Slovenskí dolároví milionári očakávajú najväčšie zhodnotenie od realít a startupov
Kto sú milionári?
Respondenti prieskumu sú prevažne muži, dominujú podnikatelia; majitelia alebo konatelia spoločností a tiež manažéri. Takmer všetci majú vysokoškolské vzdelanie, najčastejšie sú vo veku 55 až 60 rokov. Sú cieľavedomí, vystihuje ich aj rozvážnosť a psychická odolnosť.
„Až tri štvrtiny dolárových milionárov pracujú v odbore, ktorý vyštudovali alebo aspoň v príbuznom odbore, čo je možno tiež jeden z dôvodov ich úspechu. Tento fakt je prakticky v rozpore so životnou dráhou bežnej slovenskej populácie, takmer polovica Slovákov totiž pracuje v úplne inom odvetví, aké študovali,“ hovorí Anna Macaláková, riaditeľka J&T Banky. Úspešní ľudia svoju prácu poznajú dlho, detailne a navyše ich baví. Idú za svojimi víziami a majú odvahu prekonávať prekážky. Všeobecne ich možno považovať za pravicovo orientovaných liberálov, sledujú spoločenské dianie a zúčastňujú sa spoločenských, kultúrnych a športových akcií. Vnímajú ich nielen ako možnosť aktívneho odpočinku, ale tiež ako príležitosť na nadviazanie nových kontaktov.
Voľný čas trávia aktívne, preferujú cestovanie, šport, konkrétne lyžovanie, cyklistiku a plávanie. Žijú zdravo, uprednostňujú kvalitné potraviny a oproti ostatnej populácii výrazne menej fajčia.
Elita, ktorá má čo stratiť
Hlavným zdrojom majetku slovenských milionárov je zväčša reálne podnikanie, investovanie a práca. Len pre osem percent z nich je to dedičstvo. Najväčšiu hrozbu pre udržanie svojho majetku vidia v nesprávnom fungovaní štátu, politickej kríze v EÚ a v podobe volatility na finančných trhoch. Z pohľadu spoločenského vývoja vnímajú ako veľké riziká prílev migrantov do Európy či hrozbu teroristických útokov, podobne ako zvyšok spoločnosti. Väčšina z nich tvrdí, že zahraničná politika USA na Blízkom Východe zvyšuje hrozbu teroristických útokov na Západe. Ich liberálny postoj sa prejavuje v tom, že 6 z 10 milionárov odmieta netrhové dotácie pre poľnohospodárov, pričom takmer dve tretiny z nich odmieta federalizáciu EÚ.
Vedú reality, startupy a alternatívne investície
Milionári očakávajú najzaujímavejšie zhodnotenie pri nehnuteľnostiach, či už ide o stavebné pozemky, rezidenčné nehnuteľnosti alebo poľnohospodársku pôdu. Rovnako predpokladajú solídne zhodnotenie pri investovaní do priamej kúpy firiem. Čoraz väčšia dôvera v technológie sa prejavuje aj rastúcim záujmom o startupy, ktoré zároveň tvoria investičný potenciál. Veľký skokový rast v očakávaní zhodnotenia zaznamenali aj alternatívne investície do zberateľstva, ako obrazy, vzácne mince, hodinky či šperky. „Milionári čoraz častejšie hľadajú zaujímavé výnosy mimo klasických finančných aktív, ktorých ceny hodnotia ako vysoké s malým potenciálom ďalšieho rastu. To platí najmä v súčasnom období, kedy investori cítia zvýšenú neistotu pre globálny ekonomický vývoj a rôzne geopolitické riziká,“ dodáva Anna Macaláková.
Aká je štruktúra ich finančného majetku?
Najväčšiu časť (až tretinu) finančného majetku priemerného slovenského dolárového milionára tvoria dlhopisy a zmenky. Nehnuteľnosti (bez primárnej rezidencie na bývanie) sa na jeho finančných aktívach podieľajú 26 percentami. Až za nimi nasleduje hotovosť so 16 percentami a 14 percent v podobe akcií a podielov vo firmách.
Ako sa vodí krajine?
Čo sa týka slovenského ekonomického vývoja, optimizmus milionárov oproti minulým rokom rastie. Súvisí to najmä so zrýchľovaním rastu slovenskej ekonomiky, poklesom cien energií a absenciou inflácie pri rekordne nízkych úrokových sadzbách. Väčšina z nich čaká rast v automobilovom sektore, čo súvisí aj s príchodom štvrtej automobilky Jaguar Land Rover na Slovensko a ďalšom rozširovaní kapacít Volkswagenu. Cestový ruch a IT služby sú ďalšími oblasťami, od ktorých najviac z milionárov očakáva expanziu, majú v nich uložené svoje prostriedky alebo do nich plánujú investovať. Myslia si, že štát by si mal vytvoriť dlhodobú koncepciu rozvoja, ktorej by sa mohol následne držať.
Kde inde, ak nie na Slovensku?
J&T Banka sa svojich klientov pýtala aj na to, kde by chceli žiť, ak by museli opustiť Slovensko. „Volili by väčšinou najbližších západných susedov, Rakúsko a Českú republiku. Ako dôvod uviedli vyššiu kvalitu života a lepšie fungovanie štátu. No tento fakt môže byť podmienený aj tým, že v susedných krajinách majú rozbehnuté svoje podnikanie,“ vysvetľuje Anna Macaláková. Všeobecná populácia Slovákov by pritom ako alternatívu na bývanie volila Švajčiarsko.
Štvrtina milionárov zvažuje odovzdanie časti majetku charite
Opýtaní milionári si vážia prácu občianskych združení a neziskoviek, považujú ich za dôležitú súčasť fungujúcej demokracie. Pre väčšinu je však ťažké sa orientovať v jednotlivých združeniach a preto radšej pomáhajú adresne.
Témou, ktorou sa zaoberajú, je aj dedenie a nástupníctvo. Len štvrtina z nich už presne vie, kto po nich majetok prevezme, ďalšia polovica sa nad tým už zamýšľala. Najvhodnejšou osobou na zaistenie odovzdávania majetku je pre nich partner či partnerka, alebo právnik. Väčšinou si ako nástupcu pripravujú svoje vlastné deti. Prekvapivé je, že takmer štvrtina odpovedajúcich uvažuje nad venovaním časti svojho majetku charite.
„Bude zaujímavé pozorovať, ako si podnikatelia poradia v snahe pripraviť svoje deti na vedenie podniku v podmienkach materiálneho prebytku. Práve preto majú napríklad vo Veľkej Británii stovky rokov overenú taktiku prestížnych internátov, ktoré v určitom veku „vytrhnú“ mladého človeka z pohodlného domáceho prostredia,“ uzatvára Anna Macaláková.