Týždenný sumár: Geopolitické napätie a drahá ropa zatlačili trhy do defenzívy

Napriek solídnemu začiatku firemnej výsledkovej sezóny za druhý kvartál sa dostávala Wall Street pod predajný tlak v dôsledku eskalácie konfliktu na Blízkom východe. V závere týždňa negatívne vplývali na trh aj horšie prijaté kvartálne hospodárske výsledky a výhľad technologických gigantov Tesla a Alphabet. Ropa Brent počas týždňa rástla o viac ako 10 percent a posunula sa na dvojmesačné maximá, keď sa miestami obchodovala nad 100-dolárovou hranicou pre obmedzenie prepravy cez Hormuzský prieliv a prieliv Báb el-Mandeb v Červenom mori, ktorý začali blokovať proiránski húsijskí rebeli. Komoditu pritom tlačili nahor aj ukrajinské útoky na CPC terminál v Novorosijsku na pobreží Čierneho mora, cez ktorý je exportovaná väčšina kazašskej ropy na svetový trh a ktorý je teraz odstavený. Odraz cien ropy a ešte prudší odraz cien rafinačných marží na rekordné úrovne najmä pre ukrajinské dronové útoky na ruské rafinérie obnovil obavy z vyšších inflačných tlakov, čo sa pretavilo do rastu dlhopisových výnosov na oboch brehoch Atlantiku. Výnos 10-ročného amerického štátneho dlhopisu počas týždňa prudko vzrástol a miestami sa pohyboval nad métou 4,7 percenta, čo sú najvyššie úrovne od januára 2025. Nemecký 10-ročný štátny dlhopis kopíroval správanie amerického, keď výnosy rástli až nad 3,2 percenta, čo predstavuje 15-ročné maximá. Krátke konce výnosových kriviek takisto rástli, keď sa zvyšujú očakávania, že Fed aj ECB na sklonku leta pristúpia k sprísneniu menovej politiky. ECB pritom na tohtotýždňovom zasadnutí ponechala podľa očakávaní základnú depozitnú sadzbu bez zmeny na úrovni 2,25 percenta, no signalizovala, že efekt energetického ponukového šoku sa ešte nepremietol do ekonomiky a jej prezidentka Christine Lagardová vyhlásila, že inflačné riziká sú vychýlené smerom nahor, pričom mnohí centrálni bankári sa zamýšľali, či po júni nepokračovať bez prestávky vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Ak ostanú ceny ropy vysoké, septembrový „hike“ v ECB je v podstate hotová vec (s čím trh viac-menej už dlhšie počítal). Derivátový trh vzhľadom na vyššiu cenu ropy posunul pravdepodobnosť septembrového „hiku“ Fedu o 25 bázických bodov na 100 percent a zároveň zvýšil pravdepodobnosť „hiku“ o 50 bázických bodov na 23 percent, čo sa pretavilo do posilňovania dolára voči euru, kde sa vzájomný výmenný kurz ponoril v závere týždňa pod 114-centovú métu. Zlato nedokázalo nájsť výraznejší trend a po prudších pohyboch v priebehu týždňa konsolidovalo zisky necelého percenta medzi 4 000 až 4 050 dolármi za uncu.

Akciové trhy

Americké akciové indexy pokračovali v minulom týždni v konsolidácii ziskov druhý mesiac v rade, keď sa od začiatku júna obchodovali merané vlajkovým indexom S&P 500 v úzkom pásme nepresahujúcom päť percent. V minulom týždni tento  široký index S&P 500 padol o viac ako pol percenta, zatiaľ čo technologický Nasdaq Composite stratil viac ako dve percentá a bluechipsový Dow Jones zaznamenal stratu necelého pol percenta. Investori počas týždňa predovšetkým diverzifikovali portfóliá, keď vyberali zisky z komunikačných služieb, zo sektora spotrebného tovaru a sektora základného spotrebného tovaru. Počas týždňa si najvýraznejšie zisky pripísali energetika a industriálny sektor. V úvode týždňa bolo možné pozorovať rastúcu geopolitickú neistotu na Blízkom východe s negatívnym vplyvom na akciové trhy, ktorá pokračovala celý týždeň, čo sa premietlo do rastu ceny ropy, keď Irán a Spojené štáty pokračovali v raketových útokoch na infraštruktúru, odsoľovacie zariadenia a vojenské ciele. Pokračovanie kvartálnej firemnej výsledkovej sezóny nabralo na obrátkach v stredu, keď ohlásili výsledky spoločnosti Tesla, Texas Instruments a Alphabet. Spoločnosť Alphabet okrem ohlásenia vyšších výnosov a zisku na akciu taktiež ohlásila zvýšenie kapitálových výdavkov na umelú inteligenciu v roku 2026, čo s historickým prvým záporným kvartálnym cash-flow bolo vnímané negatívne. Napriek rekordným výnosom a ziskovosti preto akcie spoločnosti klesli počas týždňa takmer o osem percent. Rovnako investori reagovali aj v prípade polovodičovej spoločnosti Texas Instruments, ktorá vykázala vyššie výnosy aj zisky, no napriek tomu akcie spoločnosti počas týždňa klesli o viac ako jeden a pol percenta. Investorské nadšenie v prípade umelej inteligencie začalo v posledných týždňoch upadať, keď investori začali sledovať aj  otáznu návratnosť investícií, ktoré sú zatiaľ v nedohľadne. Akcie spoločnosti Tesla počas týždňa klesli takmer o 18 percent, keď spoločnosť ohlásila 50-percentný prepad prevádzkového zisku a rovnako aj klesajúce zisky. Napriek významným pádom akcií gigantických spoločností však samotný index S&P 500 stratil iba šesť desatín percenta, čo implikuje zvýšený rozptyl ziskovosti akcií, keď sa kapitál presúval primárne z technológií naprieč sektormi a spoločnosťami s nižšou trhovou kapitalizáciou. Dokonca aj európske akciové trhy preto zaknihovali v minulom týždni zisky, a to napriek tomu, že spravidla reagujú veľmi citlivo na rast cien ropy. 

Dlhopisový trh

Dlhopisový trh minulý týždeň zaznamenal jeden z najvolatilnejších týždňov roka, keď výrazne rástla volatilita dlhopisov a rástli aj výnosy štátnych dlhopisov na oboch stranách Atlantiku, keď reagovali na zvýšené inflačné hrozby pre vyššie ceny  energií v dôsledku eskalácie konfliktu na Blízkom východe. Počas týždňa dochádzalo k bear flatteneru – t. j. krátkodobé výnosy rástli rýchlejšie ako dlhodobé sadzby, čím dochádzalo k splošteniu výnosovej krivky. Výnosy 2-ročného benchmarkového amerického štátneho dlhopisu počas týždňa rástli na 4,3 percenta, na najvyššie úrovne od februára 2025, keď krátky koniec výnosovej krivky silnejšie započítaval zvyšovanie úrokových sadzieb americkej centrálnej banky. Desaťročné výnosy počas týždňa dosahovali úrovne 4,7 percenta, najvyššie úrovne od januára 2025, keď dlhopisoví investori reagovali na dramatický rast cien energií, kde sa ceny ropy Brent pohybovali miestami nad 100 dolármi. Dvojročné výnosy nemeckého štátneho dlhopisu rástli v porovnaní s americkými plynulejšie a miestami presiahli level 2,9 percenta, čo sú najvyššie úrovne od leta 2024, keď investori započítavali s väčšou pravdepodobnosťou druhé zvýšenie sadzieb ECB v druhej polovici roka spolu s  pretrvávajúcimi inflačnými tlakmi. Prispel k tomu aj jastrabí slovník ECB na júlovom zasadnutí, kde podľa očakávaní banka ponechala nastavenie menovej politiky bez zmeny, no avizovala, že očakáva, že plný efekt energetického ponukového šoku v dôsledku vývoja na Blízkom východe sa ešte len prejaví. Aj preto prezidentka ECB Christine Lagardová konštatovala, že inflačné riziká sú vychýlené smerom nahor. Navyše niektorí centrálni bankári sa zamýšľali, či by nebolo správne po júnovom „hiku“ doručiť rovno back-to-back aj júlový. Nemecká „desina“ počas týždňa dosiahla vrchol 3,2 percenta, čo predstavuje 15-ročné maximá, keď trh kalkuluje, že septembrové zvýšenie sadzieb ECB je prakticky hotová vec a je plne započítaná obchodníkmi v derivátovom trhu. 

Komoditné trhy

Ropa Brent bola opätovne v centre diania, keď otvorila obchodovanie tesne pod úrovňou 90 dolárov za barel a rástla takmer celý týždeň, keď vo štvrtok dosiahla vrchol 102 dolárov za barel. Za celý týždeň si pripísala takmer 10 percent, keď zatvárala okolo 97 dolárov. Príčinou rastu cien ropy bol opätovne vojenský konflikt na Blízkom východe, keď Spojené štáty pokračovali v útokoch na Irán. Irán reagoval raketovými útokmi na Kuvajt, Bahrajn a Jordánsko, kde boli iránske útoky sústredené predovšetkým na americké základne a odpaľovacie zariadenia. To viedlo k poklesu tranzitu ropy cez Hormuzský prieliv. Situáciu okrem toho zhoršovalo, že Iránom podporovaní jemenskí húsijskí rebeli začali blokovať prieliv Báb el-Mandeb, ktorým sa vstupuje do Červeného mora, navyše cez týždeň zasiahli dva tankery so saudsko-arabskou ropou. Komoditu pritom tlačili nahor aj ukrajinské útoky na CPC terminál v ruskom Novorosijsku na pobreží Čierneho mora, cez ktorý je exportovaná väčšina kazašskej ropy na svetový trh a ktorý bol preto odstavený.

Zlato opätovne nedokázalo nastoliť jasný rastový trend z dôvodu vzrastajúcich úrokových sadzieb, sily amerického dolára a negatívneho vplyvu ropného šoku. Týždeň však uzatvorilo v zisku takmer jeden a pol percenta, keď sa konsolidovalo okolo úrovne 4 070 dolárov za uncu.

Devízové trhy

Dolár sa v priebehu minulého týždňa pozvoľne posilňoval voči euru a košu ostatných hlavných svetových mien, keď sa posunul na trojtýždenné maximá. Stála za tým kombinácia rastu napätia na Blízkom východe, keď pôsobil ako bezpečný prístav, ako aj rast očakávaní, že Fed bude musieť pri vyšších cenách ropy doručiť v septembri zvýšenie základných úrokových sadzieb. Preto sa kurz EUR/USD ponoril pod 114 dolárových centov. Naopak, euru nepomohli ani jasné jastrabie poznámky šéfky ECB Christine Lagardovej na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov, ktoré robia septembrový „hike“ takmer istým, keďže bol už aj tak započítaný v trhu.