J&T BANKA uzavrela prvý polrok s rekordným ziskom vo výške 131 miliónov eur

J&T BANKA uzavrela, podľa audítorom overených konsolidovaných výsledkov, prvý polrok tohto roku s čistým ziskom 131 miliónov eur a bilančnou sumou 10,9 miliardy eur. Vďaka mimoriadnemu úspechu novootvorenej pobočky v nemeckom Frankfurte a rastúcim úrokovým sadzbám na trhu dosiahol objem vkladov ku koncu júna 7,6 miliardy eur.

K nárastu bilančnej sumy o 14 % od začiatku roka na 10,9 miliardy eur prispelo predovšetkým zvýšenie objemu klientskych depozít na 7,6 miliardy eur. Za ich viac ako desaťpercentným nárastom (+10,6 %) stojí popri vývoji úrokových sadzieb a situácii na trhu veľmi sľubný štart frankfurtskej pobočky otvorenej v marci tohto roku, ktorá ku koncu júna vykázala vklady v objeme takmer 300 miliónov eur.

Rovnako sa banke podarilo navýšiť majetok pod správou, a to na hodnotu takmer 8,2 miliardy eur, čo sa odrazilo takmer v 30 % náraste čistých výnosov z poplatkov a provízií.

Vlastný kapitál na konci prvého polroka 2023 dosiahol úroveň takmer 1,6 miliardy eur a kapitálová primeranosť na konsolidovanej báze dosiahla výšku 23,86 %. To všetko J&T BANKE zaisťuje dostatočnú kapitálovú stabilitu a možnosti ďalšieho rozvoja.

J&T BANKA od tohto roku drží investičný rating Moody's Baa2 so stabilným výhľadom. Agentúra Moody's ocenila predovšetkým vybudovanú pozíciu J&T BANKY v oblasti korporátneho financovania a rovnako diverzifikovanú a stabilnú vkladovú bázu.
 


Nasledujúce články

7
Január
2025

Sumár roka 2024: Technologický rast a zlato na historických maximách

Väčšina hlavných tried aktív v minulom roku zaznamenala pozitívne zhodnotenie, pričom výnimkou boli štátne dlhopisy s dlhou splatnosťou a ropa. Americký akciový index S&P 500 pokračoval v raste a druhý rok po sebe narástol o viac ako 20 percent, čo sa stalo len štvrtýkrát za ostatných 150 rokov. Tento výsledok bol podporený nárastom ziskov najmä technologických gigantov spojených s umelou inteligenciou, ako aj rastom valuácií, ktoré sa dostali na výrazne nadpriemerné úrovne vďaka pozitívnym očakávaniam ekonomického rastu bez výraznejších inflačných tlakov. Krátke konce výnosových kriviek klesli v reakcii na uvoľnenie menovej politiky centrálnych bánk, zatiaľ čo dlhé konce výnosových kriviek rástli v dôsledku faktorov, ako sú solídne vyhliadky rastu HDP (najmä v USA), očakávania trvalejšie vyššej inflácie, narastajúce verejné dlhy a zmeny v geopolitickom prostredí. Cena zlata pokračovala v raste na nové historické maximá, čo bolo podporené najmä jeho nákupmi centrálnymi bankami v reakcii na tzv. sankčné riziko po zmrazení ruských devízových rezerv Západom. Ropa druhý rok po sebe strácala, keď na nej prevládol faktor previsu ponuky pri dynamickom raste ťažby mimo združenia OPEC+. Dolárový index vzrástol na 25-mesačné maximum, keď americká ekonomika prekonávala výkonnosť ostatných vyspelých krajín. Očakáva sa, že jej dominancia bude pokračovať aj tento rok, čo môže obmedziť ďalšie uvoľňovanie menovej politiky zo strany Federálneho rezervného systému.