Dlhopisový trh „skrotil“ Donalda Trumpa

Turbulencie na americkom dlhopisovom trhu s odrazom výnosov pritlačili amerického prezidenta Donalda Trumpa k múru a prinútili ho, aby urobil niekoľko krokov späť ohľadne agresívnej colnej politiky. To spôsobilo úľavu na finančných trhoch s určitým poklesom nervozity a averzie voči riziku, keď obchodníci nateraz vyhodili zo svojich kalkulácií najhorší možný scenár makroekonomického vývoja. Wall Street zastavila strmý pád, ropa sa odrazila zo štvorročných miním, dlhopisové výnosy klesli a dolár zastavil rýchlonohé oslabovanie sa. O konštruktívnej nálade však nemožno hovoriť, keď neistota okolo dovozných ciel už napáchala veľa škody a spomalila ekonomickú aktivitu, otázne je, ako výrazne. Navyše pretláčanie medzi USA a Čínou, dvoma najväčšími ekonomikami sveta, pokračuje, pričom sa ich vzájomný obchod výrazne obmedzil po tom, ako obe krajiny reagovali na seba zvyšovaním colných sadzieb, kde americké clá dosiahli 145 percent a čínske 125 percent. Preto zlato pokračovalo v pochode na nové historické maximá, keď pokorilo métu 3 300 dolárov.

Akciové trhy

Wall Street sa v týždni pred Veľkou nocou pokúšala odrážať, keď reagovala na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v agresívnej colnej politike zaradil spiatočku po tom, ako videl „búrenie sa“ dlhopisového trhu, ktorý signalizoval veľkú nedôveru k jeho ostatným opatreniam protekcionizmu. Trump podpísal dekrét o 90-dňovej perióde pozastavenia zvýšených recipročných colných sadzieb voči väčšine obchodných partnerov (ktoré neurobili odvetné opatrenia) či výnimky na smartfóny, počítače, čipy či ďalšiu elektroniku. Okrem toho sa na trhu šírili správy, že Biely dom zvažuje aj výnimky z ciel pre automotive sektor. V závere týždňa však americké burzy mazali zisky a skončili v stratách. Jednak išlo o reakciu na zablokovanie predajov najmodernejších čipov H20 od Nvidie do Číny, jednak šéf Fedu Jerome Powell nesignalizoval „záchranu“ akciového trhu, teda pripravenosť okamžite uvoľniť menovú politiky, keď si chce počkať, ako sa vyvinie ekonomická situácia po zavedení amerických dovozných ciel. Okrem toho trhy čelia veľkým rizikám, keď je zrejmé, že americké clá a neistota okolo nich už napáchali veľa škôd, jedinou neznámou je, akých veľkých, a trh sa čoraz viac prikláňa k tomu, že recesia v americkej ekonomike bude nevyhnutná (a pretaví sa aj do spomalenia či recesie zvyšku západného sveta). Špeciálne, ak sa čoskoro nenájde medzi Washingtonom a Pekingom kompromis ohľadne nastavenia obchodnej politiky. Preto sú rasty firemných ziskov revidované „rýchlonoho“ nadol a spoločnosti, ktoré už reportovali solídne hospodárske výsledky za prvý kvartál, neboli za ne agregátne odmeňované rastom kurzov. Európske akcie však zatvárali minulý týždeň v ziskoch, keď vidno pokračovanie rotácie kapitálu zo Spojených štátov do ostatných svetových regiónov, kde sa javí pomer rizika a výnosu ako podstatne atraktívnejší.

Dlhopisové trhy

Americké dlhopisové výnosy v minulom týždni klesli naprieč výnosovou krivkou. Kľúčový 10-ročný benchmark klesol rádovo o 20 bázických bodov k úrovniam okolo 4,3 percenta, keď reagoval na kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý „stiahol chvost“ a pozastavil platnosť zvýšených sadzieb dovozných ciel a urobil aj mnoho výnimiek na čipy či elektroniku. Jednoducho poslúchol rastúce obavy dlhopisového trhu ohľadne svojej kontroverznej protekcionistickej politiky v zahraničnom obchode, ktorý sa prejavoval prudkým pádom cien. Nemecké dlhopisové výnosy sa inšpirovali vývojom na opačnej strane Atlantiku a takisto klesali, keď sa „desiatka“ posunula približne o 10 bázických bodov nadol pod 2,5 percenta. Prispieva k tomu aj skutočnosť, že neistota okolo obchodnej vojny bude silným protivetrom aj pre ekonomiku eurozóny, kde úplne odznieva počiatočná eufória okolo nemeckej fiškálnej otočky o 180 stupňov. K posunu nemeckých výnosov prispelo aj zasadnutie ECB, ktorá okrem toho, že podľa očakávaní znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov na 2,25 percenta (depozitná sadzba), naznačila, že by mohla pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky, práve vzhľadom na neistotu a negatíva začínajúcej obchodnej vojny.

Komoditné trhy

Zlato pokračovalo v prepisovaní historických maxím, keď pokorilo métu 3 300 dolárov. Kov ženie nahor útek od amerických aktív pre klesajúcu dôveru trhu v americkú hospodársku politiku na čele s colnou tematikou a pre neistotu okolo nej, ktorej hlavným zdrojom je prezident Donald Trump. Trhy započítavajú rastúcu pravdepodobnosť americkej recesie a stagflačného vývoja pri spomalení globálneho ekonomického rastu a zlato v takomto prostredí poskytuje dobré útočisko, kam sa skryť, pri páde Wall Street, poklese dôvery v americké dlhopisy pri oslabovaní dolára.
Ropa sa v minulom týždni odrazila zo štvorročných miním a rástla takmer o päť percent, čo vrátilo európsky benchmark Brent nad 67 dolárov a americkú zmes WTI nad 64 dolárov. Obchodníci nateraz vyhodili zo svojich kalkulácií najhorší možný scenár makroekonomického vývoja po tom, ako Biely dom urobil čiastočnú spiatočku z agresívnej protekcionistickej politiky 90-dňovým pozastavením zvýšených amerických colných sadzieb voči viacerým krajinám, výnimkami na clá pre čipy či ďalšiu elektroniku či zvažovaním dočasnej výnimky pre automotive sektor. Rastu cien ropy pomohlo aj zavedenie nových amerických sankcií, ktoré sú cielené na čínskych importérov iránskej ropy. Tieto faktory zatienili skutočnosť, že odhady rastu dopytu po komodite sú dynamicky znižované pre prehodnocovanie projekcií rastu svetovej ekonomiky smerom nadol. Neistota okolo dovozných ciel už napáchala veľa škody a spomalila ekonomickú aktivitu. Navyše pretláčanie medzi USA a Čínou, dvoma najväčšími ekonomikami sveta, pokračuje, pričom sa ich vzájomný obchod výrazne obmedzil.

Devízové trhy

Dolár po tom, ako Biely dom dočasne pozastavil zvýšené sadzby ciel voči hlavným obchodným partnerom (s výnimkou Číny) a vyňal z ciel elektroniku, zastavil svoje oslabovanie voči euru, ktoré ho priviedlo až na trojročné minimá. A to práve v dôsledku agresívnej colnej politiky Bieleho domu. Protekcionizmus poškodí v prvom rade domácu ekonomiku a s vysokou pravdepodobnosťou ju môže priviesť do recesie. Navyše dôvera v americký establishment klesá a to sa pretavuje aj do úniku kapitálu z dolárových aktív, keď sa vývoj kurzu dolára odpája od vývoja úrokového diferenciálu. Euru v takomto prostredí neprekážalo ani ďalšie zníženie úrokových sadzieb ECB a „holubičí pivot“ menovej politiky v eurozóne, kým Fed vyjadrením svojho šéfa Jeromea Powella signalizoval zdržanlivosť ohľadne možnosti okamžite uvoľniť menovú politiku. Vzájomný výmenný kurz sa tak stabilizoval na úrovniach tesne pod 114 dolárovými centmi.