol kapitál skryť práve v amerických treasuries, preto sa dolár posilňoval, aj keď Amerike hrozila recesia.
To jasne deklaruje útek kapitálu z krajiny, ktorá sa v priebehu dvoch mesiacov premenila z globálneho magnetu pre zdroje na ich darcu. Koncept americkej výnimočnosti pri vysokých deficitoch rozpočtov začína byť zadupávaný pod zem.
A práve turbulencie na dlhopisovom trhu, ktorý ukazuje zdvihnutý ukazovák (ne)udržateľnosti amerických verejných financií (ku ktorým údajne prispelo aj zbavovanie sa amerického dlhu Čínou a Japonskom s cieľom dostať Biely dom pod tlak a kolaps tzv. basis tradu, teda arbitráže medzi dlhopismi a dlhopisovými futures), napokon prinútili amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby „stiahol chvost“ a schoval „čerta ciel“ späť do krabičky.
Líder USA urobil viacero krokov späť v agresii okolo ciel, a to v podobe 90-dňovej periódy pozastavenia zvýšených recipročných colných sadzieb voči väčšine obchodných partnerov (ktorí neodpovedali protiopatreniami) či najnovšie aj výnimkami na smart telefóny, počítače, čipy či ďalšiu elektroniku. Navyše na trhu sa šíria už šumy, že Trump chce kontaktovať čínskeho prezidenta Si Ťin- pchinga.
Vysoké americké dlhopisové výnosy sú pre administratívu Donalda Trumpa zásadným problémom. Tento rok totiž potrebuje emitovať dlh vo výške dva bilióny dolárov na financovanie rozpočtového schodku a ďalších osem biliónov dolárov s cieľom nahradiť maturujúci dlh. K tomu je potrebné pripočítať 500 miliárd dolárov na dlhovú službu. Každý rast výnosu o 100 bázických bodov pritom znamená rast úrokových nákladov o 100 miliárd dolárov ročne. Vyššie úročenie dlhopisov zároveň znamená aj drahšie financovanie pre biznis (ktorý už aj tak trpí pre clá) a pre spotrebiteľov a ich hypotéky.
Ostatný vývoj ukazuje, že Biely dom má elementárny pud sebazáchovy a napokon by mohol ísť cestou menšieho odporu pri tlaku trhu, obchodných partnerov či finančníkov z jeho najbližšieho okolia. Bezprostredná katastrofa zhubnej obchodnej vojny je, zdá sa, nateraz odvrátená. Otázne je, či to bude stačiť na podstatné zlepšenie sentimentu na trhu, keď dôvera v príčetnosť hospodárskej politiky Bieleho domu ostala podkopaná. Dôvera sa bude obnovovať pomaly a aj to len za predpokladu, že Trump nebude opäť robiť kontroverzné kroky.
Graf 1: Súbežný pokles Wall Street, cien amerických dlhopisov a oslabovanie dolára
Graf 2: Dolár nedokázal podporiť ani rast úrokového diferenciálu po „dni oslobodenia“
